nedeľa 24. júla 2011

BUBLINKY 07/1991

Mil čitatelia, stretávame sa spolu opäť po mesiaci, a to už dávno v čase, keď dáva o sebe znať jeseň... dni sa neúprosne krátia a my vám prinášame pre voľné chvíle i dni odpočinku na štyridsiatich stranách veľa nového a zaujímavého čítania. Dobrodružstvo, napätie i zábavu s množstvom poučenia vám sľubujeme aj v tomto čísle.

Tak síce neviem, ako to bolo pred dvadsiatimi rokmi, ale pomaly začnem tiež veriť, že jeseň sa už hlási o slovo :)- to však nič nemení na tom, že či ku bazénu, alebo pod dáždnik BUBLINKY boli vždy fajnové počítanie. A nie je tomu inak ani pri čísle 7/1991. Fero Mráz pripravil jednoduchý príbeh o zvláštnej schopnosti agenta Roberta, Jaro Uhel poučnú dvojstranu s archeologickou tematikou, Martina Pilcerová sa so svojím vesmírnym príbehom dostala do finále, Atilla Benko a jeho dobrodruh Muger zažili ďalší vzrušujúci príbeh. Skutočným prekvapením čísla sú ale nováčikovia -Ľudovít Mikula so svojím (v rámci BUBLINIEK) druhým, tentoraz takmer kriminálnym komiksom, Robo Reiman so svojimi tikajúcimi príšerkami a - pre mňa aj po toľkých rokoch neskutočná pecka - Jiří Grus a jeho Liek.

Takže ľahnite si na slniečko k bazénu, alebo sa schovajte pod dáždnik, pustite si príjemnú hudbu a poďte si zalistovať farebnými stránkami našich BUBLINIEK.

BUBLINKY 7/1991 (obsah)

Telegram (J. Šípoš, F. Mráz)
Čandraguptov stĺp (J. Uhel)
Enuil (M. Pilcerová), dokončenie
Takmer kriminálny prípad (Ľ. Mikula)
Rychle k cíli (J. Trojan)
Muger (R. Kipling, A. Benko), 4. časť
Lék (J. Grus)
MiniBublinky - komiks čitateľov:
Kraby (A. Dneprov, R. Reiman)
a ďalšie

Plagát: Muger (maľba, I. Bystriansky)
Vystrihovačka: Muger (A. Benko)



Kliknutím na obrázok sa otvorí konkrétne číslo BUBLINIEK v novom okne ako listovacia e-publikácia. Listovať stránkami je možné uchopením rohov stránok, či kliknutím na šípky po stranách, alebo na malé šípky v dolnom riadku. Pre zobrazenie celej stránky stačí na ňu dvakrát kliknúť. V prípade, že sa Vám nezobrazí prostredie e-publikácie, zrejme nemáte nainštalovaný Adobe Flash Player. Kliknutím SEM si ho nainštalujete.

piatok 22. júla 2011

DT FAN KOMIKS začína

Počas práce na komiksovom archíve BUBLINIEK (zachvíľu tu máme výročie, hurrrá) som sa viackrát zamýšľal na možnosťou vypublikovať niektoré v časopise uverejnené komiksy, či dokonca viaceré diela ako samostatnú súbornú brožúru. Vďaka mojim dlhoročným archivárskym činnostiam (manželka by to asi nazvala inak, ale chcem zostať slušným blogom bez nutnosti hodnotenia PG18+) som okrem BUBLINIEK nazieral aj množstvo komiksov slovenských autorov, ktoré buď nikdy nevyšli, alebo sa stratili v prepadlisku dejín (niečo málo som na túto tému písal v príspevku Príbeh jedného komiksu). A to je druhá kategória, u ktorej takisto vidím možnosť sprístupniť ju komiksuchtivým čitateľom aspoň v podobe listovacej e-publikácie.A tak som pár dní dozadu sadol večer k počítaču a pripravil koncept prvého čísla edície DARK TOWER FAN KOMIKS...
Spomínaná edícia by mala byť nástrojom elektronického publikovania ucelených komiksových diel slovenských autorov, samozrejme s ich priamym zvolením. Publikácie budú prístupné len prostredníctvom stránok môjho blogu na nekomerčnej báze, takže nebude povolená tlač, ani sťahovanie súborov (pretože ako fan projekt nemám možnosť finančného ohodnotenia autorov) - vybrané komiksy tak budú slúžiť ako bezplatná reklama prác autorov.

