streda 28. decembra 2011

DT FAN KOMIKS #02 - ČIERNOBIELE NÁVRATY (F. Mráz)

Robert E. Howard
Robert Ervin Howard sa narodil 22. januára 1906 v Peastere, Texas bol známa americký spisovateľ žánru fantasy, historických dobrodružných príběhov, hororov a westernov. Zároveň je považovaný za jedného zo zakladateľov podžánru fantasy – sword and sorcery (meč a mágia). Bol psychicky nevyrovnaným človekom, túžiacim žíť v inom svete. Spáchal samovraždu potom, čo se dozvedel o blížiacej sa smrti svojej matky,  11. júna 1936 v Cross Plains, Texas. Na poli žánru fantasy mal jediného rivala, a sice J. R. R. Tolkiena, a práve Tolkienova a Howardova literárna podobnosť inšpirovala moderný žáner hrdinskej fantasy. Spolu so svojimi dvoma priateľmi a korešpondentami C.A. Smithom a H. P. Lovecraftom patril k najdôležitejším spisovateľom Cthulhu mýtu.

Juraj Šípoš
Narodil sa 17. novembra 1959 v Martine. Ako šesťročný sa spolu s rodičmi prisťahovali do Bratislavy. Už ako chlapec si vyrábal praky a rozbíjal neposlušným učiteľom okná. Potom bol veľký výprask a tak začal písať verše. Básniam ostal verný počas štúdia na gymnáziu i po ňom, kedy sa zamestnal ako operátor na výpočtovom stredisku. Ako mladý chcel však vidieť svet a preto sa rozhodol pre emigráciu. Nejaký čas žil v Rakúsku, neskôr v Austrálii. Po návrate domov neustal v písaní a okrem básní sa venoval aj poviedkam.

František Mráz
Narodil sa 19. apríla 1953 v Žiline. V roku 1968 tam ukončil štúdiá na SVŠ. V rokoch 1972-1976 študoval na PdF v Banskej Bystrici - aprobáciu slovenský jazyk - výtvarná výchova. Do roku 1987 pôsobil ako učiteľ na základnej škole v Sihelnom na Orave, od roku 1987 žije vo Fiľakove, kde vyučuje na ZUŠ výtvarný odbor. Od roku 1987 prejavil cieľavedomý záujem o comics a dianie okolo neho, stal sa zakladateľom a šéfredaktorom unikátneho comicsového časopisu BUBLINKY, kam aj pravidelne prispieval. Po zániku tohoto časopisu založil spolu s viacerými ďalšími zanietencami tohoto žánru Slovenský klub autorov comicsu ZANOTA. V súšasnosti pôsobí ako riaditeľ Základnej umeleckej školy vo Fiľakove.




Kliknutím na obrázok sa otvorí konkrétne číslo edície DARK TOWER FAN KOMIKS v novom okne ako listovacia  e-publikácia. Listovať stránkami je možné uchopením rohov stránok, či kliknutím na šípky po stranách, alebo na malé šípky v dolnom riadku. Pre zobrazenie celej stránky stačí na ňu dvakrát kliknúť. V prípade, že sa Vám nezobrazí prostredie e-publikácie, zrejme nemáte nainštalovaný Adobe Flash Player. Kliknutím SEM si ho nainštalujete.


Edícia DARK TOWER FAN KOMIKS je nástrojom elektronického publikovania ucelených komiksových diel slovenských autorov, samozrejme s ich priamym zvolením. Publikácie sú prístupné len prostredníctvom webstránok blogu http://komiksarchiv.blogspot.com na nekomerčnej báze, takže nie je povolená tlač, ani sťahovanie súborov (pretože v rámci fan projektu  zatiaľ nie je priestor pre finančné ohodnotenie autorov). Vybrané komiksy tak slúžia ako bezplatná prezentácia prác autorov a zároveň ako základ Zlatého fondu slovenského komiksu - pretože aj mladšie generácie majú právo vedieť, kto bol Storm, že Fiala nie je záhradný kvietok a že s Mrázom nemusia zažiť len omrzliny.

sobota 19. novembra 2011

BUBLINKY 11/1991

Milí naši čitatelia a priaznivci comicsu,
ani sme sa nenazdali a v kolotoči redakčnej roboty a zhonu sa pomaly končí nielen rok 1991, ale aj druhý ročník našich BUBLINIEK. Ako výsledok nášho snaženia a napĺňania redakčných zámerov - prezentácia pôvodného slovenského a českého comicsu - zostáva tu za nami 420 stránok BUBLINIEK, ktoré možno jedného dňa historici comicsu zatriedia a nájdu im primerané miesto v kontexte tohoto druhu umenia. 

Možno Fero Mráz pri písaní úvodníka tušil, možno pevne dúfal, že k tomu nedôjde, ale dvadsať rokov nato je pôvodný slovenský komiks takmer definitívne mŕtvy (že to tak celkom úplne definitívne nieje, dokazuje samizdatový komiksový súborník nazvaný príznačne BUBLINY, ktorý vyšiel vďaka tvrdohlavej neustúpčivosti šéfredaktora Jofreho a ktorému prajeme veľa zdaru). Je ale celkom možné, že sa BUBLINKY skutočne oficiálne zaradia do análov komiksovej histórie. Pokiaľ sa Encyklopédii československého komiksu bude na trhu dariť, snáď raz dojde aj na pôvodný slovenský komiks - a BUBLINKY v ňom budú mať čestné miesto. Ale to je otázka ďalekej budúcnosti , veľkej hromady práce a úsilia. Dnes by som všetkých rád pozval prelistovať si novembrovo-decembrové POSLEDNÉ číslo BUBLINIEK pre tento rok - a potešiť sa príbehmi Storma, Mugera, znovu sa ponoriť do záhadného sveta Konyna, hľadať kryštál kráľa Prixia, či vysporiadať sa s útokom rohatých. No a fanúšikovia bublinkových vystrihovačiek si iste radi zaspomínajú na akčných hrdinov tých čias.


BUBLINKY 11/1991 (obsah)

Storm II. (J. Takáč, F. Mráz), 4. časť
Muger (A. Benko)
Konyn (B. Šašecí, Dan Růžička), 2. časť
Kryštál kráľa Prixia (Ľ. Mikula), 1. časť
Útok rohatých (A. Hudec)

Plagát: Kalendár BUBLINIEK na rok 1992 (koláž, J. Uhel), Modrá lagúna (repro-foto)
Vystrihovačka: Vianočná vystrihovačka na želanie (F. Mráz)



Kliknutím na obrázok sa otvorí konkrétne číslo BUBLINIEK v novom okne ako listovacia e-publikácia. Listovať stránkami je možné uchopením rohov stránok, či kliknutím na šípky po stranách, alebo na malé šípky v dolnom riadku. Pre zobrazenie celej stránky stačí na ňu dvakrát kliknúť. V prípade, že sa Vám nezobrazí prostredie e-publikácie, zrejme nemáte nainštalovaný Adobe Flash Player. Kliknutím SEM si ho nainštalujete.

nedeľa 13. novembra 2011

Encyklopedie komiksu v Československu - diel druhý BUDE!


Iste každý z Vás pozná vtip začínajúci formulkou - poviem ti dve správy, jednu dobrú a druhú zlú... K tým rozhodne dobrým správam sa radí aj e-mail od Roberta Pavelky, ktorý mi s potešením oznámil, že aj napriek všetkým pochybovačom a neprajníkom sa už čoskoro na pultoch objaví druhý diel Encyklopedie komiksu v Československu (o prvom dieli som informoval v dávnejšom príspevku). Je mi preto potešením informovať všetkých fanúšikov archívneho československého komiksu o tomto zaujímavom vydavateľskom počine a správu uvádzam v plnom znení bez titulkov.



Když se před rokem na pultech knihkupectví objevila kniha s názvem Encyklopedie komiksu v Československu 1945-1989, vedle spokojených reakcí a hodnocení se vyskytly i termíny v duchu „podvod na čtenářích“, „amatérská »ostalgie«“, „jednorázová oslava pana Tomana a časopisu ABC“ či „kniha, jejíž druhý díl nikdy nikdo neuvidí“ (citáty z internetových hodnocení či příspěvků). Těm, kteří nepropadali negativismu a neviděli v publikaci jen lacinou snahu po senzaci, ale i nevěřícím Tomášům můžeme sdělit, že II. svazek Encyklopedie už spočine na knižních pultech. A jen díky jistým technickým problémům to nebude do pověstného roka a dne, nýbrž v lednu 2012.

