Rozhovor s Ľudom Mikulom
Skutočná legenda medzi žijúcim slovenskými komiksákmi. Žiarivá hviezda komiksových deväťdesiatok aktuálne žiariaca v životopisnom komikse o osudoch grófa Beňovského. Skromný a pracovitý človek z Krompách. Dámy a páni, Ľudo Mikula.
Ahoj Ľudko. Som nesmierne rád, že sa môžem s tebou rozprávať už ako s aktívnym členom tvorivého tímu komiksu MÓRIC. Ak dovolíš, začnem ale trochu ďalej v histórii. V roku 1992 v štvrtom čísle slovenského komiksového magazínu BUBLINKY vyšla prvá časť tvojho komiksu Groven a spôsobila tak trochu komiksový ošiaľ. Fantastická dynamická kresba, absolútne profesionálne spracovanie, neskutočné farby, hra svetla a tieňa - proste komiksový klenot. Povedz mi, ako sa niečo takéto môže zrodiť na našom malom Slovensku?
Ja neviem posúdiť, či bol Groven výnimočný, alebo nie. S odstupom času na ňom vidím dosť veľa vecí, ktoré by som nakreslil inak, ale to vidím na každom svojom komikse. Chcel som nakresliť niečo, čo by sa čitateľom páčilo a zároveň niečo, čo mám rád aj ja, pretože na výsledku vždy vidno, či si to kreslil s radosťou, alebo nie. Ja mám rád sci-fi (okrem celej spústy iných vecí), takže som zvolil tento žáner. Aj keď príbeh nie je možno až taký originálny, zaujal asi hlavne svojou dynamikou. Pamätám sa, že som mal celé dni v hlave obraz prvej strany a postupne som k nemu priradil celý príbeh. Až potom som začal kresliť.
Groven bol nepochybne výnimočný, tak suverénny a profesionálne spracovaný komiks, vo všetkých ohľadoch porovnateľný s tým najlepším v komiksovej tvorbe nielen na Slovensku, ale aj v celosvetovom merítku. V prvom ročníku súťaže O CENU BEMÍKA v Prahe si s ním obsadil prvé miesto. Dodnes si pamätám, ako som na letnej dovolenke s rodičmi v Šafárikove všade so sebou nosil číslo BUBLINIEK s Grovenom a neustále sa snažil napodobniť jeho dokonalú kresbu. Koľko komiksov musí človek nakresliť, aby sa takto vypracoval?
Toto absolútne neviem posúdiť. Prvý komiks mi kúpila mama v stánku PNS, keď som mal asi 8 rokov. Bol to „Lekár z Jávy“ od vynikajúceho maďarského výtvarníka Erna Zóráda, ktorého dodnes radím medzi mojich najobľúbenejších. Okamžite ma zaujali pohybové kreácie a samozrejme dobrodružná tématika. Keďže som veľmi rád kreslil, začal som odkukávať a napodobovať všetko, čo sa mi zdalo zaujímavé. Zároveň som začal zháňať ďalšie komiksy, čo v tých časoch nebolo vôbec jednoduché. Vždy mi pomohla nejaká náhoda a postupne pribudli výtvarníci ako André Chéret alebo Mike Noble, ktorí tiež patria medzi mojich TOP. V druhej alebo tretej triede ZDŠ som si už do osobitných zošitov začal vymýšľať a kresliť svoje vlastné komiksy.
Tak tie by som rád niekedy videl – detské komiksy Ľuda Mikulu! Keď som sa hrabal v komiksovej histórii, našiel som zmienku o tvojej komiksovej prvotine První let, z roku 1990. O čom bol tento komiks, ako ho dnes vnímaš s odstupom času, prípadne v porovnaní s Grovenom.
Komiks „První let“ nebol mojou prvotinou. Najprv bol na súťaži úspešný Groven a ako reakcia na tento úspech mi prišla ponuka z pražského vydavateľstva Panorama nakresliť tento komiks podľa scenára Jiřího Čehovského. Jednalo sa o skúšobný let mladého kozmonauta, na ktorého je v rámci skúšky pripravená nejaká nezvyčajná situácia, ktorú musí bez prípravy vyriešiť. Rozsahom nebol veľký (tuším do 10 strán), ale celkom pekný príbeh, ktorý však nikdy nebol uverejnený. Prišla revolúcia a pokiaľ viem vydavateľstvo zaniklo.
