Neuveriteľné dobrodružstvá grófa Beňovského (M. Musil, M. Kellenberger)
Že bol rok 2021 rokom Mórica Beňovského, to už snáď nemusím ani hovoriť - pripomenuli sme si 275. výročie jeho narodenia a zároveň 235. výročie jeho smrti. Slovenská televízia pri tejto príležitosti odpremiérovala digitálne remastrovanú, rozšírenú 13-dielnu verziu seriálu Vivat Beňovský (1975) a Združenie Mórica Beňovského absolvovalo úspešnú crowdfundingovú kampaň na podporu vydania 4. a 5. dielu svojho komiksu MÓRIC.
Pred Vianocami 2021 sa však udiala ešte jedna udalosť. Do predaja sa dostala aj komiksová kniha Miroslava Musila a Martina Kellenbergera Neuveriteľné dobrodružstvá grófa Beňovského. Na toto dielo som sa pýtal už v rozhovore s riaditeľom Združenia Mórica Beňovského, Vladimírom Dudlákom - no vtedy ešte nemal nikto z nás viac informácií. Teraz som si tú príležitosť samozrejme nemohol nechať ujsť a tak som si novovychádzajúcu knihu okamžite kúpil.
Prvotný dojem bol výborný - kniha vyšla v rozmeroch trochu väčšej A4-ky (220x305 mm), v pevnej väzbe, na kvalitnom matnom papieri, v plnej farbe na 80 stranách. Obálke dominuje celostranová ilustrácia Martina Kellenbergera, ktorú som si zamiloval už keď som objavil prvé informácie o knižke na internete. Kellenbergerove ilustrácie ma sprevádzali už od detstva a patrí k mojim najobľúbenejším slovenským ilustrátorom.
Hneď na prvých stranách knižky sa nachádzajú vybrané 'komiksové okienka' - niektoré na seba nadväzujú a zmysel dávajú (napr. hneď úvodný strip - rozhovor učenca de Magellana a vydavateľa Nicholsona), iné pôsobia mätúco (dvojstrana s výberom okienok z celého komiksu, ktorú som sa chvíľu snažil čítať - a nájsť spôsob, ako - kým som neprišiel na to, že je to len na okrasu).
Musím povedať, že pri tak peknom a kvalitnom knižnom spracovaní som očakával nejaké úvodné slovo. Miroslav Musil sa životom grófa Beňovského zaoberá roky a keď dostane možnosť vydať komiksovú knihu v pevnej väzbe so zrejmým zacielením na mladšieho čitateľa, nevyužije priestor na nejaké textové uvedenie hlavného hrdinu a doby, v ktorej žije? Zrejme som naozaj zhýčkaný českými historickými komiksami, kde vo veľkej väčšine je dokonca až polovica knihy spracovaná textovo pre vysvetlenie faktov, postáv, či zaujímavostí súvisiacich s komiksovou druhou polkou knihy. Takýto prístup dáva výslednému produktu vyššiu pridanú hodnotu, nakoľko si v nej nájde svoje aj starší, či zvedavý mladší čitateľ. Celok pôsobí komplexnejším dojmom, textovo dokáže podchytiť a vysvetliť súvislosti, ktoré by v komikse bolo ťažké vysvetliť, alebo by boli nad rámec rozsahu. Tu však jediný úvod tvoria tri vety o 18. storočí, Uhorsku, Márii Terézii, slovenčine, latinčine a Spiši, ktorý bol 'v poľskom zálohu'. A tieto tri vety sú opäť sprevádzané (akoby) náhodným výberom obrázkov.
Životné osudy Mórica Beňovského sú žiarivým príkladom akčného príbehu svojej doby. A to je vec, kde Musilov a Kellenbergerov Móric zlyháva asi najviditeľnejšie - v rozprávaní príbehu. Rozprávanie je nekonzistentné, epizódovité, celý dej strany je zhrnutý v jednej vete v záhlaví strany a častokrát len z tohoto zhrnutia vieme, prečo postavy konajú ako konajú a čo sa vlastne deje. Celé to na mňa pôsobilo skôr ako súborne knižne vydané samostatné komiksové stripy. Keby sa kniha volala 'Epizódy zo života grófa Beňovského', asi by to bolo príhodnejšie. Prednedávnom recenzovaná RADOSTNÁ SPRÁVA Lasica & Satinský bola ukážkovým príkladom krásneho komiksového rozprávania a interakcie s čitateľom. Pritom nimi podávaný príbeh nemal zďaleka tak svetobežnícky a akčný (nebojím sa ho nazvať veľkorozpočtový, alebo výpravný) charakter ako práve Beňovského život.
Po výtvarnej stránke je Beňovský skvelý. Kto má rád Kellendbergerove ilustrácie, príde si na svoje. Je vidieť, že autor sa s jednotlivými okienkami príbehu pohral, nechýbajú historické lokácie (Vrbové, Svätý Jur, Prešov, Hofburg vo Viedni atď.), či historické postavy (Mária Terézia so synom Jozefom, cárovná Katarína, Casanova, George Washington a mnohí ďalší). Vizuálnej stránke by som vytkol snáď len neštastnú typografiu, komiksovú strnulosť a opakovanie sa takmer identických portrétov Mórica.
Rukou písané texty v komiksových bublinkách sú nešťastnou slabinou našich domácich diel - podobne tomu bolo pri Frenkyho Štefánikovi. Určite sú autori, ktorí aj rukou písaný lettering zvládajú na úrovni (napr. Fero Mráz), ale v tomto prípade je to skôr na škodu. Dnes už existuje množstvo komiksových fontov, ktoré vyzerajú ako písané rukou, ale zachovávajú konzistentnú veľkosť a tvar písma. Mrzelo ma aj, že na jednotlivých stranách zanikali popisky ku historickým osobám, či miestam.
