streda, 30. júla 2008

HISTÓRIA SVETOVÉHO KOMIKSU III. (dokončenie)

Priestor na publikovanie v ňom dostali Enki BILAL / Partie de Chasse, La Foire aux Importales /, José ORTIZ /autor vesmírnych podrazákov Burtona a Cyba/, Milo MANARA /El Click 1-2/, Paolo Eleutieri SERPIERI /Druuna/, Juan GIMENEZ /Question de Tiempo/, Vincent SEGERLLES /Mercenario /, Simon BISLEY /Bodycount, Melting Pot/...


A ako hodnotia posledné roky vývoja moderného komiksu najväčší špecialisti od našich západných susedov - Jiří Pavlovský a Štěpán Kopřiva, ktorí sa komiksu pravidelne venujú na stránkach českých časopisov IKARIE, SCORE a CREW:

Prvou kresliarskou superhviezdou moderného komiksu bol Jack KIRBY, ktorý zažiaril začiatkom šesťdesiatych rokov. Tento muž spolu so Stanom LEEM spoluvytvoril temer celý marvelácky heroický panteon: Captaina Americu, Silver Surfera, Incredible Hulka a tímovky Fantastic Four, Avenegers či X-Men /jediný veterán Marvellu, na podobu ktorého nemal Kirby žiadny vplyv bol Spider-Man, ktorého designoval Steve DITKO/.

Začiatkom sedemdesiatych rokov nastúpila nová generácia, pre ktorú boli typickí autori ako John ROMITA či John BUSCEMA, ktorí sčasti prevzali Kirbyho klientelu a sčasti vyrukovali s vlastnými projektami /Punisher, Wolverine/.

V priebehu osemdesiatych rokov sa zjavil sólista Frank MILLER, ktorý svojím prelomovým komiksbookom Batman: The Dark Knight Returns tiež rázne zamiešal poňatím klasického komiksu. Miller je však jedným z tých sebestačných šťastlivcov /podobne ako SEGERELLES/, ktorí si samí píšu scenáre, takže svoj výtvarný štýl nemusia nikomu prispôsobovať. Z ďalších „multikresliarov" sú to napr. Mike MIGNOLA alebo Erik LARSEN.

Roky deväťdesiate sa nesú v znamení dvoch čelných predstaviteľov nakladateľstva IMAGE: ornamentálneho Todda McFARLANEA /Spawn/ a morzeovkovite sekaného Jimma LEEHO /WildC.A.T.S./, ktorým sa prispôsobil celý komiksový svet, včítane konzervatívneho Marvelu. To samozrejme neznamená, že by úplne zmizli osobnosti s vlastným originálnym rukopisom. Okrem Franka Millera, ktorý sa v deväťdesiatych rokoch vrhol na čiernobiely siluetový štýl /séria Sin City/, je to napr. nestarnúci Richard CORBEN /DEN/ so svojou „bacuľatou", fotografickou kresbou, monumentálne detailný Geoff DARROW /Hard BOILED/, precízny olejomaliar Alex ROSS /Kingdom Come/, ostro hranatý Mike MIGNOLA /Hellboy/, monštrózne plastický Dermot POWER /Sláine/ či krvavo masívny Simon BISLEY /Bodycount, Lobo/.

Každá doba mala jednoducho „svojho" kresliara, ktorý diktoval trend. Žiadny z nich však nebol izolovaný, mladá generácia superhviezd sa opiera o práce starých majstrov podobne, ako i v iných druhoch umenia.

...štvorlístok, ktorý v súčasnosti udáva v comicsovej tvorbe tón na celosvetovej scéne sa ukrýva v týchto štyroch menách Todd McFARLANE, Jim LEE, Rob LIEFELD a Marc SILVESTRI /Darkness/

Jiří Pavlovský, Štěpán Kopřiva

SCORE, 48 / 1997

Aké je teda postavenie komiksu v súčasnom svete?
Formálne možno nájsť komiks temer všade a dostáva sa čitateľovi všetkými možnými formami.