Koncepce knihy zůstane ve stejné podobě jako první díl, ale určité změny na čtenáře čekají. Především bude náplní II. svazku nikoli jeden titul, ale hned tři – Pionýrská stezka/Stezka, Pionýrské noviny a Sedmička/Sedmička pionýrů. Čtenářům a komiksovým fanouškům se tak dostane do rukou přehled dalších osmi desítek příběhů tu krátkých, tu vycházejících několik let, které se v daných periodikách objevovaly. Můžeme si tak přečíst o legendární Modré pětce, Třináctce ze Staré čtvrti, Mimozemšťanech, majoru Zemanovi, tentokrát bude ve velké míře zastoupeno i zahraničí, protože se v těchto novinách a časopisech přejímaly příběhy nejen z USA a Francie, ale také z Maďarska, Kuby či Velké Británie. Díky nezměrné ochotě pamětníků z redakcí zmíněných periodik či samotných tvůrců se podařilo dohledat i některá už dávno zapomenutá fakta a příběhy s komiksy spojené. Rozsáhlá bude i obrazová příloha, v níž se majitelé knihy dočkají i několika zajímavých rarit.

Další zásadní změnou prošla i komiksová příloha: namísto reprintu bude tentokrát v knize uvedena hned trojice původních kreslených příběhů, pod něž se podepsali známí kreslíři Edita Plicková, Jiří „Oskar“ Petráček a Miroslav Schönberg „Berg“. Všechny tři komiksy byly vytvořeny speciálně pro II. svazek Encyklopedie, oslaví zde tudíž svou premiéru. To platí i pro některé další kresby, mezi nimiž najdeme jméno dalšího mistra tohoto žánru, Marko Čermáka.

Vzhledem k historii tří titulů bude Encyklopedie číslo 2 poněkud objemnější – její rozsah bude 340 stran. Stejně jako u úvodního dílu se u příležitosti jejího vydání uskuteční slavnostní křest, o jehož přesném datu i jménu kmotra knihy budou fanoušci komiksu včas informováni.

Ti nedočkavější mohou dobu čekání překlenout nad stránkami další publikace realizované nakladatelstvím XYZ s názvem Zlatá kniha komiksů. Půjde o souborné dílu scénáristy Václava Šorela a kreslířů Františka Kobíka a Jiřího „Oskara“ Petráčka. Slavnostní křest této ryze komiksové publikace proběhne v knihkupectví Paláci knih Luxor na Václavském náměstí, 14. listopadu 2011 v 16 hodin. Novou publikaci pokřtí manželky autorů, jmenovitě dámy Kobíková, Petráčková a Šorelová.


Obálka Zlatej knihy komiksov Václava Šorela

nedeľa 23. októbra 2011

BUBLINKY 10/1991

Milí naši priatelia,
comicsoví začiatočníci, MINI BUBLINKÁRI! Pri koncipovaní nového ročníka nášho časopisu sme sa rozhodli urobiť niekoľko zmien po stránke obsahovej i výtvarnej. S ohľadom na množstvo príspevkov, ktoré od vás do redakcie dostávame, a najmä preto, aby sme dali na našich stránakch MINI COMICSOM väčší priestor, prosíme vás, aby ste posielali krátke ucelené príbehy formátu A5 o maximálnom rozsahu 4 stránky. Tento počet stránok je možné potom pri určitej úrovni kvalitatívnej (obsahovej i kresebnej) ľahko zaradiť do SUPER MINI BUBLINIEK.

S autormi, ktorí svojou úrovňou a kvalitou tvorby prekročia rámec tejto 'POKUSNEJ VLNY', nadviaže redakcia kontakty a dohodne sa na ďalšej, prípadne i rozsiahlejšej spolupráci.

Počasie sa citeľne ochladilo a o svoje slovo sa hlási jednoznačne jeseň. No a čo môže byť na chladné jesenné večery lepšie, než listovať si svojím obľúbeným komiksovým časopisom a ponárať sa do príbehov, ktoré ponúka. Snáď už len možnosť spolupodieľať sa na tvorbe tohoto časopisu. A presne túto možnosť ponúkli BUBLINKY od čísla 10/1991 už úplne koncepčne - zadefinovali jednotné technické parametre príspevkov a prisľúbili možnosť ďalšej spolupráce kvalitným novým autorom. Myslím, že toto bol podnet, na ktorý som sa v tom období chytil aj ja a tam niekde pramení moje neskoršie priateľstvo s Ferkom Mrázom. Dnes nám ale neostáva nič iné, než aspoň nostalgicky zaspomínať nad pokračovaním legendárneho Storma, presvedčiť sa na vlastné oči, ako funguje Spravodlivosť v buši, s Martinou Pilcerovou sa preniesť do Nepredvídanej minulosti, postaviť sa zoči-voči rozzúrenému grizzlymu s Mugerom, zažiť Útok rohatých a zapretekať si na okruhu v Monaku. Po absolvovaní toho všetkého si ešte môžeme vyzdobiť izbu plagátom nindža-korytnačiek, či Ramba (aj po dvadsiatich rokoch stále populárne postavy) a doplniť papierových hrdinov ságy Storm o nové postavičky. Takže prijmite moje pozvanie ...


BUBLINKY 10/1991 (obsah)

Storm II. (J. Takáč, F. Mráz), 3. časť
Spravodlivosť v buši (P. Pospíchal), dokončenie
Nepredvídaná minulosť (I. Fiľová, M. Pilcerová)
Muger (A. Benko)
Útok rohatých (A. Hudec)
Monako (J. Uhel)

Plagát: Teenage Mutant Ninja Turtles (koláž, F. Mráz), Tom Selleck, Rambo (repro-foto)
Vystrihovačka: Storm II. (F. Mráz), 2. časť



Kliknutím na obrázok sa otvorí konkrétne číslo BUBLINIEK v novom okne ako listovacia e-publikácia. Listovať stránkami je možné uchopením rohov stránok, či kliknutím na šípky po stranách, alebo na malé šípky v dolnom riadku. Pre zobrazenie celej stránky stačí na ňu dvakrát kliknúť. V prípade, že sa Vám nezobrazí prostredie e-publikácie, zrejme nemáte nainštalovaný Adobe Flash Player. Kliknutím SEM si ho nainštalujete.

utorok 4. októbra 2011

Encyklopedie komiksu v Československu 1945 - 1989

Vďaka mojim častým návštevám všetkých možných kníhkupectiev som prednedávnom narazil na zaujímavú knižku. Moje oči zaevidovali a rozpoznali nezameniteľné kresby Františka Kobíka v kombinácii s logom časopisu ABC, mozog vyhodnotil a ruky okamžite zareagovali. Už po krátkom prelistovaní som pochopil, že ide o zaujímavú publikáciu, ktorá pod všeobecným názvom ENCYKLOPEDIE KOMIKSU (v Československu 1945 - 1989) ukrýva prierez komiksami, ktoré v danom období uverejnil mládežnícky časopis ABC. Vzhľadom na moju záľubu v archívnych štósoch buničiny som neodolal a knihu od vydavateľstva XYZ som si objednal.


Čas, kým sa knižka ocitla v mojich rukách som (okrem prípravy ďalšieho čísla BUBLINIEK) venoval hľadaniu informácií na internete. A čuduj sa svete - na servri Komiksarium.cz som narazil na trojdielnu 'recenziu', zameranú na vytknutie obsahových a tiež koncepčných chýb encyklopédie, následne obohatenú aj o reakciu oboch autorov Ládka a Pavelku. Netuším, čím to je (či arogantným a znevažujúcim prístupom autorov recenzie ku knihe a jej tvorcom, alebo nekompromisne odmietavým prístupom recenzentov ku komiksom z obdobia pred rokom 1989), ale kniha ma začala zaujímať stále viac a už som sa nevedel dočkať, keď sa do nej budem môcť zahĺbiť.

Už po prvých minútach strávených nad touto knižkou mi ale bolo jasné, že z nej budem mať radosť. Na stole pri Encyklopédii sa v zápätí objavili všetky štyri knihy komiksov a na mojej tvári úsmev. Kniha encyklopedickými dvojstránkami oboznamuje čitateľov s komiksami, autormi a vytvára tak akýsi pohľad do zákulisia československého 'ábíčkárskeho' komiksu. Výrazným príbehom (Kruan, Strážcovia ...) je venovaný väčší priestor, rovnako sa celou knihou vinie stuha spomienok pána Tomana. Bonusom je zverejnenie kompletného príbehu dvoch vojenských sniperov Prerušený súboj a zaujímavosťou (síce súčasný, ale zaujímavý) komiks maľovaný priamo prstami.

