HISTÓRIA SLOVENSKÉHO KOMIKSU I.

Vzhľadom na našu minulosť v spoločnom štáte s Čechmi možno začať i históriu nášho komiksu z tohoto pohľadu. Kým u nás boli STRIPY /obrázkové príbehy v pásikoch/ doménou vtedy vychádzajúcich satirických časopisov - ČERNOKŇAŽNÍK, KOCÚR, ŠIDLO.../, v Čechách zapustil komiks hlbšie korene a významne obohatil národnú kultúru. Do tvorby komiksov sa zapojili velikáni výtvarnej tvorby: Josef LADA: OSUDY DOBRÉHO VOJÁKA ŠVEJKA... /České slovo/, Ondřej SEKORA: Ferda Mravenec /Lidové noviny/, Bohumír ČERMÁK: SVORNÍ GAMBUSÍNI /Správný kluk/, Jan FISCHER: RYCHLÉ ŠÍPY od Jaroslava FOGLARA /Mladý hlasatel/, Jiří TRNKA: LOJZÍKOVA DOBRODRUŽSTVÍ /Mladý hlasatel/, Hermína TÝRLOVÁ: PUNŤA. Dodnes vychádzajúci ŠTVORLÍSTOK textára Miloša Stípla a kresliara Jaroslava NĚMEČKA či „zlatý fond" českého komiksu - desiatky komiksov Káju SAUDKA, „burianovské" komiksy Gustava KRUMA z časopisu Zápísník /Tarzan, Vinnetou/ a nespočetné množstvo komiksov, ktoré uverejňoval aj na Slovensku veľmi populárny mládežnícky magazín ABC (autori František KOBÍK, Miloš HLAVSA, Jiří PETRÁČEK a iní).

Ak do roku 1948 podľa mojich vedomostí na Slovensku žiadny významnejší komiksový autor netvoril, po tomto roku bol komiks zakázaný ako produkt zahnívajúcej kapitalistickej spoločnosti a jediná forma komiksu - STRIP - bol prípustný iba v humoristicko-satirickom časopise ROHÁČ /Božena PLOCHÁŇOVÁ, Viktor KUBAL/.

Prvým SKUTOČNE výsostne KOMIKSOVÝM autorom na Slovenska sa stal Jozef SCHEK /vl. menom Babuschek/, ktorý na komiksovú scénu vstúpil v roku 1947 cez stránky humoristického časopisu ŠIDLO kresleným príbehom POLICAJT A ZLODEJ. Naša verejnosť ho pozná predovšetkým ako autora „nesmrteľného" JOŽINKA, ktorý v rokoch 1965 - 1988 vychádzal v časopise ROHÁČ a stal sa najdlhšie uverejňovaným komiksom u nás. J. SCHEK však bol i vynikajúcim realistickým kresliarom, čo dokázal v mnohých seriáloch, uverejnených v Čechách v rokoch 1965 - 1969 /ZAJATEC, tx. Langpaul, SRUB U ZLATÉHO KLÍČE, tx. Bernard, POKLAD V BÍLÉM ÚDOLÍ, tx. Hrnčíř, PRÁZDNINY U ZŘÍCENÉ TVRZE, tx, Stegbauer/ či komiksoch, uverejnených v časopise ELEKTRÓN v rokoch 1973 - 1987: STRETNUTIE V PÚŠTI, tx. Rozochovatskij, POSLEDNÁ HODINA, tx. A.Clark, ZELENÁ SMRŤ, tx. E.Crichton, CESTA SLEPÝCH VTÁKOV, tx. L.Souček, RUNA RIDER, tx. L.Souček, SLNEČNÉ JAZERO, tx. L.Souček, VČERA, DNES, ZAJTRA, tx. J.Veis, PO STOPÁCH ČASU, tx. J.Veis, NÁVRAT DO ZAJTRAJŠKA, tx. R.Heinlein, BOL RAZ JEDEN DOMČEK, tx. R. Heinlein - /scenáre k týmto prepisom literárnych diel píše Kamila Stašková/.

Tvorbu Jozefa SCHEKA možno jednoznačne považovať za základ SLOVENSKÉHO KOMIKSU.

Božena PLOCHÁŇOVÁ, podobne ako J. Schek, dlhé roky kreslila do Roháča svoje príbehy na pokračovanie BILL A MARY, ale obrovskú prácu odviedla i pre detské časopisy /VČIELKA, SLNIEČKO, OHNÍK/, pre ktoré nakreslila množstvo detských komiksov s typicky detskými hrdinami.

Na lepšie komiksové časy sa začalo blýskať v roku 1969 dôsledkom zmenenej politickej klímy. Komiksy - zväčša prebraté zo zahraničia - sa začínajú objavovať v periodikách a prvýkrát vstupuje na slovenskú komiksovú scénu KOMIKSOVÝ ZOŠIT! Vydavateľstvo OBZOR vydáva v rýchlom slede za sebou päť zošitkov, ktoré síce grafickou úpravou obálky vôbec nepripomínajú komiks, ale prvé lastovičky boli na svete. /I.SEBÖK: SMRTIACI LÚČ tx. A.Tolstoj, KAT A LÁSKA tx. M.Jókai, MEDZI VLKMI tx. Ď.Michailov, E. ZORAD: LEKÁR Z JÁVY tx. A.Dumas st., DRÁMA NA POĽOVAČKE tx. A.P. Čechov/ - všetky sú uvádzané ako „román v obrazoch".