A kto by mal byť prvým autorom zverejneným v rámci projektu, ak nie otec slovenského komiksu po roku 1989, výtvarník František MRÁZ? V krátkej dobe sa preto môžete tešiť na jeho adaptáciu slávneho románu Jamesa F. Coopera STOPÁR. Nasledovať budú aj ďalšie diela tohoto zapáleného komiksáka a skvelého človeka, ale snažím sa získať aj súhlas iných autorov. Takže sledujte tieto stránky a tešte sa na tie najlepšie príbehy slovenského komiksu!

J. F. Cooper / F. Mráz - STOPÁR
VYJDE UŽ ČOSKORO!

nedeľa 17. júla 2011

Príbeh jedného komiksu

Niektoré komiksy rozprávajú zaujímavé príbehy, no sú aj také, ktoré takýto príbeh aj píšu. A to je aj prípad PAVUČINY ČASU.


Keď v roku 1993 Ľudovít Mikula podľa námetu Juraja Šípoša kreslil dvanásťstránkový čiernobiely komiks so zaujímavým sci-fi námetom, zrejme ho ani nenapadlo, že BUBLINKY, kam hotový príbeh poslal, už ho uverejniť nestihnú - v tom istom roku totiž časopis zanikol. A zrejme nenávratne s ním sa stratilo aj množstvo nevydaných komiksov.

V rokoch 1993-1995 sa moje cesty skrížili s cestami iných komiksákov na Celoslovenkých Dňoch Comics, kde sme strávili nádherných pár dní a užívali sme si čisté komiksové opojenie. Bohužiaľ aj tieto časy sa pominuli a Slovensko akoby o domáci komiks stratilo záujem.

Písal sa rok 1999 a štyri roky absencie slovenského komiksu vo mne prebudili túžbu vytvoriť aspoň virtuálnu prehliadku toho najlepšieho z pôvodného slovenského komiksu a sprístupniť ho tak komiksuchtivým čitateľom - tak vznikol projekt ComicsArchívu (predchodca tohoto blogu). Spolu s Ferom Mrázom sme ho formou prednášky prezentovali aj na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Netrvalo dlho a od Fera som poštou dostal tučnú obálku. Fero pre potreby Archívu vybral to najlepšie, čo doma mal a okrem svojich, poväčšinou nepublikovaných komiksov (Vidlička, Conanov návrat, Draculovo oko, Jakubova huba ...), sa do výberu dostala aj PAVUČINA ČASU.

Keď som pred viac ako mesiacom začal pripravovať na zverejnenie profil Ľudovíta Mikulu, prechádzal som svoj domáci archív a hľadal podklady pre jeho finálnu podobu. Zrazu som mal v rukách opäť PAVUČINU ČASU, na ktorú som za tie roky takmer zabudol - a to dokonca v originále! Potom som sa počas komunikácie s pánom Mikulom dozvedel, že sa snaží dať dokopy svoje chýbajúce komiksy, dokonca ma požiadal o skeny konkrétnych strán z BUBLINIEK. V tej chvíli som v tom mal jasno.

A tak som včera sadol do auta a spravil som si krátky výlet na Spiš, kde pán Mikula žije. S radosťou som maestrovi odovzdal kompletný originál PAVUČINY ČASU (vrátane digitálnej kópie) a on sa so mnou na oplátku podelil o svoje spomienky a myšlienky, dokonca mi ukázal skovsty zo svojho súkromného archívu. Strávil som v obývačke jeho kráľovstva príjemné popoludnie a po rokoch som tak znovu mohol potriasť tomuto nesmierne talentovanému, no napriek tomu skromnému komiksákovi rukou.