Priznávam, že sama o sebe nemá Encyklopédia taký efekt, ako v spojení s už spomínanými Veľkými knihami komiksov (vyd. BBart), na ktoré sa častokrát odkazuje (príp. priamo s originálnymi komiksami z ABC), napriek tomu si nad ňou pamätníci príjemne zaspomínajú a mládežníci pochopia, že komiks nie je len Batman a Superman, ale že kvalitné kreslené príbehy majú u nás dlhoročnú tradíciu (čitatelia tohoto BUBLINKOVÉHO blogu to vedia už dávno :))). Mne nezostáva viac, než fanúšikom československého komiksu knihu doporučiť a autorom popriať mnoho trpezlivosi pri zostavovaní ďalších dielov.

Súvisiace odkazy:
Encyklopedie komiksu v Československu vzbuzuje u čtenářů „ostalgii“ (1. část)
(doporučujem prečítať aj komentár p. Tomana alias Hadžiho k recenzii)
Encyklopedie komiksu v Československu vzbuzuje u čtenářů „ostalgii“ (2. část)
Encyklopedie komiksu v Československu vzbuzuje u čtenářů „ostalgii“ (3. část)
Encyklopedie komiksu v Československu: Reakce autorů
První díl Encyklopedie komiksu listuje Ábíčkem
Komiks v totalitním Československu zdaleka nebyl jen Čtyřlístek

piatok 30. septembra 2011

BUBLINKY 09/1991

Milí priatelia, prešiel mesiac - a my sa opäť stretávame na stránkach nášho časopisu. Z vašich listov i vzájomných stretnutí môžeme povedať, že okruh priaznivcov 'comics' u nás sa rozrastá. Zvlášť nás teší tento stav na Slovensku, kde donedávna bolo v tomto žánri veľmi pusto... O dobrom súčasnom smerovaní nás presviedča aj to, že sa okolo našej redakcie sústreďujú stále kvalitnjší autori, čo je záruka vývoja comicsu. Snaha inciovať kvalitu a odbornosť pri vytváraní priestoru pre prílev mladých a nových autorov je našou redakciou reprezentovaná MINIBUBLINKAMI.

Začal sa školský rok a spolu s ním sa na na pulty novinových stánkov (v roku 1991) a na monitory Vašich notebookov, počítačov, tabletov, či displeje mobilných telefónov (v roku 2011 a áno, náš komiksový archív bez problémov funguje aj na mobilných zariadeniach, disponujúcich web-prehliadačom s podporou technológie Flash - napríklad Dolphin) dostáva deviate číslo BUBLINIEK.  Čo Vám prináša? Predovšetkým návykovú dávku nefalšovaného, čistokrvného česko-slovenského komiksu - 'druhý' Storm sa rozvíja do šírky a jeho príbeh naberá na epickosti, Muž z 59. patra nám odhalí svoje tajomstvo, Jaro Uhel sprostredkúva čitateľom podmorský (a zľahka klaustrofobický) zážitok, trocha exotiky na nás dýchne z Pospíchalovej Spravodlivosti v buši a skutočnú búrku spôsobý čoraz lepší Jiří Grus s fantasy príbehom Tůň Mistoraku. Nožnicovorukí Edwardi si môžu vystrihnúť a na poličky uložiť figúrky Storma & Co. No krajší začiatok školského roka si už ani neviem predstaviť :))


BUBLINKY 9/1991 (obsah)

Storm II. (J. Takáč, F. Mráz), 2. časť
Bathysphere (J. Uhel)
Muž z 59. patra (A. Matějka, I. Kubát), dokončenie
Spravedlnost v buši (P. Pospíchal)

MiniBublinky - komiks čitateľov:
Tůň Mistoraku (J. Grus)
Tatranská Kikimora (P. Karpinský)

Plagát: Storm (maľba, I.. Bystriansky), Nekonečný príbeh (koláž, J. Uhel)
Vystrihovačka: Storm II. (F. Mráz)



Kliknutím na obrázok sa otvorí konkrétne číslo BUBLINIEK v novom okne ako listovacia e-publikácia. Listovať stránkami je možné uchopením rohov stránok, či kliknutím na šípky po stranách, alebo na malé šípky v dolnom riadku. Pre zobrazenie celej stránky stačí na ňu dvakrát kliknúť. V prípade, že sa Vám nezobrazí prostredie e-publikácie, zrejme nemáte nainštalovaný Adobe Flash Player. Kliknutím SEM si ho nainštalujete.

sobota 27. augusta 2011

BUBLINKY 08/1991

Milí naši priatelia, v čase, keď píšeme a odovzdávame do tlače tieto riadky - vrcholí leto a prázdniny sa 'prekopŕcli' do svojej druhej polovičky. Mnohí z vás, ešte voľní alebo v činorodej práci, užívate tieto dni. Naše BUBLINKY majú už za sebou sedem tohoročných čísíel, v ktorých sa nám mnohé veci podarilo uskutočniť viac, iné menej! Základná koncepcia časopisu však zostáva: robiť časopis zaujímavý obsahovou náplňou i výtvarným vzhľadom, časopis pre oči i dušu ...

Po tomto úvodníku mi došlo, že v čísle 7/1991 zrejme zaúradoval tlačiarenský škriatok a ten 'sedmičkový' jesenne ladený úvodník bol zrejme určený deviatemu číslu :))) Ale tak ako pred mesiacom to naozaj začalo vyzerať na Slovensku na jeseň, v auguste sme sa dočkali aj krásnych horúcich letných dní. A krásne horúci je aj obsah ôsmeho čísla BUBLINEK - Fero Mráz odpálil druhú sériu Storma vo veľkolepom štýle, duo Matějka & Kubát sa vracia na stránky časopisu so sci-fi príbehom Muž z 59. patra, nechýba ani stabilná Martina Pilcerová so svojou Oázou, Jaro Uhel tentokrát s poučnou štvorstranu Bratia Wrightovci. Zaujímavý  zážitok ponúka Peter Kukučka vo svojom komikse Hlas hlbín i jednohubka Feďa Fialu - Joe Indiánolapka.


BUBLINKY 8/1991 (obsah)

Storm II. (J. Takáč, F. Mráz), 1. časť
Muž z 59. patra (A. Matějka, I. Kubát), 1. časť
Oáza (A. Wiśniewski-Snerg, M. Pilcerová)
Hlas hlbín (P. Kukučka)
Bratia Wrightovci (J. Uhel)
Joe Indiánolapka (F. Fiala)

MiniBublinky - komiks čitateľov:
Údolie kentaurov (M. Budiš)

Plagát: Beatles (maľba, S. Lajda)
Vystrihovačka: Beatles (S. Lajda)


 

Kliknutím na obrázok sa otvorí konkrétne číslo BUBLINIEK v novom okne ako listovacia e-publikácia. Listovať stránkami je možné uchopením rohov stránok, či kliknutím na šípky po stranách, alebo na malé šípky v dolnom riadku. Pre zobrazenie celej stránky stačí na ňu dvakrát kliknúť. V prípade, že sa Vám nezobrazí prostredie e-publikácie, zrejme nemáte nainštalovaný Adobe Flash Player. Kliknutím SEM si ho nainštalujete.

pondelok 1. augusta 2011

DT FAN KOMIKS #01 - STOPÁR (J. F. Cooper / F. Mráz)

Stopár (The Pathfinder)
Príbeh Stopár (vyd. 1840) je tretím dielom pentalógie Príbehy koženej pančuchy (Leatherstocking Tales), ktorej vydávanie zahájil Cooper v roku 1823. Komiks Fera Mráza na motívy tohoto románu vyšiel v Stredoslovenskom vydavateľstve v roku 1990 ako prvý komiks v rovnomennej edícii. 

James Fenimore Cooper
Narodil sa 15. septembra 1789 ako jedenáste dieťa z dvanástich v rodine sudcu a člena Kongresu Williama Coopera. Po absolvovaní Yaleskej univerzity (ako jej doposiaľ najmladší študent) v štáte New Hampshire nastúpil v roku 1805 do námornej služby Spojených štátov. Na začiatku svojej služobnej dráhy bol pridelený do služby v oblasti Veľkých jazier, kde mal možnosť získať znalosti krajov, ktoré sa neskôr stali dejiskom mnohých jeho dobrodružných kníh. V roku 1810 sa oženil a v roku 1811 opustil vojenskú službu. Usadil sa na rodinnom statku v Cooperstowne a vydal svoje prvé diela, na ktorých možno poznať veľký vplyv anglického spisovateľa Waltra Scotta. V roku 1825 odcestoval do Európy. V roku 1833 sa vrátil do Ameriky a pokračoval vo svojej literárnej činnosti. Zomrel 14. septembra 1851 v Cooperstown. Počas svojho života napísal tridsať románov. 

