Rozhovor s Feďom FIALOM a Stanom LAJDOM

Čas strašne letí... A teraz to nemala byť len taká všeobecná fráza. Je to neuveriteľných 23 rokov, čo sa prvýkrát na pultoch novinových stánkov objavilo prvé číslo BUBLINIEK, 3 roky plné práce na vytváraní elektornického archívu tohoto výnimočného časopisu a presne 4 mesiace odo dňa, kedy som sa stretol s výnimočnými komiksákmi, jednými z najvýraznejších autorov BUBLINIEK, Feďom FIALOM a Stanom LAJDOM (dôvodov prečo mi spracovanie nášho stretnutia trvalo tak dlho je viacero - od finalizácie knihy, na ktorej som pracoval trištvrte roka, cez prípravu na súťaž v nemeckom Ingolstadte - proste práca súkromie, všetko naraz).

Vo februári 2013, v rázovitej krčmičke na okraji Žiliny som zažil jeden krásny večer, plný nostalgických komiksových spomienok, ale všetko sa začalo o niečo skôr - na sklonku roka 2012, kedy mi na facebookovej stránke BUBLINIEK napísala dcéra Feďa - Alexandra - a upriamila moju pozornosť na jeho webstránku. Obratom som jej napísal so záujmom skontaktovať sa s Feďom aspoň elektronicky. Prekvapila ma odpoveď, že Feďo síce elektronicky nekomunikuje (a všetky počítačové veci zabezpečuje práve Alexandra), ale mám mu zavolať. To však nebolo nič v porovnaní so šokom, ktorý som zažil, keď som sa chcel Feďovi roztraseným hlasom predstaviť - zastavil ma a zabil hneď v rozlete svojím chrapľavým, hlboko posadeným hlasom - 'Ahoj, môžeme si tykať? Viem kto si, s Ferom MRÁZOM sme sa o tebe už viackrát bavili' ... Ako výstrelom z pištole prelomil ľady a celý príbeh sa začal odvíjať rýchlejšie. Chvíľu sme sa bavili o komikse a potom sme sa dohodli, že bude najlepšie stretnúť sa osobne. Od toho stretnutia mám ďalší dôvod mať Žilinu rád :)

Feďo, prosím ťa, povedz mi, ako si sa dostal ku BUBLINKÁM a komiksu?

Ja som učiteľ, ako Fero (MRÁZ, pozn. autora), ale na rozdiel od neho som nikdy neučil. Živil som sa výškovými prácami a jedného dňa mi zavolal, že ideme robiť komiks. Ani sme nevedeli, ako sa má poriadne robiť komiks, ale veľmi sme chceli. A tak sme začali robiť komiks ...

Začať len tak, ako sa hovorí 'na zelenej lúke' muselo byť ťažké.

Bola to ťažká robota, ťažká, ale krásna. Vo Ferovi to je, on má komiks v sebe. Začali sme to robiť a bavilo nás to. Mali sme rôzne nápady - chceli sme komiks vydávať aj na toaletnom papieri, že každý by mal vlastný komiksový toaletný papier :))) A potom prišli všetci tí káčeri-donaldi, komercia a bol koniec.

Čo keby si mi prezradil niečo zo zákulisia BUBLINIEK?

Tak na to by ti asi najlepšie vedel odpovedať Fero. My sme len robili komiksy, okrem BUBLINIEK som robil napríklad Tarzana pre Stredoslovenské vydavateľstvo. Pamätám si, že tam boli tak šialené termíny, že som mal dvadsaťštyri hodín na stranu. Poriadne som nespával - maximálne tak štyri hodiny, kreslil som, potom rýchlo oxeroxovať každú stranu a vyfarboval mi to kamarát, pretože ja som nestíhal. To bolo fakt náročné.

Tak to muselo byť perné obdobie, keď si uvedomím, že Tarzan vyšiel v ôsmich zošitoch. Ale tú hektiku v komikse našťastie necítiť. Tarzan mi výtvarne pripomína kultový komiks Rahan kresliara André Chéreta. Bol pre teba inšpiráciou?

Ale tak samozrejme, my sme komiks len začínali robiť a niekde sme sa to museli naučiť.

A podarilo sa, aj dnes po vyše dvadsiatich rokoch je to evidentné. Elektronický archív BUBLINIEK má veľmi pozitívny ohlas, ozývajú sa ľudia, ktorí si ich pamätajú a po rokoch dostali príležitosť si ich znova prelistovať, iní ani netušili, že nejaký slovenský komiks bol. Napríklad Martinu Pilcerovú poznajú ako ilustrátorku kníh Game of Thrones, či kariet pre World Of Warcraft a sú prekvapení, že kedysi kreslila komiks. Je úžasné vidieť, kam sa autor dostal od kreslenia fanúšikovských komiksov.

Jasné, je to ako taká malá kronika. Som rád, že sú BUBLINKY prístupné aj takouto cestou. Robíš záslužnú prácu, to už sme sa bavili aj s Ferom Mrázom, že je super, že sa na to nezabudlo a že dôkaz toho nášho vtedajšieho nadšenia existuje.

Fero bol veľkým fanúšikom elektronického archívu slovenského komiksu, dal mi k dispozícii množstvo materiálov a tiež požehnanie na súborné elektronické vydanie svojich vecí v rámci edície DT FAN KOMIKS, rovnako aj Martina Pilcerová. Ako by sa ti páčila tvoj vlastná elektronická komiksová monografia?

Samozrejme, ja budem rád. Môžes s tým robiť, čo uznáš za vhodné, ja ti v tom fandím.