Takže vpodstate happy-end. Nebolo to jednoduché, ale po osemnástich rokoch PAVUČINA ČASU dokončila svoju púť a ocitla sa tam, kam podľa mňa patrí - v rukách svojho autora. A ja som rád, že som mohol pomôcť...
Ukážka komiksu PAVUČINA ČASU

streda 13. júla 2011

Rozhovor s Ľudovítom MIKULOM

Ani by mi nenapadlo, že krátko po mojom ‘rozhovore’ s Martinou Pilcerovou sa mi naskytne možnosť urobiť ďalší, tentokrát s Ľudovítom Mikulom, autorom famózneho Grovena. Vďaka kontaktu od Jofreho som sa na pána Mikulu obrátil najprv kvôli verifikácii práve zverejneného autorského profilu a s malou dušičkou som nadhodil tému rozhovoru. Vďakabohu, súhlasil a ja mám tú česť znovu ho osloviť – prvýkrát od roku 1994, kedy som ho v rámci stretnutia autorov vystavujúcich na Dňoch Comics požiadal o autogram.


Ľudovít Mikula

Dobrý deň, pán Mikula. Hneď v úvode by som sa Vám chcel poďakovať za ochotu a Váš čas. Pred dvadsiatimi rokmi ste boli súčasťou autorského tímu komiksákov, tvoriacich časopis BUBLINKY. Ako ste sa k tomuto tímu prepracovali?

V tých časoch začalo vychádzať veľa rôznych časopisov, ale väčšina z nich zanikla tak rýchlo ako začala. Časopis BUBLINKY som zaregistroval až keď vyšlo druhé číslo a keďže som poznal práce Fera Mráza z iných časopisov, dospel som k názoru, že títo ľudia to myslia vážne. Najviac sa mi však páčilo, že išlo vyložene o publikovanie domácich autorov. Napísal som do redakcie, priložil som k listu GROVENA a bolo to.

Po roku 1989 sa situácia okolo komiksu uvoľnila, začali vychádzať časopisy plné farebných obrázkov, textových bublín a najmä dobrodružstiev. Začala sa zlatá komiksová česko-slovenská horúčka. Ako spomínate na toto ‘porevolučné’ komiksové obdobie?

Nemyslím si, že to bola komiksová horúčka. Na Slovensku asi nikdy nebola komiksová horúčka a asi  sa to nedá povedať ani  o Čechách, aj keď Česi mali vždy lepšie komiksové zázemie ako my. Ja som mal, tak ako asi každý autor, veľkú radosť, že moje komiksy vôbec vyšli, no a ak ste k tomu dostali aj honorár, bola to tá najlepšia kombinácia. Dostať u nás honorár za komiks totiž vôbec nie je také samozrejmé.

Keď v BUBLINKÁCH 4/1991 vyšiel Váš Groven, bola to malá senzácia. V našich skromných komiksových podmienkach sa zrodil komiks európskych kvalít, ktorý si aj po dvadsiatich rokoch zachováva svoje neopísateľné čaro. Tak ako ma pri listovaní ešte teplých BUBLINIEK fascinovala dynamická kresba, aj po tak dlhej dobe pri digitalizácii zažltnutých stránok vystupuje nádherná farebnosť celého diela. Aké postupy používate pri tvorbe komiksu?

Nemám žiadne špeciálne postupy. Jednoduchý náčrt strany, kvôli správnemu rozmiestneniu obrázkov, textu, prípadne kvôli dynamike nejakej akcie. Potom už naostro ceruzka, kolorovanie anilínovými farbami, kontúrovanie, lettering a to je všetko. Raz som dostal otázku ako robím veľké farebné plochy. Odpoveď – RÝCHLO.

Bolo by asi veľmi zaujímavé sledovať Vás pri práci. Bol Groven skutočne len Váš druhý komiksový počin? Pripadá mi to až neuveriteľné, keď si uvedomujem s akou ľahkosťou a suverenitou ste si poradili s akčnými sekvenciami, komplexnými scenériami, či emóciami. Vaša kresba pôsobí absolútne profesionálne.