František Mráz
Narodil sa 19. apríla 1953 v Žiline. V roku 1968 tam ukončil štúdiá na SVŠ. V rokoch 1972-1976 študoval na PdF v Banskej Bystrici - aprobáciu slovenský jazyk - výtvarná výchova. Do roku 1987 pôsobil ako učiteľ na základnej škole v Sihelnom na Orave, od roku 1987 žije vo Fiľakove, kde vyučuje na ZUŠ výtvarný odbor. Od roku 1987 prejavil cieľavedomý záujem o comics a dianie okolo neho, stal sa zakladateľom a šéfredaktorom unikátneho comicsového časopisu BUBLINKY, kam aj pravidelne prispieval. Po zániku tohoto časopisu založil spolu s viacerými ďalšími zanietencami tohoto žánru Slovenský klub autorov comicsu ZANOTA. V súšasnosti pôsobí ako riaditeľ Základnej umeleckej školy vo Fiľakove.



Kliknutím na obrázok sa otvorí konkrétne číslo edície DARK TOWER FAN KOMIKS v novom okne ako listovacia e-publikácia. Listovať stránkami je možné uchopením rohov stránok, či kliknutím na šípky po stranách, alebo na malé šípky v dolnom riadku. Pre zobrazenie celej stránky stačí na ňu dvakrát kliknúť. V prípade, že sa Vám nezobrazí prostredie e-publikácie, zrejme nemáte nainštalovaný Adobe Flash Player. Kliknutím SEM si ho nainštalujete.


Edícia DARK TOWER FAN KOMIKS bude nástrojom elektronického publikovania ucelených komiksových diel slovenských autorov, samozrejme s ich priamym zvolením. Publikácie budú prístupné len prostredníctvom webstránok blogu http://komiksarchiv.blogspot.com na nekomerčnej báze, takže nebude povolená tlač, ani sťahovanie súborov (pretože v rámci fan projektu  zatiaľ nie je priestor pre finančné ohodnotenie autorov). Vybrané komiksy tak budú slúžiť ako bezplatná prezentácia prác autorov a zároveň ako základ Zlatého fondu slovenského komiksu - pretože aj mladšie generácie majú právo vedieť, kto bol Storm, že Fiala nie je záhradný kvietok a že s Mrázom nemusia zažiť len omrzliny.


nedeľa 24. júla 2011

BUBLINKY 07/1991

Mil čitatelia, stretávame sa spolu opäť po mesiaci, a to už dávno v čase, keď dáva o sebe znať jeseň... dni sa neúprosne krátia a my vám prinášame pre voľné chvíle i dni odpočinku na štyridsiatich stranách veľa nového a zaujímavého čítania. Dobrodružstvo, napätie i zábavu s množstvom poučenia vám sľubujeme aj v tomto čísle.

Tak síce neviem, ako to bolo pred dvadsiatimi rokmi, ale pomaly začnem tiež veriť, že jeseň sa už hlási o slovo :)- to však nič nemení na tom, že či ku bazénu, alebo pod dáždnik BUBLINKY boli vždy fajnové počítanie. A nie je tomu inak ani pri čísle 7/1991. Fero Mráz pripravil jednoduchý príbeh o zvláštnej schopnosti agenta Roberta, Jaro Uhel poučnú dvojstranu s archeologickou tematikou, Martina Pilcerová sa so svojím vesmírnym príbehom dostala do finále, Atilla Benko a jeho dobrodruh Muger zažili ďalší vzrušujúci príbeh. Skutočným prekvapením čísla sú ale nováčikovia -Ľudovít Mikula so svojím (v rámci BUBLINIEK) druhým, tentoraz takmer kriminálnym komiksom, Robo Reiman so svojimi tikajúcimi príšerkami a - pre mňa aj po toľkých rokoch neskutočná pecka - Jiří Grus a jeho Liek.

Takže ľahnite si na slniečko k bazénu, alebo sa schovajte pod dáždnik, pustite si príjemnú hudbu a poďte si zalistovať farebnými stránkami našich BUBLINIEK.

BUBLINKY 7/1991 (obsah)

Telegram (J. Šípoš, F. Mráz)
Čandraguptov stĺp (J. Uhel)
Enuil (M. Pilcerová), dokončenie
Takmer kriminálny prípad (Ľ. Mikula)
Rychle k cíli (J. Trojan)
Muger (R. Kipling, A. Benko), 4. časť
Lék (J. Grus)
MiniBublinky - komiks čitateľov:
Kraby (A. Dneprov, R. Reiman)
a ďalšie

Plagát: Muger (maľba, I. Bystriansky)
Vystrihovačka: Muger (A. Benko)



Kliknutím na obrázok sa otvorí konkrétne číslo BUBLINIEK v novom okne ako listovacia e-publikácia. Listovať stránkami je možné uchopením rohov stránok, či kliknutím na šípky po stranách, alebo na malé šípky v dolnom riadku. Pre zobrazenie celej stránky stačí na ňu dvakrát kliknúť. V prípade, že sa Vám nezobrazí prostredie e-publikácie, zrejme nemáte nainštalovaný Adobe Flash Player. Kliknutím SEM si ho nainštalujete.

piatok 22. júla 2011

DT FAN KOMIKS začína

Počas práce na komiksovom archíve BUBLINIEK (zachvíľu tu máme výročie, hurrrá) som sa viackrát zamýšľal na možnosťou vypublikovať niektoré v časopise uverejnené komiksy, či dokonca viaceré diela ako samostatnú súbornú brožúru. Vďaka mojim dlhoročným archivárskym činnostiam (manželka by to asi nazvala inak, ale chcem zostať slušným blogom bez nutnosti hodnotenia PG18+) som okrem BUBLINIEK nazieral aj množstvo komiksov slovenských autorov, ktoré buď nikdy nevyšli, alebo sa stratili v prepadlisku dejín (niečo málo som na túto tému písal v príspevku Príbeh jedného komiksu). A to je druhá kategória, u ktorej takisto vidím možnosť sprístupniť ju komiksuchtivým čitateľom aspoň v podobe listovacej e-publikácie.A tak som pár dní dozadu sadol večer k počítaču a pripravil koncept prvého čísla edície DARK TOWER FAN KOMIKS...
Spomínaná edícia by mala byť nástrojom elektronického publikovania ucelených komiksových diel slovenských autorov, samozrejme s ich priamym zvolením. Publikácie budú prístupné len prostredníctvom stránok môjho blogu na nekomerčnej báze, takže nebude povolená tlač, ani sťahovanie súborov (pretože ako fan projekt nemám možnosť finančného ohodnotenia autorov) - vybrané komiksy tak budú slúžiť ako bezplatná reklama prác autorov.

A kto by mal byť prvým autorom zverejneným v rámci projektu, ak nie otec slovenského komiksu po roku 1989, výtvarník František MRÁZ? V krátkej dobe sa preto môžete tešiť na jeho adaptáciu slávneho románu Jamesa F. Coopera STOPÁR. Nasledovať budú aj ďalšie diela tohoto zapáleného komiksáka a skvelého človeka, ale snažím sa získať aj súhlas iných autorov. Takže sledujte tieto stránky a tešte sa na tie najlepšie príbehy slovenského komiksu!

J. F. Cooper / F. Mráz - STOPÁR
VYJDE UŽ ČOSKORO!

nedeľa 17. júla 2011

Príbeh jedného komiksu

Niektoré komiksy rozprávajú zaujímavé príbehy, no sú aj také, ktoré takýto príbeh aj píšu. A to je aj prípad PAVUČINY ČASU.


Keď v roku 1993 Ľudovít Mikula podľa námetu Juraja Šípoša kreslil dvanásťstránkový čiernobiely komiks so zaujímavým sci-fi námetom, zrejme ho ani nenapadlo, že BUBLINKY, kam hotový príbeh poslal, už ho uverejniť nestihnú - v tom istom roku totiž časopis zanikol. A zrejme nenávratne s ním sa stratilo aj množstvo nevydaných komiksov.

V rokoch 1993-1995 sa moje cesty skrížili s cestami iných komiksákov na Celoslovenkých Dňoch Comics, kde sme strávili nádherných pár dní a užívali sme si čisté komiksové opojenie. Bohužiaľ aj tieto časy sa pominuli a Slovensko akoby o domáci komiks stratilo záujem.