Vidíš, aký zradný môže byť internet ako zdroj informácií, ospravedlň moju nevedomosť :))) V nasledujúcich rokoch si nakreslil množstvo krásnych komiksov, spomeňme aspoň nikoľko z nich: Takmer kriminálny prípad, Kryštál kráľa Prixia, Kufor, Studňa, či Dych mora. V rokoch 1993 - 1995 sa konali Celoslovenské dni Comics (kde sme sa, mimochodom, stretli naživo prvýkrát), doslova sme žili komiksom, opojení tým krásnym kresleným ošiaľom. Ten však postupne opadol. Ako si to vnímal čoby aktívny autor s obrovským potenciálom?
Skôr ako stratu záujmu som vnímal s istým zármutkom fakt, že Bublinky smerujú k zániku. Snáď by to bol vyriešil nejaký zapálený sponzor, ale v tých časom a asi ani teraz takých ľudí na Slovensku niet. Pre zopár časopisov som sem-tam nakreslil nejaký vtip, ale o dlhodobejších projektoch sa nedalo hovoriť.
Potom sme sa videli ešte raz - v júli 2011, keď som ti doniesol znovuobjavené originály tvojho komiksu Pavučina času. No keď som ťa kontaktoval v lete roku 2022 s ponukou na spoluprácu na komikse MÓRIC, nebol som si vôbec istý, ako zareaguješ. Asi to bola dosť zvláštna situácia, nie? Prečo si nakoniec na spoluprácu prikývol? Zohralo v tvojom rozhodnutí úlohu meno nášho spoločného kamaráta a veľkej slovenskej komiksovej osobnosti Fera Mráza, ktorý už v tej chvíli bol súčasťou tímu?
Hlavne ma potešilo, že si na mňa niekto spomenul. Predtým som mal aj niekoľko nie veľmi príjemných skúseností, ale od Fera som vedel, že tebe môžem dôverovať. To bol jeden z dôvodov, že som súhlasil. Ďalším bol samozrejme Fero, s ktorým som sa dlho nevidel (bohužiaľ sa s ním už ani neuvidím) a nakoniec to bol samotný námet. Ako som už niekoľko krát spomínal, som tak trochu patriot a mám rád slovenské motívy v komikse.
Tak to sme dvaja. Dnes máš za sebou veľký komiksový comeback – spolu s už spomínaným Ferkom Mrázom a ďalšou hviezdou komiksových deväťdesiatok ste vytvorili šiesty diel životopisného komiksu MÓRIC, na motívy životného príbehu Mórica Beňovského. Ako si vnímal takéto stretnutie komiksových bardov po tridsiatich rokoch na tak dlho očakávanom pôvodnom slovenskom komikse, s pôvodným slovenským hrdinom, financovaným a vydávaným slovenskou spoločnosťou? Nie je to tak trochu splnený sen?
Po tých dlhých hluchých rokoch to naozaj pripomína zázrak, len sa bojím, aby sme to nezakríkli. Veľmi som sa tešil aj z toho, že nás troch starých zase spojil nejaký konkrétny projekt, veď to je ten najlepší dôvod opäť sa vidieť.
V šuplíku máš doposiaľ nevydaný 50-dielny komiks Jánošík (tu je zároveň aj výzva pre prípadného záujemcu o komerčné vydanie – kľudne sa ozvite), takže téma slovenskej histórie ti nie je vonkoncom cudzia. Ako vnímaš postavu grófa Beňovského?
Beňovský je jednou z ukážkových postáv vhodných pre komiks. Jeho dobrodružný život ponúka celý rad situácií, ktoré môžu čitateľa osloviť. To len dokazuje, že na Slovensku nie je núdza o udalosti i postavy, o ktorých sa dá kresliť. A to od starých povestí cez oficiálnu históriu až po dnešok.