Komiks som začal kresliť už ako 7 – 8 ročný. Kreslený príbeh mi doslova učaroval a vymýšľanie rôznych dobrodružných zápletok ma neuveriteľne bavilo. Takže doma som mal vždy rozkreslený nejaký detský príbeh a niektorí spolužiaci boli mojimi čitateľmi a kritikou zároveň.

V bulletine k Dňom Comics z roku 1994 je pri Vašom profile uvedená ukážka komiksu ZADAR, no tento sa nenachádza vo Vašej komiksografii a zdá sa mi, že som o ňom ani nikde nepočul, prečo?

Tento komiks som kreslil pre potrebu výstavy ale nikdy som ho nedokončil. Vtedy sa všetko akosi začalo zamotávať a prestávalo fungovať. Pôvodne som mal v úmysle dokončiť ho a urobiť pravé slovenské fantasy, aby si čitatelia uvedomili, že máme veľmi bohatú minulosť s rôznymi božstvami a mytologickými príbehmi. Ak by som mal v ňom pokračovať, ako prvý by som zmenil názov, ktorý vznikol v úplnom zhone a s ktorým som nikdy nebol spokojný.

Škoda, ZADAR ma aj na tej jedinej stránke oslovil a myslím, že trochu slovanskej mytológie by nebolo na škodu. Zaujala ma aj ďalšia malá záhada – pätdesiatstranový komiksový epos Jánošík nebol dodnes vydaný, prečo? Jánošíkovské motívy sú u nás populárne, čo dokazujú aj dva komiksy, ktoré u nás vyšli. Stankovičov Jánošík však bol skôr veselou farebnou rozprávkou pre deti (podobne, ako môj obľúbený Vinnetou toho istého autora) a Danglárov zbojnícky príbeh zas spoločensko-politickou satirou (s erotickým nádychom). Prečo teda nie ten epický Mikulov?

Bol nakreslený na samom sklonku BUBLINKOVSKEJ éry a uvažovalo sa , že by mal vyjsť celý v prílohe BUBLINIEK formátu A5. Bohužiaľ už k tomu nedošlo. Potom nasledovalo niekoľko pokusov o jeho publikovanie s rôznymi prečudesnými postupmi. Dokonca mal ÚDAJNE vyjsť ako príloha k dejepisu základných škôl. Nakoniec však všetky pokusy stroskotali a ja po týchto skúsenostiach som ho odložil do šuplíka. Uvidíme, či nie navždy.

Pevne verím, že NAVŽDY to nebude. Pre zahraničnú súťaž ste nanovo prerobili ‘Kryštál kráľa Prixia’, v čom je iný oproti verzii z BUBLINIEK? A ako ste na súťaži dopadli?

Je prerobený na 8 strán v angličtine a myslím si, že je nakreslený už dospelejšou rukou. Na vymýšľanie úplne nového príbehu som vtedy nemal veľmi čas. Poslal som ho na súťaž do Španielska, ale výsledok som sa nikdy nedozvedel.

Vaša komiksová séria Deus Ex Machina v sebe zahŕňa aj prepracované a skrátené čiernobiele verzie pôvodných farebných komiksov z BUBLINIEK. Čo Vás k tomu viedlo?

Dva prerobené príbehy sa mi dejovo vždy páčili a do série DEUS EX MACHINA veľmi dobre zapadali. Naopak s kresbami som už taký spokojný nebol a preto som ich chcel urobiť ešte raz  s trochu dospelejšou kresbou, podobne ako v prípade KRYŠTÁLU KRÁĽA PRIXIA.

... a podarili sa Vám na jednotku. Vo svojich komiksoch ste spracovali tie najrôznorodejšie témy – od sci-fi, cez kriminálku, western až po klasickú romantickú legendu. Ktorá tematika je Vám najbližšia?