Písal sa rok 1999 a štyri roky absencie slovenského komiksu vo mne prebudili túžbu vytvoriť aspoň virtuálnu prehliadku toho najlepšieho z pôvodného slovenského komiksu a sprístupniť ho tak komiksuchtivým čitateľom - tak vznikol projekt ComicsArchívu (predchodca tohoto blogu). Spolu s Ferom Mrázom sme ho formou prednášky prezentovali aj na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Netrvalo dlho a od Fera som poštou dostal tučnú obálku. Fero pre potreby Archívu vybral to najlepšie, čo doma mal a okrem svojich, poväčšinou nepublikovaných komiksov (Vidlička, Conanov návrat, Draculovo oko, Jakubova huba ...), sa do výberu dostala aj PAVUČINA ČASU.

Keď som pred viac ako mesiacom začal pripravovať na zverejnenie profil Ľudovíta Mikulu, prechádzal som svoj domáci archív a hľadal podklady pre jeho finálnu podobu. Zrazu som mal v rukách opäť PAVUČINU ČASU, na ktorú som za tie roky takmer zabudol - a to dokonca v originále! Potom som sa počas komunikácie s pánom Mikulom dozvedel, že sa snaží dať dokopy svoje chýbajúce komiksy, dokonca ma požiadal o skeny konkrétnych strán z BUBLINIEK. V tej chvíli som v tom mal jasno.

A tak som včera sadol do auta a spravil som si krátky výlet na Spiš, kde pán Mikula žije. S radosťou som maestrovi odovzdal kompletný originál PAVUČINY ČASU (vrátane digitálnej kópie) a on sa so mnou na oplátku podelil o svoje spomienky a myšlienky, dokonca mi ukázal skovsty zo svojho súkromného archívu. Strávil som v obývačke jeho kráľovstva príjemné popoludnie a po rokoch som tak znovu mohol potriasť tomuto nesmierne talentovanému, no napriek tomu skromnému komiksákovi rukou.

Takže vpodstate happy-end. Nebolo to jednoduché, ale po osemnástich rokoch PAVUČINA ČASU dokončila svoju púť a ocitla sa tam, kam podľa mňa patrí - v rukách svojho autora. A ja som rád, že som mohol pomôcť...
Ukážka komiksu PAVUČINA ČASU

streda 13. júla 2011

Rozhovor s Ľudovítom MIKULOM

Ani by mi nenapadlo, že krátko po mojom ‘rozhovore’ s Martinou Pilcerovou sa mi naskytne možnosť urobiť ďalší, tentokrát s Ľudovítom Mikulom, autorom famózneho Grovena. Vďaka kontaktu od Jofreho som sa na pána Mikulu obrátil najprv kvôli verifikácii práve zverejneného autorského profilu a s malou dušičkou som nadhodil tému rozhovoru. Vďakabohu, súhlasil a ja mám tú česť znovu ho osloviť – prvýkrát od roku 1994, kedy som ho v rámci stretnutia autorov vystavujúcich na Dňoch Comics požiadal o autogram.


Ľudovít Mikula

Dobrý deň, pán Mikula. Hneď v úvode by som sa Vám chcel poďakovať za ochotu a Váš čas. Pred dvadsiatimi rokmi ste boli súčasťou autorského tímu komiksákov, tvoriacich časopis BUBLINKY. Ako ste sa k tomuto tímu prepracovali?

V tých časoch začalo vychádzať veľa rôznych časopisov, ale väčšina z nich zanikla tak rýchlo ako začala. Časopis BUBLINKY som zaregistroval až keď vyšlo druhé číslo a keďže som poznal práce Fera Mráza z iných časopisov, dospel som k názoru, že títo ľudia to myslia vážne. Najviac sa mi však páčilo, že išlo vyložene o publikovanie domácich autorov. Napísal som do redakcie, priložil som k listu GROVENA a bolo to.

Po roku 1989 sa situácia okolo komiksu uvoľnila, začali vychádzať časopisy plné farebných obrázkov, textových bublín a najmä dobrodružstiev. Začala sa zlatá komiksová česko-slovenská horúčka. Ako spomínate na toto ‘porevolučné’ komiksové obdobie?

Nemyslím si, že to bola komiksová horúčka. Na Slovensku asi nikdy nebola komiksová horúčka a asi  sa to nedá povedať ani  o Čechách, aj keď Česi mali vždy lepšie komiksové zázemie ako my. Ja som mal, tak ako asi každý autor, veľkú radosť, že moje komiksy vôbec vyšli, no a ak ste k tomu dostali aj honorár, bola to tá najlepšia kombinácia. Dostať u nás honorár za komiks totiž vôbec nie je také samozrejmé.

Keď v BUBLINKÁCH 4/1991 vyšiel Váš Groven, bola to malá senzácia. V našich skromných komiksových podmienkach sa zrodil komiks európskych kvalít, ktorý si aj po dvadsiatich rokoch zachováva svoje neopísateľné čaro. Tak ako ma pri listovaní ešte teplých BUBLINIEK fascinovala dynamická kresba, aj po tak dlhej dobe pri digitalizácii zažltnutých stránok vystupuje nádherná farebnosť celého diela. Aké postupy používate pri tvorbe komiksu?

Nemám žiadne špeciálne postupy. Jednoduchý náčrt strany, kvôli správnemu rozmiestneniu obrázkov, textu, prípadne kvôli dynamike nejakej akcie. Potom už naostro ceruzka, kolorovanie anilínovými farbami, kontúrovanie, lettering a to je všetko. Raz som dostal otázku ako robím veľké farebné plochy. Odpoveď – RÝCHLO.

Bolo by asi veľmi zaujímavé sledovať Vás pri práci. Bol Groven skutočne len Váš druhý komiksový počin? Pripadá mi to až neuveriteľné, keď si uvedomujem s akou ľahkosťou a suverenitou ste si poradili s akčnými sekvenciami, komplexnými scenériami, či emóciami. Vaša kresba pôsobí absolútne profesionálne.

Komiks som začal kresliť už ako 7 – 8 ročný. Kreslený príbeh mi doslova učaroval a vymýšľanie rôznych dobrodružných zápletok ma neuveriteľne bavilo. Takže doma som mal vždy rozkreslený nejaký detský príbeh a niektorí spolužiaci boli mojimi čitateľmi a kritikou zároveň.

V bulletine k Dňom Comics z roku 1994 je pri Vašom profile uvedená ukážka komiksu ZADAR, no tento sa nenachádza vo Vašej komiksografii a zdá sa mi, že som o ňom ani nikde nepočul, prečo?

Tento komiks som kreslil pre potrebu výstavy ale nikdy som ho nedokončil. Vtedy sa všetko akosi začalo zamotávať a prestávalo fungovať. Pôvodne som mal v úmysle dokončiť ho a urobiť pravé slovenské fantasy, aby si čitatelia uvedomili, že máme veľmi bohatú minulosť s rôznymi božstvami a mytologickými príbehmi. Ak by som mal v ňom pokračovať, ako prvý by som zmenil názov, ktorý vznikol v úplnom zhone a s ktorým som nikdy nebol spokojný.

Škoda, ZADAR ma aj na tej jedinej stránke oslovil a myslím, že trochu slovanskej mytológie by nebolo na škodu. Zaujala ma aj ďalšia malá záhada – pätdesiatstranový komiksový epos Jánošík nebol dodnes vydaný, prečo? Jánošíkovské motívy sú u nás populárne, čo dokazujú aj dva komiksy, ktoré u nás vyšli. Stankovičov Jánošík však bol skôr veselou farebnou rozprávkou pre deti (podobne, ako môj obľúbený Vinnetou toho istého autora) a Danglárov zbojnícky príbeh zas spoločensko-politickou satirou (s erotickým nádychom). Prečo teda nie ten epický Mikulov?

Bol nakreslený na samom sklonku BUBLINKOVSKEJ éry a uvažovalo sa , že by mal vyjsť celý v prílohe BUBLINIEK formátu A5. Bohužiaľ už k tomu nedošlo. Potom nasledovalo niekoľko pokusov o jeho publikovanie s rôznymi prečudesnými postupmi. Dokonca mal ÚDAJNE vyjsť ako príloha k dejepisu základných škôl. Nakoniec však všetky pokusy stroskotali a ja po týchto skúsenostiach som ho odložil do šuplíka. Uvidíme, či nie navždy.

Pevne verím, že NAVŽDY to nebude. Pre zahraničnú súťaž ste nanovo prerobili ‘Kryštál kráľa Prixia’, v čom je iný oproti verzii z BUBLINIEK? A ako ste na súťaži dopadli?