V DENNÍKOCH A ČASOPISOCH vo forme

  • STRIPOV /pásik, obsahujúci cca 3-5 obrázkov, buď komického charakteru s GAGOM - vyvrcholením, alebo dlhší príbeh, rozdelený na množstvo pokračovaní /legendárny RIP KORBY, vychádzajúci v roku 1968 aj v Smene/

  • CELOSTRÁNKOVÝCH uzavretých príbehov alebo príbehov na pokračovanie


KOMIKSOVÉ MAGAZÍNY /Comics Journal/ - vychádzajú v nich viaceré príbehy na pokračovanie

KOMIKSOVÉ ZOŠITY /Comics Book/ - ucelené príbehy v jednom zošitku

K0MIKSOVÉ ALBUMY – rozsiahlejšie uzavreté príbehy obvykle formátu A 4 s rozsahom strán od 48 - 100 a viac /s kvalitnou väzbou, určené pre zberateľov/

KOMIKS prenikol do všetkých oblastí spoločenského života a už dávno nieje určený iba pre „pologramotných vyvrheľov", hltajúcich prostoduché príbehy. Vo svete už dávno komiks neplní iba úlohu zábavy - formou komiksov sú spracované všetky možné učebnice a vďaka nim si žiaci osvojujú vedomostí z rôznych vedných odborov /napr. ukážkovou je činnosť ELI - Európskeho jazykového inštitútu, ktorý vydáva jazykové učebnice formou komiksov dokonca ešte i v latinčine/.

V Japonsku prežíva komiks svoj BOOM - ročne tam vydávajú takmer 2 miliardy časopisov a kníh s kreslenými seriálmi, ktoré majú často 300-400 strán a predstavujú 30% celej polygrafickej produkcie. Formou komiksov vydávajú dokonca, i ekonomické a hospodárske príručky a encyklopédie.

V USA vychádza ročne asi 250 titulov v celkovom náklade 50 miliónov kusov, vo Francúzsku číta komiksy pravidelne 20 miliónov čitateľov, v Taliansku 35 miliónov.

KOMIKS prenikol dokonca i do politiky. Buď politické témy autori spracúvajú zaobalené do dobrodružných príbehov /albumy CHRISTIANA a BILALA: Krížová cesta zabudnutých, Kamenná loď, Mesto, ktoré neexistovalo, Spiaci rozum a Hon/, alebo priamo slúžia politickej propagande /taliansky Komunistický manifest autora Ro MARCENARA, či v celom svete vysoko cenený komiks MYŠ - HISTÓRIA JEDNÉHO PREŽITIA amerického autora židovského pôvodu Arta SPIEGELMANA, zobrazujúceho holokaust počas II. svetovej vojny /vyšiel v knižnej podobe i v Čechách/. Komiksovo bola nespočetnekrát spracovaná BIBLIA i KORÁN.


V súčasnosti plnia komiksy nielen novinové stánky a špecializované predajne, ale I oficiálne múzeá a galérie na celom svete. Priaznivci, autori i vydavatelia sa stretávajú na kongresoch. Najslávnejší a určíte najväčší je ten vo francúzskom ANGOULÉME, kde sa nachádza komiksové múzeum i komiksová škola, zatiaľ jediná na svete.

Svedčí to o pozornosti, ktorú komiksom vo frankobelgickej oblasti venujú. Za dalšle veľmoci možno považovať Španielsko a Taliansko, kde v meste LUCCA usporadúvajú ďalší významný festival. V susednom Nemecku sa raz za dva roky koná Salón komiksu v meste ERLANGEN.

/J. Maxon, Smena/


KOMIKS prenikol do filmu - v posledných desiatich rokoch nakrútili podľa komiksových príbehov množstvo úspešných výpravných filmov /Superman, Sudca Dredd, Pomstiteľ, Batman, Dick Tracy Spawn, X-Men, či chystaný Spider-Man/, naopak: hrdinovia z filmového plátna sa stávajú hrdinami kreslených príbehov /Indiana Jones, Votrelec, Jurský park.../ Komiksoví hrdinovia úspešne napĺňajú vrecká výrobcom hračiek, darčekových predmetov, tričiek.

Komiks tvorí úplne samozrejmú súčasť kultúry už nielen „západných kapitalistických krajín".

Paolo Eleutieri SERPIERI - Druuna