Ani jedna z týchto tém mi nie je cudzia aj keď k sci-fi mám asi najbližšie. Ale ani tak sa nedá povedať, že by som tento žáner uprednostňoval. Pre mňa je najdôležitejší silný príbeh. Ako som už niekde spomínal – skryté posolstvá, prekvapivé zvraty, náhle prekvapenia, nečakané rozuzlenia – to sú atribúty ktoré mám rád a ktoré rád kreslím.

... a my si ich zase radi vychutnávame vo Vašich prácach. Okrem kreslenia patrila k Vašim koníčkom aj hudba - sám ste boli aktívny hudobník, pôsobili ste v hudobnej skupine Baba Jaga. Premietali ste niekedy svoju hudobnú záľubu do komiksu (alebo naopak :))?

Ani nie. Sú to dva svety, ktoré majú veľa spoločného, ale existujú paralelne. Preto som nikdy nevedel odpovedať na otázku, čo by som robil radšej.

Po dvadsiatich rokoch sú snahy obnoviť vydávanie slovenského pôvodného komiksu a nadviazať na tradíciu BUBLINIEK aspo\ elektronickou publikáciou, kde by ste mali patriť k ťažiskovým autorom. Aký je to pocit pokúsiť sa vstúpiť druhýkrát do tej istej rieky?

Myslím si, že tu úslovie o tej istej rieke neplatí. Veľmi málo sa vídam s ostatnými autormi, ktorí kedysi kreslili v BUBLINKÁCH. O to viac sa teším, keď sa pri nejakej príležitosti môžeme stretnúť. Neviem, či aj oni majú rovnaké pocity, ale ja som presvedčený, že sme už naveky spojení jedným neviditeľným lanom, ktoré sa volá COMICS.

Kúsok toho lana mám asi uložený niekde v archívnych boxoch so starými BUBLINKAMI. Našťastie. Mám pocit, že ste jeden z mála pôvodných autorov BUBLINIEK, ktorý ešte nestratil o tvorbu komiksu záujem. Prezradíte mi, čo zaujímavého chystáte?

Nejaké nápady mám, ale tie by som si zatiaľ nechal pre seba. Nijako sa s ich realizáciou neponáhľam, pretože momentálne je na Slovensku komiksový bod mrazu. Ale možno je to iba ticho pred komiksovou búrkou.

Tú komiksovú búrku si viem živo predstaviť a dokázal by som si ju adekvátne vychutnať. A určite nielen ja. Snáď sa podarí... Jedna obligátna otázka - iste viete, že na svojom blogu dávam fanúšikom slovenského a českého komiksu možnosť zalistovať si v dnes už historických číslach BUBLINIEK. Čo si o tom myslíte? Má zmysel oživovať tieto dnes už prachom zapadnuté stránky papiera? A ako sa Vám pozdáva ‘listovacia’ elektronická forma čoby prezentačné médium pre komiksovú tvorbu?

Som rád, že komiks existuje v akejkoľvek forme, ak samozrejme rešpektuje autorské práva, lebo aj autor je len človek, a buďme úprimní, človek, na ktorého sa často zabúda.

Pán Mikula, ďakujem Vám veľmi pekne za rozhovor. Prajem Vám veľa tvorivého nadšenia, úspechy v osobnom i profesionálnom živote a  mnoho vydaných komiksov.

Pre BUBLINKY sa s Ľudovítom Mikulom zhováral Dark Tower.

piatok 8. júla 2011

MIKULA, Ľudovít

Narodil sa 1. februára 1961 v Krompachoch. O svojom vzťahu ku comicsu a k životu sám píše:

"Od malička som rád kreslil a dobrú comicsovú školu som dostal v rokoch 1968-69, kedy som dostával pravidelné mesačné zásielky comicsov od uja z Veľkej Británie. Anglickí a francúzski comicsoví výtvarníci ma ovplyvnili najviac a dodnes sú mojimi najväčšími vzormi - Mike Noble, Frank Bellamy, André Chéret - a samozrejme Česi - Kája Saudek, Gustav Krum a v minulosti na Slovensku dosť často publikovaný maďarský výtvarník Erno Zorád. Až neskôr sa k nim pridali ďalší - Grzegorz Rosiński, Don Lawrence, Juan Giménez, Alex Ross.