Je prerobený na 8 strán v angličtine a myslím si, že je nakreslený už dospelejšou rukou. Na vymýšľanie úplne nového príbehu som vtedy nemal veľmi čas. Poslal som ho na súťaž do Španielska, ale výsledok som sa nikdy nedozvedel.

Vaša komiksová séria Deus Ex Machina v sebe zahŕňa aj prepracované a skrátené čiernobiele verzie pôvodných farebných komiksov z BUBLINIEK. Čo Vás k tomu viedlo?

Dva prerobené príbehy sa mi dejovo vždy páčili a do série DEUS EX MACHINA veľmi dobre zapadali. Naopak s kresbami som už taký spokojný nebol a preto som ich chcel urobiť ešte raz  s trochu dospelejšou kresbou, podobne ako v prípade KRYŠTÁLU KRÁĽA PRIXIA.

... a podarili sa Vám na jednotku. Vo svojich komiksoch ste spracovali tie najrôznorodejšie témy – od sci-fi, cez kriminálku, western až po klasickú romantickú legendu. Ktorá tematika je Vám najbližšia?

Ani jedna z týchto tém mi nie je cudzia aj keď k sci-fi mám asi najbližšie. Ale ani tak sa nedá povedať, že by som tento žáner uprednostňoval. Pre mňa je najdôležitejší silný príbeh. Ako som už niekde spomínal – skryté posolstvá, prekvapivé zvraty, náhle prekvapenia, nečakané rozuzlenia – to sú atribúty ktoré mám rád a ktoré rád kreslím.

... a my si ich zase radi vychutnávame vo Vašich prácach. Okrem kreslenia patrila k Vašim koníčkom aj hudba - sám ste boli aktívny hudobník, pôsobili ste v hudobnej skupine Baba Jaga. Premietali ste niekedy svoju hudobnú záľubu do komiksu (alebo naopak :))?

Ani nie. Sú to dva svety, ktoré majú veľa spoločného, ale existujú paralelne. Preto som nikdy nevedel odpovedať na otázku, čo by som robil radšej.

Po dvadsiatich rokoch sú snahy obnoviť vydávanie slovenského pôvodného komiksu a nadviazať na tradíciu BUBLINIEK aspo\ elektronickou publikáciou, kde by ste mali patriť k ťažiskovým autorom. Aký je to pocit pokúsiť sa vstúpiť druhýkrát do tej istej rieky?

Myslím si, že tu úslovie o tej istej rieke neplatí. Veľmi málo sa vídam s ostatnými autormi, ktorí kedysi kreslili v BUBLINKÁCH. O to viac sa teším, keď sa pri nejakej príležitosti môžeme stretnúť. Neviem, či aj oni majú rovnaké pocity, ale ja som presvedčený, že sme už naveky spojení jedným neviditeľným lanom, ktoré sa volá COMICS.

Kúsok toho lana mám asi uložený niekde v archívnych boxoch so starými BUBLINKAMI. Našťastie. Mám pocit, že ste jeden z mála pôvodných autorov BUBLINIEK, ktorý ešte nestratil o tvorbu komiksu záujem. Prezradíte mi, čo zaujímavého chystáte?

Nejaké nápady mám, ale tie by som si zatiaľ nechal pre seba. Nijako sa s ich realizáciou neponáhľam, pretože momentálne je na Slovensku komiksový bod mrazu. Ale možno je to iba ticho pred komiksovou búrkou.

Tú komiksovú búrku si viem živo predstaviť a dokázal by som si ju adekvátne vychutnať. A určite nielen ja. Snáď sa podarí... Jedna obligátna otázka - iste viete, že na svojom blogu dávam fanúšikom slovenského a českého komiksu možnosť zalistovať si v dnes už historických číslach BUBLINIEK. Čo si o tom myslíte? Má zmysel oživovať tieto dnes už prachom zapadnuté stránky papiera? A ako sa Vám pozdáva ‘listovacia’ elektronická forma čoby prezentačné médium pre komiksovú tvorbu?

Som rád, že komiks existuje v akejkoľvek forme, ak samozrejme rešpektuje autorské práva, lebo aj autor je len človek, a buďme úprimní, človek, na ktorého sa často zabúda.

Pán Mikula, ďakujem Vám veľmi pekne za rozhovor. Prajem Vám veľa tvorivého nadšenia, úspechy v osobnom i profesionálnom živote a  mnoho vydaných komiksov.

Pre BUBLINKY sa s Ľudovítom Mikulom zhováral Dark Tower.

piatok 8. júla 2011

MIKULA, Ľudovít

Narodil sa 1. februára 1961 v Krompachoch. O svojom vzťahu ku comicsu a k životu sám píše:

"Od malička som rád kreslil a dobrú comicsovú školu som dostal v rokoch 1968-69, kedy som dostával pravidelné mesačné zásielky comicsov od uja z Veľkej Británie. Anglickí a francúzski comicsoví výtvarníci ma ovplyvnili najviac a dodnes sú mojimi najväčšími vzormi - Mike Noble, Frank Bellamy, André Chéret - a samozrejme Česi - Kája Saudek, Gustav Krum a v minulosti na Slovensku dosť často publikovaný maďarský výtvarník Erno Zorád. Až neskôr sa k nim pridali ďalší - Grzegorz Rosiński, Don Lawrence, Juan Giménez, Alex Ross.

Komiks pre mňa znamená číre dobrodružstvo. Preto uprednostňujem ručne maľované komiksy s dobrým príbehom, nezvyčajnou pointou, nečakanými zvratmi, alebo skrytým humorom pred počítačovými 'dielami', ktoré sú postavené na veľmi slabých kresbách, a spravidla plné krutosti a brutality.



V prvom ročníku súťaže O CENU BEMÍKA v Prahe som obsadil prvé miesto s comicsom GROVEN - Hviezdny Pútnik, ktorý neskôr vyšiel farebne v časopise BUBLINKY. V roku 1992 som dokončil 50 stranový čiernobiely príbeh JÁNOŠÍK, ktorý dosiaľ, žiaľ, nikto neuverejnil. Comics ma fascinuje, rád ho kreslím a rád si nejaký dobrý comics prečítam - hlavne preto, že v ňom obyčajne zvíťazí spravodlivosť, ktorej je na svete tak málo, a ktorú považujem za jednu z najdôležitejších vecí na svete.

Okrem comicsov ma vždy lákalo ilustrovanie a som rád, že zhruba od roku 1999 som mohol zilustrovať niekoľko desiatok poviedok pre časopis FANTÁZIA. Mám rád aj dobrú hudbu, sám som spieval, hral na gitare a skladal muziku v rockovej kapele BABA JAGA, ktorá v súčasnosti síce nefunguje, ale vyzerá to tak, že ešte nepovedala posledné slovo, resp. tón.

Som veľkým obdivovateľom prírody, kde chodím hlavne za oddychom a "vyčistiť si hlavu". Mojou najväčšou výhrou v živote je moja rodina - manželka a dcéra, ktoré mi vytvorili skvelé rodinné zázemie a vždy ma v mojich výtvarnických počinoch podporovali."

Komiksografia Ľudovíta MIKULU:

1990
1.  První let - J. Čehovský, Ľ. Mikula, 8 s., FB A4

1991
2. Groven - Hviezdny pútnik - Ľ. Mikula, 28 s., FB A4
3. Takmer kriminálny prípad - Ľ. Mikula, 5 s., FB A4
4. Kryštál kráľa Prixia - Ľ. Mikula, 10 s., FB A4

1992
5. Kufor, Ľ. Mikula, 8 s., FB A4
6. Studňa - Ľ. Mikula, 7 s., FB A4
7. Dych mora - Ľ. Mikula, 15 s., FB A4
8. Jánošík - Ľ. Mikula, 50 s., ČB A4

1993
9. Pavučina času - J. Šípoš, Ľ. Mikula, 12 s., ČB A4

2003 - 2005
10. Deus ex machina - Ľ. Mikula, 16 s., ČB A4
11. The Crystal of King Prixius (prekreslený v angličtine na súťaž v Barcelone) - Ľ. Mikula, 8 s., FB A4

2006 - 2010
12. 1-stranové comicsy s tajničkou pre krížovkársky časopis ŠIBAL - Ľ. Mikula, cca 48 s., ČB A4


2011
13. Deus Ex Machina 8. (9..)- Ľ. Mikula, 3 s., FB A4

2012 
14. Cesta Tieňov, L. Orosz/ Ľ. Mikula, 4 s., FB A4



Ukážka prác Ľudovíta MIKULU - po kliknutí na obrázok sa zobrazí galéria

Pre všetkých fanúšikov pôvodného slovenského komiksu si dovoľujem autorský profil Ľudovíta MIKULU doplniť o krátky rozhovor.