Nádhera, ďakujem! A čo takto nejaký nový komiks od slávneho Feďa FIALU? Neplánuješ komiksový come-back?

Vieš, ja sa teraz venujem portrétovej maľbe, veď uvidíš - pôjdeme sa pozrieť ku mne do ateliéru, tak ti všetko poukazujem. Ja už som ohľadne komiksu vyše pätnásť rokov mimo. Ale existuje jeden nedokončený komiks. Príbeh vymyslel a napísal Stano Lajda, kým vypil jedno pivo. Ja som si ho zobral so sebou keď som bol s chrbticou na liečení v Dudinciach a začal som na ňom pracovať. Ale vtedy prišlo to rozčarovanie z celého vývoja okolo komiksu. A fakt neviem, či to niekedy dokončím...

... v tej chvíli vošiel do miestnosti Stano LAJDA - akademický maliar a ďalší bublinkový kresliar a komiksák, autor nezabudnuteľných FilmStory BUBLINIEK s tematikou winnetouoviek - počas nášho rozhovoru ho zavolal Feďo.

Feďo: Ahoj Stanko, toto je ten náš komiksový kamarát Rado, ako som ti spomínal. Ja som si ho už dávnejšie preklepol u Fera Mráza, takže mu môžeš veriť...

Stano: Ahoj, tak ja zase viem, že cez teba sa dostali tie moje mayovky na fanúšikovskú stránku karel-may.majerco.net ...

DT: ... aaaaa, áno ako fanúšik mayoviek som pravidelným návštevníkom týchto stránok a mrzelo ma, že síce majú podrobne zmapované všetky vydania kníh, alternatívne obálky i rozdiely v prekladoch, ale o komikse tam nebolo ani ťuk. Tak ma požiadali, že ak mám k dispozícii podklady a bol by som ochotný napísať o tom článok, boli by radi. Dal som všetko dokopy a vznikol článok Mayovky v česko-slovenskom komikse, ktorý mal pozitívne ohlasy a zároveň sa zas rozšírili rady ľudí, ktorí vedia, čo sú BUBLINKY :)

Stano: No je škoda, že to celé zakapalo. Po BUBLINKÁCH ešte bola ZANOTA, ale tá moc nefungovala...

DT: Presne... Ako skončili tri ročníky Celoslovenských dní comics, šlo to do útlmu. Fero MRÁZ v komiks veril, pamätám si, ako sme na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave predstavovali spolu s komiksovým archívom Ferovu víziu začlenenia teórie komiksu do vyučovacích osnov. Signovanú brožúrku mám doteraz odloženú.

Stano: Teraz máme tiež také decká, lebo učím na strednej umeleckej škole a tie tam tiež tvoria komiks, nie je to nič veľké, ale aspoň vedia, o čom to je. Ale vtedy, v tom deväťdesiatomdruhom, alebo tak nejak ma to začalo deprimovať, že vznikali všelijaké tie mutanty a také kraviny, ale priateľstvo a dobro šli do ústrania. Feďo mi dodnes nadáva, že vidím len dobré a zlé, také tie ideály z Winnetoua, ale čo mám dneska pozerať v televízii? Susedov, alebo ja neviem čo? Veď tá dnešná televízia je plná primitivizmu.

DT: S tým sa nedá inak, než súhlasiť, pod to sa kedykoľvek podpíšem. Ale je fajn, že aj dnes sa nájdu nielen pamätníci, ale aj mladí, ktorým tieto ideály nie sú cudzie, spomíná komunita okolo karel-may.majerco.net je toho živým príkladom. Ale vráťme sa k tvojim komiksom, Stano. Čo takto doplniť chýbajúce FilmStory pre všetky filmové mayovky? Taká poriadna zberateľská edícia, so všetkými šestnástimi filmami...

Stano: Ja som chcel už vtedy aj ďalšie robiť, ale nejak to už nešlo. A keď vieš, práve k tým ostatným ja už nemám taký vzťah. A najmä je s tým toľko roboty, že to nie je šanca.

DT: A čo takto aspoň spraviť také súborné vydanie tých už vyjdených komiksov, spolu s vystrihovačkami, tak ako sú jednotlivé čísla BUBLINIEK - prostredníctvom elektronickej brožúry. Pekné ucelené fanúšikovské polistovanie...

Stano: Tak to by mohlo byť, s tým by som nemal problém. Ak bude treba e niečo ti bude chýbať, tak by sme to dali dokopy...

DT: To je dneska ale krásny deň ... :))))))))))) Tak čo keby ste mi spravili ešte väčšiu radosť a trošku zapózovali?

Feďo FIALA a Stano LAJDA

Po chvíli nás musel Stano opustiť a my s Feďom sme sa presunuli do jeho ateliéra v centre Žiliny. Historická budova dýchala atmosférou a príbehmi, ktorých svedkami sa tieto múry kedysi stali. Ideálne miesto na tvorbu, hovorím si. Na chvíľu som ostal stáť pred vysokými dverami...

Feďov ateliér poznáte poľahky...

Potom som vstúpil do kráľovstva portrétov, ilustrácií a komiksu. V troch veľkých miestnostiach boli steny pokryté Feďovými prácami. A nielen jeho, na 'komiksovej stene' (tak som si ju dovolil pracovne nazvať) som našiel aj obrazy, ktoré Feďovi venovalo jeho 'hôrne dvojča' Fero MRÁZ. A tak medzi množstvom nádherných obrazov a obrázkov sme s Feďom zakončili tento výnimočný večer. A pevne verím, že nebol posledný.