Komiks pre mňa znamená číre dobrodružstvo. Preto uprednostňujem ručne maľované komiksy s dobrým príbehom, nezvyčajnou pointou, nečakanými zvratmi, alebo skrytým humorom pred počítačovými 'dielami', ktoré sú postavené na veľmi slabých kresbách, a spravidla plné krutosti a brutality.



V prvom ročníku súťaže O CENU BEMÍKA v Prahe som obsadil prvé miesto s comicsom GROVEN - Hviezdny Pútnik, ktorý neskôr vyšiel farebne v časopise BUBLINKY. V roku 1992 som dokončil 50 stranový čiernobiely príbeh JÁNOŠÍK, ktorý dosiaľ, žiaľ, nikto neuverejnil. Comics ma fascinuje, rád ho kreslím a rád si nejaký dobrý comics prečítam - hlavne preto, že v ňom obyčajne zvíťazí spravodlivosť, ktorej je na svete tak málo, a ktorú považujem za jednu z najdôležitejších vecí na svete.

Okrem comicsov ma vždy lákalo ilustrovanie a som rád, že zhruba od roku 1999 som mohol zilustrovať niekoľko desiatok poviedok pre časopis FANTÁZIA. Mám rád aj dobrú hudbu, sám som spieval, hral na gitare a skladal muziku v rockovej kapele BABA JAGA, ktorá v súčasnosti síce nefunguje, ale vyzerá to tak, že ešte nepovedala posledné slovo, resp. tón.

Som veľkým obdivovateľom prírody, kde chodím hlavne za oddychom a "vyčistiť si hlavu". Mojou najväčšou výhrou v živote je moja rodina - manželka a dcéra, ktoré mi vytvorili skvelé rodinné zázemie a vždy ma v mojich výtvarnických počinoch podporovali."

Komiksografia Ľudovíta MIKULU:

1990
1.  První let - J. Čehovský, Ľ. Mikula, 8 s., FB A4

1991
2. Groven - Hviezdny pútnik - Ľ. Mikula, 28 s., FB A4
3. Takmer kriminálny prípad - Ľ. Mikula, 5 s., FB A4
4. Kryštál kráľa Prixia - Ľ. Mikula, 10 s., FB A4

1992
5. Kufor, Ľ. Mikula, 8 s., FB A4
6. Studňa - Ľ. Mikula, 7 s., FB A4
7. Dych mora - Ľ. Mikula, 15 s., FB A4
8. Jánošík - Ľ. Mikula, 50 s., ČB A4

1993
9. Pavučina času - J. Šípoš, Ľ. Mikula, 12 s., ČB A4

2003 - 2005
10. Deus ex machina - Ľ. Mikula, 16 s., ČB A4
11. The Crystal of King Prixius (prekreslený v angličtine na súťaž v Barcelone) - Ľ. Mikula, 8 s., FB A4

2006 - 2010
12. 1-stranové comicsy s tajničkou pre krížovkársky časopis ŠIBAL - Ľ. Mikula, cca 48 s., ČB A4


2011
13. Deus Ex Machina 8. (9..)- Ľ. Mikula, 3 s., FB A4

2012 
14. Cesta Tieňov, L. Orosz/ Ľ. Mikula, 4 s., FB A4



Ukážka prác Ľudovíta MIKULU - po kliknutí na obrázok sa zobrazí galéria

Pre všetkých fanúšikov pôvodného slovenského komiksu si dovoľujem autorský profil Ľudovíta MIKULU doplniť o krátky rozhovor.

Tento profil a informácie v ňom boli aktualizované a overené samotným Ľudovítom MIKULOM, takže ku dátumu publikovania by všetky údaje v ňom zverejnené mali byť aktuálne a korektné.