Tento profil a informácie v ňom boli aktualizované a overené samotným Ľudovítom MIKULOM, takže ku dátumu publikovania by všetky údaje v ňom zverejnené mali byť aktuálne a korektné.

pondelok 13. júna 2011

BUBLINKY 06/1991

Milí čitatelia
... držíte v rukách nové číslo nášho časopisu, ktoré je istým spôsobom mimoriadne. Za nezmenenú cenu dostávate BUBLINKY vo väčšom počte strán. Od tohoto dňa má náš časopis už 40 strán! A to ešte nieje všetko: poster (farebný dvojstranový plagát) je na lesklom kvalitnom papieri, reagujeme na ohlasy čitateľov tým, že uverejnňujeme aj foto-postery obľúbených hercov a spevákov podľa čitateľského záujmu. V duchu našej novej koncepcie bude jedna strana posteru korešpondovať s comicsom a vystrihovačkou v čísle a bude teda maľovaná ...

... aj  iný fakt o čísle 6/1991 mi utkvel v pamäti - mal jednu z najkrajších obálok vôbec (od vtedy mám absolútne jasno - Fero Mráz je kresliarsky boh) a orezanie časopisu bolo jedno z najhorších. Fakt katastrofa, všetko v ňom bolo nakrivo, časti niektorých strán boli odrezané úplne, niekde zas zostali biele okraje bez orezu - takže dať toto číslo aj digitálne aspoň ako-tak dokopy bola poriadna fuška! Okrem toho už len samé pozitíva - fenomenálny Mikulov Groven sa rúti do finále, tajomé sci-fi Martiny Pilcerovej sa rozvíja do krásy, príjemná komiksovo-poučná monotematická dvojstrana Jara Uhela poteší aj fanúšikov leteckej histórie a nový príbeh Dana Růžičku to rozbalí na plné gule. Okrem toho Mrázova vystrihovačka so spoločenskou hrou na tému Predátor, už spomínaný plagát na kvalitnom lesklom papieri a zaujímavé komiksy čitateľov...

... nuž dosť dôvodov prestať čítať kecy a otvoriť si šieste číslo BUBLINIEK ...

BUBLINKY 6/1991 (obsah)

Groven - Hviezdny pútnik (Ľ. Mikula), dokončenie
Enuil (M. Pilcerová), 2. časť
Zeppelin (J. Uhel)
Konyn (B. Šašecí, Dan Růžička), 1. časť
MiniBublinky - komiks čitateľov:
Drakar (R. Adamec)
a ďalšie

Plagát: Predátor (maľba, I. Bystriansky)
Vystrihovačka + hra: Predátor (F. Mráz)


Kliknutím na obrázok sa otvorí konkrétne číslo BUBLINIEK v novom okne ako listovacia e-publikácia. Listovať stránkami je možné uchopením rohov stránok, či kliknutím na šípky po stranách, alebo na malé šípky v dolnom riadku. Pre zobrazenie celej stránky stačí na ňu dvakrát kliknúť. V prípade, že sa Vám nezobrazí prostredie e-publikácie, zrejme nemáte nainštalovaný Adobe Flash Player. Kliknutím SEM si ho nainštalujete.

nedeľa 22. mája 2011

BUBLINKY 05/1991

Na stránky piateho čísla BUBLINIEK z mája 1991 sa opäť vracia súčasná slovenská kresliarska hviezda Martina Pilcerová so svojim novým príbehom Enuil (vďaka rozhovoru s autorkou som sa dozvedel, že názov komiksu vznikol prevrátením a skomolením mena sestry Liany),  Atilla Benko pokračuje v príbehoch lovca Mugera, do krásy a farby sa rozvinul aj príbeh hviezdneho pútnika Grovena a veľkého finále sa dočkala aj 'mayovka' Syn lovca medveďov v podaní Fera Mráza. Vinnetouovský ošiaľ je doplnený spoločenskou hrou a plagátom Ivana Bystrianskeho (viac o mayovkách v československom komikse). V ďalšom 'špeciále' MiniBubliniek sa medzi čitateľskými výtvormi blysol Peter Karpinský so svojím epickým štvorstranovým komiksom Prométeus.

BUBLINKY 5/1991 (obsah)

Enuil (M. Pilcerová), 1. časť
Muger (R. Kipling, A. Benko), 3. časť
Groven - Hviezdny pútnik (Ľ. Mikula), 2. časť
Syn lovca medveďov (K. May, F. Mráz), dokončenie
MiniBublinky - komiks čitateľov:
Prométeus (P. Karpinský)
a ďalšie

Plagát: Winnetou (maľba, I. Bystriansky)
Vystrihovačka + hra: Syn lovca medveďov (F. Mráz)


Kliknutím na obrázok sa otvorí konkrétne číslo BUBLINIEK v novom okne ako listovacia e-publikácia. Listovať stránkami je možné uchopením rohov stránok, či kliknutím na šípky po stranách, alebo na malé šípky v dolnom riadku. Pre zobrazenie celej stránky stačí na ňu dvakrát kliknúť. V prípade, že sa Vám nezobrazí prostredie e-publikácie, zrejme nemáte nainštalovaný Adobe Flash Player. Kliknutím SEM si ho nainštalujete.

štvrtok 19. mája 2011

Galéria prác autorov

V rámci rozvíjania funkcionality blogu BUBLINIEK som pridal ku každému z autorských profilov automatickú slideshow s ukážkami komiksov konkrétneho autora. Náhľadové obrázky v slideshow je možné tiež posúvať ručne, pozastaviť a po kliknutí na obrázok sa otvorí veľká verzia obrázka, kde je možné si ich prehliadať, pridávať komentáre, či zdieľať. Ukážky do galérie jednotlivých autorov budem postupne dopĺňať.


Ukážka galérie

streda 13. apríla 2011

Rozhovor s Martinou PILCEROVOU

Keď som pripravoval na zverejnenie autorský komiksový profil Martiny Pilcerovej, napadlo ma, že ako aktívna výtvarníčka sa od čias zostavovania pôvodného textu (cca 1994) posunula inam a možno by stálo za to, osloviť ju. Vytiahol som si dopis, ktorý od nej mám, prehliadol som si pár repro-foto prác, ktoré mi poslala a v hlave mi začal vŕtať chrobák. Vďaka tomuto chrobákovi nakoniec vznikol nielen aktuálny (na rozdiel od väčšiny internetových zdrojov, ktoré viac-menej len kopírujú pôvodný text z Comicsarchívu) a samotnou Martinou verifikovaný profil, ale aj rozhovor s touto talentovanou (a krásnou) výtvarníčkou.

Martina Pilcerová, lady rytierskeho rádu Fantasy

Martinka, predovšetkým by som sa Ti chcel poďakovať za ochotu a Tvoj čas. Pri rozhovore s Tebou som sa dozvedel kopu zaujímavých vecí, jednu ale ešte neviem... Tvoje komiksy sprevádzali časopis BUBLINKY od jeho vzniku a vtláčali jeho stránkam nezameniteľnú pečať. Ako si sa Ty - vtedy sedemnásťročná slečna - dostala do kolektívu komiksákov ako Fero Mráz, či Vladimír 'Feďo' Fiala?