Kapitolou samou o sebe je nepochopiteľné opakovanie Móricovho portrétu (možno umelecký zámer, len nepochopený) - áno, toho z titulnej strany knihy. Móricova tvár s očami upretými doprava sa na niektorých stránkach nachádza aj trikrát, maximálne sa zmení veľkosť výrezu tváre. Verím, že rovnako dobre by vyzeral aj v iných uhloch a pózach a celkovo to dáva Kellenbergerovmu spracovaniu statický dojem, rovnako ako nemenné členenie strán do obrázkov (buď 1-2-1 alebo 2-1-2). Keď si to porovnám s takmer filmovými kamerami pánov Szalontaia, Schwarza, či Freytaga v sérii MÓRIC, príde mi to ako škoda pri tak dobrodružnom a akčnom živote, aký Beňovský viedol.
Asi najkontroverznejšou je historická (ne)vernosť Móricovho príbehu v podaní Miroslava Musila - diplomata, historika, spisovateľa a cestovateľa, ktorý sa zameriava najmä na osobnosti M.R. Štefánika a M. Beňovského. Rozhodne sa necítim byť odborníkom na históriu a osobu samotného Beňovského už vôbec nie. Našťastie pán Vladimír Dudlák zo Združenia Mórica Beňovského a pán Patrik Kunec, PhD. z katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela takýmito odborníkmi rozhodne sú a tak výhrady na fakty v deji ako napr. že Móric nepozná a pýta sa svojej matky na nevlastné sestry, keď spolu s nimi vyrastal; že Móric v skutočnosti nežil u strýka Rudolfa; že švagrovia Mórica žalovali na stoličnom súde v Nitre a nie osobne u Márie Terézie (?) vo Viedni, že nie je preukázaný kontakt Mórica na prešovskú slobodomurársku lóžu atď. atď. atď. je zrejme potrebné brať v úvahu. Čiastočne môže ísť o autorskú licenciu, ale tú by som videl ako opodstatnenú v historicky nepodložených 'hluchých' miestach príbehu, a nie v kľúčových životopisných faktoch. Takýto prístup znižuje výpovednú hodnotu a aj možnosť použitia diela pri vzdelávaní mladého čitateľa. Na druhú stranu môže vyvolať konštruktívnu diskusiu a snahu dopátrať sa pravdy.
Veľkým (v tomto prípade asi naozaj veľkým) oblúkom sa vraciam na úplný začiatok - a síce, že vzhľadom k absencii akéhokoľvek úvodu knihy si niesom celkom istý, pre koho je vlastne toto dielo určené. Samotný vydavateľ - Matica slovenská uvádza na svojich stránkach, že: '... strhujúci životný príbeh Beňovského sprítomňuje najmladšej generácii slovenských čitateľov ... '. A tým práve niesom celkom stotožnený. Že takto podaný príbeh osloví najmladších čitateľov. Že sa dokážu zorientovať v komplikovanej historickej aj dejovej zmäti bez vysvetlenia, vhodného uvedenia, či nejakého sprievodného zjednocujúceho rozprávania. A rovnako si myslím, že komiks pre najmladšieho čitateľa by sa obišiel bez viackrát spomínanej prostitúcie, ktorá dej nijako neobohatila ani neposunula. Chápem, že ako dospelý človek, zhýčkaný množstvom komiksov nedokážem posúdiť dielo z pohľadu mladšej generácie, takže som posunul knižku svojmu 16-ročnému synovi Samuelovi a požiadal ho o jeho názor:
'Komiks aj napriek nízkemu počtu slov je schopný odovzdať svoje posolstvo - oboznámiť nás so životom a osudmi Mórica Beňovského. Cez modrý text na hornej strane stránok jednoducho opisuje a ‘nasvieti’ scénu nachádzajúcu sa pod ním. Aj keď jeden problém som si všimol, že slová opisujúce situáciu boli občas identické ako slová postáv v prvých bublinách pod textom. A to bolo do istej miery zvláštne. Medzi plusy počítam pekné ilustrácie a jednoduché zhrnutie deja strany v záhlaví, ako mínusy opakovanie viet v záhlaví a v komikse; určité úseky príbehu môžu čitateľa zmiasť a stratiť v deji.'
Ako by som teda zhodnotil komiksovú knihu Neuveriteľné dobrodružstvá grófa Beňovského? Asi najlepšie to vystihuje slovné spojenie 'NEVYUŽITÁ ŠANCA'. Tak obrovský potenciál v podobe kvalitného scenáristu, úžasného kresliara a navyše zastrešenia vydavateľstvom Matice slovenskej sa nepodarilo naplno využiť. Pritom sa stačilo inšpirovať u susedov v Čechách, kde podobné historické komiksové klenoty brúsia k dokonalosti (stačí spomenúť už vydané komiksové knihy Karel IV.: Pán světa, Jan Žižka, Ve jménu Husa, Marie Terezie, Stopa Legionáře, Anthropoid, Kronika bolševizmu, Kronika nacizmu ...). Doplniť sprievodný faktografický text (ktorého má pán Musil určite hromadu, s množstvom zaujímavostí) s prislúchajúcimi ilustráciami, učesať vizuál, premyslieť spôsob rozprávania a razom sme tu mohli mať kráľa slovenského komiksu. Bohužiaľ nestalo sa. Je však evidentné, že svojich fanúšikov si kniha nájde a budem pevne veriť, že sa jej podarí vzbudiť záujem mladých čitateľov v čo najväčšej miere.
Politika na Madagaskare
Dark Tower - môžme prosím nadviazať dialóg - dáte mi Váš email?
OdpovedaťOdstrániťMiroslav Musil