Medzi tvojimi komiksovými vzormi je aj český výtvarník Gustav Krum, ktorý spracoval Beňovského príbeh v čiernobielom komikse Král Madagaskaru, vydaného v roku 1991. Poznal si toto dielo? Ovplyvnilo nejakým spôsobom tvoju prácu na MÓRICovi?
Samozrejme, Kráľa Madagaskaru od Gustava Kruma poznám. Bol to skvelý ilustrátor, ktorý sa, bohužiaľ, nechal prehovoriť iba na niekoľko komiksov, ale tie stáli za to. Jeho prevedenie ma však neovlyvnilo. Snažím sa ísť svojou cestou a kresliť podľa svojich vlastných predstáv.
Ako sa ti kreslí takýto veľkovýpravný komiks s kopou dobových kostýmov, historických interiérov, exteriérov a konkrétnych historických postáv? Je to v niečom iné ako napríklad už toľkokrát spomínaný (a milovaný) Groven?
Je to iné v tom, že som viazaný konkrétnymi faktami, takže si musím na internete vyhľadávať konkrétne miesta, interiéry aj exteriéry, postavy, tváre, módu a účesy a snažiť sa zobraziť to tak, aby to bolo pre čitateľa atraktívne.
Ty si klasický oldschool analógový komiksák – kreslíš ceruzkou, tušom, vodovkami na papier (pre mladších čitateľov – to je taká ta biela obdĺžniková vec, vyrábaná z dreva a vkladajúca sa do tlačiarne :))), ako sa ti spolupracuje s realizačným tímom komiksu MÓRIC, ktorý si fičí v digitálnom primárne priestore?
Nikto odo mňa nechcel, aby som prešiel na digitál. Pravdu povediac mám radšej klasiku, pretože za každým ťahom štetca môžete cítiť človeka a aj keď sa digitálom dá urobiť dnes už prakticky všetko, ten pocit mi niekedy chýba. Navyše ešte nie tak dávno robili digitálne komiksy ľudia, ktorí síce ovládali grafické programy, ale neboli to výtvarníci, iba operátori. Kvalita základnej kresby to jasne potvrdzovala. Našťastie, tie roky sú už preč.
Chvalabohu, kvalita komiksov dnes stúpa a niekedy je naozaj ťažké rozoznať, akou metódou vznikli. Aký je tvoj tvorivý postup, ak to nie je tajomstvo?
Komiks má svoje špecifiká, ktoré síce nemusíte dodržiavať, no ja som si na ne zvykol. Pre mňa je dôležitý aj vizuál celej strany alebo aj dvojstrany. Musia pôsobiť ako celok, pokiaľ nie je potrebné zvýrazniť nejaký akčnejší obrázok. Predtým ako sa pustím do práce, mám už urobené jednoduché skice, kvôli rozloženiu textov a zhruba aj obsahu jednotlivých obrázkov. To sa však môže v priebehu realizácie zmeniť a často sa to aj zmení podľa toho, či mi nenapadne niečo lepšie. No a ak to scenár umožňuje, použijem starú osvedčenú metódu – napätie na koniec strany.
Si aj aktívnym komiksovým konzumentom? Aké komiksy by nám Ľudo Mikula doporučil si prečítať?
O komiks sa zaujímam stále. V nových komiksoch mi ale často vadí neuveriteľná brutalita. Vždy sa však nájde niečo, čo ma zaujme. Som rád, že sa nezabúda ani na staré osvedčené klasiky – Kája Saudek, spomínaný Gustav Krum, Marko Čermák, Miloslav Havlíček, Grzegorz Rosiński, Don Lawrence, či Alex Ross. Vidieť ich staré veľdiela vyčistené a zviazané do kníh je pre mňa ozajstný sviatok. Samostatné miesto majú u mňa aj „Rýchle šípy“, no aby som nehovoril len o klasikách, z novších sa mi veľmi páči napr. „Dlouhý John Silver,“ „Hrobař“ alebo „Čtyřka z Baker Street.“ Okrem úžasného výtvarného prevedenia majú priam skvelé scenáre.