V tom istom roku vydáva VSS Bratislava v juhoslovanskej licencii tri zošitky edície SERIÁL - ilustrované príbehy: TARZAN, BUFFALO BILL a TRI MALÉ PRASIATKA, ktoré už i formálnou úpravou sú skutočnými komiksovými zošitkami. Žiaľ, to boli v tejto oblasti i posledné pokusy - na ďalšie vydavateľské počiny bolo treba čakať ďalších dvadsať rokov.

Podobná situácia je i v časopisoch. Mnohé z nich začnú v tomto období uverejňovať komiksy na pokračovanie avšak po nástupe neslávnej „normalizácie" tieto aktivity nenávratne miznú. Možno tu spomenúť predovšetkým SMENU /slávny RIP KORBY či CISCO KID, ale priestor dostal napr. i Dušan JUNEK z domácich autorov/, BESEDU - MODESTY BLAISE, SVET SOCIALIZMU - neskôr iba SVET - detské disneyovky, ROZHLAS A TELEVÍZIA - STOPÁR, SMER - prebraté príbehy z francúzskeho PIFa atď.

Po týchto dvoch-troch rokoch nastáva opäť útlm, a hoci sa komiksy jednorázovo objavujú ešte v niektorých periodikách /FILM A DIVADLO: STUDŇA od tx. M.Ščepku a K. Saudka, TECHNICKÉ NOVINY – opäť K.Saudek, SVET SOCIALIZMU - E. Zorád/, opúšťajú komiksy definitívne stránky novín a sú trpené „našťastie" aspoň v detských časopisoch - aj to iba pod názvom KRESLENÝ SERIÁL - slovo KOMIKS Je predsa synonymum pre kapitalizmus.

Až do konca osemdesiatych rokov teda existuje na Slovensku komiks iba v časopise KAMARÁT, ELEKTRÓN, PRÚD - ak nepočítame časopisy pre najmenších čitateľov ako OHNÍK, ZORNIČKA, VČIELKA a pod.

Od roku 1968 sa nástupcom zaniknutých Pionierskych novín stáva nový časopis KAMARÁT, ktorý dáva komiksu zelenú a tak sa k jeho tvorbe dostáva konečne širší okruh domácich autorov, i keď niektoré komiksy sú preberané i zo zahraničnej tvorby /PIF, DOBRODRUŽSTVO MASKOVANÉHO PILOTA/.
V roku 1971 /IV. ročník/ sa objavujú dve nové postavičky - KAMKO a KAMKA od Pavla MORAVČÍKA, ktoré sa v nasledujúcich rokoch nezmazateľne zapíšu do dejín nielen časopisu Kamarát, ale i do dejín slovenského komiksu. Niekoľko rokov kreslí P. MORAVČÍK príbehy dvoch postavičiek /podľa lit. predlôh viacerých autorov: M. Vítěz, L. Szabó, P.Glocko/ ktorých príbehy postupne obohacuje o množstvo nových postáv /dedko, babka, robot atď./ a ktoré vo svojich príbehoch riešia nielen aktuálne problémy mladých /voľba povolania, ochrana prírody, lyžiarsky výcvik.../, ale postupne sa stretávajú s množstvom vymyslených, literárnych i skutočných postáv /Fantomas, kapitán Nemo, Jánošík/, vstupujú do deja známych literárnych príbehov /Zbojnícka mladosť, Malá morská víla, Dva roky prázdnin, Gulliverove cesty, Sherlock Holmes, Poviedky z Aljašky, Traja mušketieri - poučné je, že podľa deja majú čitatelia určiť meno spisovateľka/, bojujú proti robotom, splavujú Váh a dostanú sa dokonca vďaka pomoci Pána Tau do praveku.

Ďalšou významnou autorskou dvojicou, ktorej príbehy na niekoľko ročníkov zaplnili stránky Kamaráta je scenáristka Valéria Takáčová a kresliar Ladislav CSURMA. V XV. ročníku /1983-84/ uverejňujú seriál ROMANOVE DOBRODRUŽNÉ PRÍBEHY, o rok neskôr sci-fi seriál FANTASTICKÉ PRÍBEHY SIEDMICH KAMARÁTOV, potom PRÁZDNINY S0 STARÝM OTCOM. Aj ako autor textu sa objavuje L. CSURMA v seriáli TAJOMSTVO STARÉHO DOMU /po roku 1989 vyšlo v samostatnom zošitku/, v XVIII. ročníku táto autorská dvojica prichádza s prepisom príbehu PIPI DLHÁ PANČUCHA podľa A. Lindgrenovej.

Časopis ELEKTRÓN v rokoch 1973 - 1990 dáva okrem Jozefa Scheka priestor i ďalším komiksovým autorom:

1975 - GRIÁDA - kr. Aleš VYJIDÁK, tx. A.Kolpakov, sc. L. Marešová
1976 - TRETIA DRUŽINA kr. a tx. Jozef TRABALKA, FORMULA 1 - kr. Peter CHUDÝ, tx. L. Marešová
1988-89 - TAJOMSTVO HIPPOKRATOVHO KORALU kr. Marián ORAVEC, tx. R.Hawkey
1990 - NONSTOP kr. Marián ORAVEC, tx. B.W.Aldiss

Podobne ako koniec šesťdesiatych rokov, i koniec osemdesiatych rokov znamená pre komiks na Slovensku kvalitatívny skok vpred a nastáva oživenie záujmu o komiks. Zásluhu na tom má „závan reformných vetrov" z Gorbačovovej prestavby vo vtedajšom ZSSR po roku 1985 a napokon i hlboké politické zmeny po - novembri 1989.

Jozef SCHEK - Jazero