BUBLINKY

Mil čitatelia, stretávame sa spolu opäť po mesiaci, a to už dávno v čase, keď dáva o sebe znať jeseň... dni sa neúprosne krátia a my vám prinášame pre voľné chvíle i dni odpočinku na štyridsiatich stranách veľa nového a zaujímavého čítania. Dobrodružstvo, napätie i zábavu s množstvom poučenia vám sľubujeme aj v tomto čísle. Tak síce neviem, ako to bolo pred dvadsiatimi rokmi, ale pomaly začnem tiež veriť, že jeseň sa už hlási o slovo :)- to však nič nemení na tom, že či ku bazénu, alebo pod dáždnik BUBLINKY boli vždy fajnové počítanie. A nie je tomu inak ani pri čísle 7/1991. Fero Mráz pripravil jednoduchý príbeh o zvláštnej schopnosti agenta Roberta, Jaro Uhel poučnú dvojstranu s archeologickou tematikou, Martina Pilcerová sa so svojím vesmírnym príbehom dostala do finále, Atilla Benko a jeho dobrodruh Muger zažili ďalší vzrušujúci príbeh. Skutočným prekvapením čísla sú ale nováčikovia -Ľudovít Mikula so svojím (v rámci BUBLINIEK) druhým, tentoraz takmer kriminálnym komiksom, Robo Re

Počas práce na komiksovom archíve BUBLINIEK (zachvíľu tu máme výročie, hurrrá) som sa viackrát zamýšľal na možnosťou vypublikovať niektoré v časopise uverejnené komiksy, či dokonca viaceré diela ako samostatnú súbornú brožúru. Vďaka mojim dlhoročným archivárskym činnostiam (manželka by to asi nazvala inak, ale chcem zostať slušným blogom bez nutnosti hodnotenia PG18+) som okrem BUBLINIEK nazieral aj množstvo komiksov slovenských autorov, ktoré buď nikdy nevyšli, alebo sa stratili v prepadlisku dejín (niečo málo som na túto tému písal v príspevku Príbeh jedného komiksu ). A to je druhá kategória, u ktorej takisto vidím možnosť sprístupniť ju komiksuchtivým čitateľom aspoň v podobe listovacej e-publikácie.A tak som pár dní dozadu sadol večer k počítaču a pripravil koncept prvého čísla edície DARK TOWER FAN KOMIKS ... Spomínaná edícia by mala byť nástrojom elektronického publikovania ucelených komiksových diel slovenských autorov, samozrejme s ich priamym zvolením. Publikácie budú prístup

Niektoré komiksy rozprávajú zaujímavé príbehy, no sú aj také, ktoré takýto príbeh aj píšu. A to je aj prípad PAVUČINY ČASU. Keď v roku 1993 Ľudovít Mikula podľa námetu Juraja Šípoša kreslil dvanásťstránkový čiernobiely komiks so zaujímavým sci-fi námetom, zrejme ho ani nenapadlo, že BUBLINKY, kam hotový príbeh poslal, už ho uverejniť nestihnú - v tom istom roku totiž časopis zanikol. A zrejme nenávratne s ním sa stratilo aj množstvo nevydaných komiksov. V rokoch 1993-1995 sa moje cesty skrížili s cestami iných komiksákov na Celoslovenkých Dňoch Comics, kde sme strávili nádherných pár dní a užívali sme si čisté komiksové opojenie. Bohužiaľ aj tieto časy sa pominuli a Slovensko akoby o domáci komiks stratilo záujem. Písal sa rok 1999 a štyri roky absencie slovenského komiksu vo mne prebudili túžbu vytvoriť aspoň virtuálnu prehliadku toho najlepšieho z pôvodného slovenského komiksu a sprístupniť ho tak komiksuchtivým čitateľom - tak vznikol projekt ComicsArchívu (predchodca tohoto b

Ani by mi nenapadlo, že krátko po mojom ‘ rozhovore ’ s Martinou Pilcerovou sa mi naskytne možnosť urobiť ďalší, tentokrát s Ľudovítom Mikulom, autorom famózneho Grovena. Vďaka kontaktu od Jofreho som sa na pána Mikulu obrátil najprv kvôli verifikácii práve zverejneného autorského profilu a s malou dušičkou som nadhodil tému rozhovoru. Vďakabohu, súhlasil a ja mám tú česť znovu ho osloviť – prvýkrát od roku 1994, kedy som ho v rámci stretnutia autorov vystavujúcich na Dňoch Comics požiadal o autogram. Ľudovít Mikula Dobrý deň, pán Mikula. Hneď v úvode by som sa Vám chcel poďakovať za ochotu a Váš čas. Pred dvadsiatimi rokmi ste boli súčasťou autorského tímu komiksákov, tvoriacich časopis BUBLINKY. Ako ste sa k tomuto tímu prepracovali? V tých časoch začalo vychádzať veľa rôznych časopisov, ale väčšina z nich zanikla tak rýchlo ako začala. Časopis BUBLINKY som zaregistroval až keď vyšlo druhé číslo a keďže som poznal práce Fera Mráza z iných časopisov, dospel som k názoru, že títo

Narodil sa 1. februára 1961 v Krompachoch. O svojom vzťahu ku comicsu a k životu sám píše: "Od malička som rád kreslil a dobrú comicsovú školu som dostal v rokoch 1968-69, kedy som dostával pravidelné mesačné zásielky comicsov od uja z Veľkej Británie. Anglickí a francúzski comicsoví výtvarníci ma ovplyvnili najviac a dodnes sú mojimi najväčšími vzormi - Mike Noble, Frank Bellamy, André Chéret - a samozrejme Česi - Kája Saudek, Gustav Krum a v minulosti na Slovensku dosť často publikovaný maďarský výtvarník Erno Zorád. Až neskôr sa k nim pridali ďalší - Grzegorz Rosiński, Don Lawrence, Juan Giménez, Alex Ross. Komiks pre mňa znamená číre dobrodružstvo. Preto uprednostňujem ručne maľované komiksy s dobrým príbehom, nezvyčajnou pointou, nečakanými zvratmi, alebo skrytým humorom pred počítačovými 'dielami', ktoré sú postavené na veľmi slabých kresbách, a spravidla plné krutosti a brutality. V prvom ročníku súťaže O CENU BEMÍKA v Prahe som obsadil prvé miesto s co