Vidím, že aj v komiksovom vkuse máme prieniky. Ty si okrem komiksáka a výtvarníka aj muzikant - spieval si, hral na gitare a skladal si muziku v rockovej kapele BABA JAGA. Nechcel si spojiť tieto dve svoje vášne? Napríklad komiks s hudobným motívom, alebo komiksová pesnička? Nejaké podobné pokusy si pamätám myslím v časopise Kométa.
Stále skladám, stále píšem texty, stále hrám aj spievam a naša kapela stále funguje. Texty ale najradšej píšem v sarkastickom duchu. Rôznych neduhov a nerozumov je vôkol toľko, že je to priam nevyčerpateľná studnica. No o spojení týchto dvoch vášní som nikdy neuvažoval. Predsa len sú to dva dosť odlišné svety a možno by som im viac ublížil ako pomohol.
No skúsiť by si to mohol, ja (a verím, že nielen ja) by som si to rád pozrel. Takmer v každom z ďalších vydaných čísiel MÓRICa si mal svoj vlastný part - v osmičke, deviatke aj jedenástke, vytvoril si aj dve obálky – je vidieť, že ti to kreslenie neskutočne chutí, takže je namieste aj otázka - nenecháš sa presvedčiť aj na celé autorské číslo?
Na autorské číslo sa asi nenechám prehovoriť. Už tých 17 - 21 strán je neskutočná makačka. Kto nikdy nekreslil komiks, ten to asi nepochopí. Zatiaľ ma to baví a to sa snažím využiť. Veľmi dobre totiž viem, že kedykoľvek môže nastať niečo ako tvorivý blok, keď je už všetkého príliš a na ceruzky a farby sa už nedokážete ani pozrieť. Potom vám neostáva nič iné, len trpezlivo čakať kedy to prejde. Ja navyše do každého obrázku šprtám dovtedy, kým nie ja taký, ako som ho chcel mať. Potom sa mi dokončená strana zvyčajne páči asi dva dni, no po dvoch dňoch by som na nej chcel vždy niečo prerobiť. Takže v podstate nie som so svojou prácou spokojný nikdy, ale na to som si už za tie roky zvykol.
Dôležité je, že sme spokojní my, čitatelia :))). V rámci digitálneho on-line archívu BUBLINIEK, ktorý sme kedysi dávno zriadili s Ferkom Mrázom za účelom zachovania tých nádherných pôvodných slovenských komiksov pre ďalšie generácie, existuje aj sekcia DarkTower Fan Komiks, kde sú formou listovacích k dispozícii na prezeranie súborné diela konkrétnych autorov s ich priamym súhlasom (bez možnosti stiahnutia, či tlače). Čitatelia tam nájdu napríklad kompletného a digitálne zreštaurovaného Storma Fera Mráza, Tarzana Feďa Fialu, či unikátnu komiksovú knihu Draculovo Oko, venovanú pamiatke Juraja Šípoša. Dal by si svoj súhlas na takéto súborné on-line vydanie svojich komiksov?
S potešením súhlasím s on-line vydaním mojich komiksov. Ak existujú ľudia, ktorí majú záujem pozrieť si moje komiksy, budem len rád, ak k tomu budú mať možnosť.
Tak to sa nesmierne teším, že budem môcť počas nadchádzajúcich dlhých zimných večerov pripravovať digitálny zošit plný komiksov Ľuda Mikulu!
Ľudko, ďakujem ti za tvoj čas, teším sa na ďalšie komiksy z tvojho pera (štetca :))) a ďalšiu spoluprácu. Zároveň mi dovoľ popriať tebe aj tvojej rodine veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody a spoločných chvíľ a verím, že ti to komiksové nadšenie a nasadenie vydrží naveky.
Veľmi pekne ďakujem a dúfam, že mi moja starnúca roztrasená ruka a stále slabší zrak ešte nejakú chvíľu poslúži a že aj naša dobrá spolupráca bude trvať čo najdlhšie.
Komentáre
Zverejnenie komentára