Bolo to celé také zložitejšie. Aj keď som maľovala od malička, najprv ma zaujalo písanie príbehov. Prvý nápad vznikol asi vďaka Hviezdnym vojnám. U nás sa nedali zohnať knihy, tak som začala nútiť spolužiakov a starkú, aby mi ich prekladali z maďarčiny a ja som si zapisovala preklad. Potom som dostala nápad napísať si vlastný príbeh, a tak v roku 1990 vznikli prvé počiatky môjho Nikiho, ktorý je v románovej podobe stále nedopísaný. A znovu kvôli Hviezdnym vojnám som natrafila na niečo pre mňa nové, totiž v relácii o Star Wars dávali ukážky nejakých amatérskych komiksov, tak som si hneď vyskúšala nejaký svoj vlastný. Kvôli poviedkam som kontaktovala spisovateľa Jána Feketeho, ktorý ma nasmeroval skôr tým komiksovým smerom a vďaka tomu som od mojej bývalej učiteľky výtvarnej výchovy dostala kontakt na Fera Mráza z vedľajšieho mesta. Fera moje práce zaujali, ale Bublinky vtedy ešte neexistovali, tak mi dal kontakty na rôzne noviny, kde som mala možnosť publikovať svoje čierno-biele prvotiny. Samozrejme išlo to veľmi ťažko, nie na každom mieste som sa stretla s pochopením. Bolo to prvého júla, keď som Ferovi odniesla ukázať 'Príhodu na Ome', vtedy nedokončenú a čierno-bielu, keď mi povedal že Bublinky asi predsa uzrú svetlo sveta. 21. júna som už mala 'Príhodu' dokončenú a tak to celé asi začalo. Feďa som tiež prvýkrát stretla u Mráza, v nasledujúcom septembri, keď spolu zapíjali uverejnenie Feďovho komiksu v Šibalovi. Potom som sa samozrejme nevedela dočkať prvých Bubliniek. Napokon mi ešte neorezanú verziu doniesol Fero až 3. decembra 1990. To sa teraz normálne hrabem vo svojich zápiskoch z tej doby. Na veľa podrobností sa už totiž nepamätám. Jediné, čo mi najsilnejšie utkvelo v pamäti bol fakt, že Fero bol pre mňa vtedy absolútným božstvom a inak ako pán Mráz som ho nevolala.

Tie tvoje zápisky by boli asi veľmi zaujímavé čítanie... Rovnako zaujímavá bola aj doba, kedy BUBLINKY vznikli - bola tak trochu divoká a mala svoje špecifiká. Keď sa obzrieš tých dvadsať rokov dozadu, čo sa Ti vybaví?

Bol to pre mňa jedinečný spôsob, ako niečo vytvárať, publikovať a ešte pritom za to dostať aj peniaze, pretože od malička mi bolo vysvetľované, že výtvarníctvom sa živiť nedá. A ja mám veľký osobný problém so slovným spojením "nedá sa". Cítim pri ňom vždy silnú potrebu dokazovať opak. Niekedy to znamenalo dôjsť až na pokraj svojich síl, ako napríklad v mojom opakovanom posielaní prihlášky na VŠVU. Písať som neprestala a onedlho sa dostavili aj prvé úspechy, keď som bola nominovaná za najlepšiu fantasy poviedku za Čechy a Slovensko. Volala sa 'Krajina nekončiacich snov'. Celé to obdobie som bola nabitá tvorivou energiou, bolo to ako žiť v nejakom tranze. Vrhala som sa do toho sveta fantázie o to viac, o čo sa mi nedarilo v iných smeroch, hlavne mám na mysli neustály kolotoč talentových prijímačiek na rôzne umelecké školy. Komiks a umelecká tvorba pedagógom proste nešla dokopy. Ešte k tomu mixnutá science fiction, to už asi vnímali ako Sodomu a Gomoru. 

Hovoríš mi z duše, podobné pocity som kedysi dávno zažíval aj ja. Vráťme sa ale ku komiksom. Ja osobne preferujem domácu komiksovú tvorbu so všetkým, čo k nej patrí (vrátane jej nedokonalostí) pred vyumelkovanou americkou. Ovplyvnil Teba niekto z vtedajších slovenských komiksákov, alebo si mala zahraničný vzor? 

Často som začínala z absolútnej nuly. Ja som zahraničné komiksy nepoznala, jediné čo sa ku mne donieslo boli plagáty od Borisa Valleja, ktoré sa v tom čase predávali v novinových stánkoch. Už od malička som chcela byť ilustrátorka, nie komiksárka a tie plagáty ma inšpirovali pokúsiť sa dostať tam, kde som byť túžila, totiž na obálkach kníh. V Bublinkách sa mi občas naskytla príležitosť urobiť jednorázovú maľbu do galérie Bubliniek, ale cesta ku skutočným knihám bola ešte veľmi dlhá a útrapná. Mojími jedinými vzormi boli v tých časoch asi výlučne naši autori, a hlavne ľudia uverejňujúci svoje práce v Bublinkách. Bol to pre mňa taký tvorivý raj a peklo zároveň. Stretla som rôznych ľudí od fachu, a tí ľudia mali aj rôzne názory, nevynímajúc tie typu: "Moja, ty tu čo pohľadávaš? Prečo sa pekne nevrátiš ku kuchynskej linke?" Prvýkrát som sa totiž stretla so silnou diskrimináciou kvôli môjmu veku aj pohlaviu a v tom čase som to dosť zle znášala. Bolo to pre mňa niečo nové a dosť nepochopiteľné. Našli sa ľudia ktorí sa ma pokúšali presvedčiť, že sci-fi a komiks sa mi nemôžu páčiť, akoby mali pocit, že sa len na niečo hrám. Dnes mi je to jedno, podobných ľudí proste ignorujem a nezaoberám sa nimi. Robím si to, k čomu mám najbližšie a keď to niekto nie je schopný pochopiť, tak je to jeho problém.

V pamäti mi utkvel Tvoj čiernobiely "nemý" komiks 'Planéta' (vyšiel v BUBLINKÁCH 2/1991). Ako vznikol?

Ten vznikol tak trošku zložito. Keď pozeram do svojich "múdrych zápiskov" (... a zase tie zápisky, nepožičiaš? pozn. D.T.), začala som ju robiť 25. júna, teda ešte pred Bublinkami. Môj úmysel bol poslať ju do sci-fi časopisu Ikarie v Prahe. Komiks sa volal 'Cizí planeta', mimochodom. Bohužiaľ, onedlho sa mi originál (ktorý mal vtedy len dve strany) vrátil s vysvetlením, že je nezrozumiteľný. Ale že ak súhlasím, uverejnia jeho časti ako ilustrácie k nejakému textu. To som im nedovolila a odpísala som im, že aj mne pripadá nezrozumiteľný nimi uverejnený komiks 'Príhoda na moste' od Káju Saudka. Aby vám bolo jasné, až potom som zistila kto je Kája Saudek! V októbri som ukázala 'Planétu' Ferovi Mrázovi. Bolo to presne vtedy, keď som u neho stretla prvýkrát Feďa Fialu. Fero mi kázal dorobiť ešte jednu stranu a chcel to uverejniť v Bublinkách. Tú som mu neskôr dodala v októbri a tak uzrela svetlo sveta.

Dej komiksu 'Nepredvídaná minulosť' sa zaoberá časovým paradoxom - archeológ objaví pri vykopávkach denník svojho syna, ktorý prežije svoj nadchádzajúci život v minulosti. Podobný motív bol neskôr s obľubou spracovaný v kinematografii napr. aj v nemeckom filme 'Ježišovo Video' (Das Jesus Video, 2002). Ako sa Ti pracovalo s takouto (pre Teba zrejme) netradičnou témou - bez iných planét, raketoplánov a mimozemšťanov?

Rýchlo som si nevedela spomenúť, ktorý komiks to bol. V podstate všetky práce som začala realizovať, keď som ešte chodila na gymnázium a väčšinu poviedok a výtvorov som často výmýšľala práve cez vyučovanie pod lavicou. Mala som tam svoju spriaznenú dušu Ivetu Fiľovú. Obe sme si vymýšľali príbehy a poviedky a vzájomne sme si ich čítali. Neskôr sme vytvorili spoločné komiksy, kde ona napísala príbeh a ja som spracovala vizuálnu časť. Začalo to krátkymi minikomiksami do miestnych Novohradských novín. Nepredvídaná minulosť bola ďalším takýmto spoločným projektom. Pamätám sa, že som ho kreslila trošku iným štýlom ako som zvykla dovtedy. Ten dotyčný nemecký film nepoznám a vtedy som ho poznať ani nemohla, keďže sa písal rok 1990... Ale u mňa to už tak chodí, rada robím na veciach o ktorých neviem nič. Aj ked som napísala prvú fantasy poviedku, žiadne fantasy som dovtedy vlastne nečítala. Priťahuje ma často iba to, čo je mnou nepreskúmané a je to pre mňa nové. Keď sa niečo opakuje, znamená to pre mňa utrpenie, preto som väčšinou vždy odmietala niečo prerábať, prípadne odznovu premaľovať. To si neviem predstaviť, robiť nejakú konkrétnu maľbu dvakrát.

Hviezdne Vojny patria medzi tvoje obľúbené filmy. Zdá sa mi to, alebo v 'Enuile' a 'Nesmrteľnosti' cítim inšpiráciu vizuálom Lucasovej ságy? Nechcela si robiť komiks o Star Wars (Jožo Borisza si splnil sen a nakreslil a vydal trojdielnu sériu Votrelec)?

Netuším, nakoľko ma inšpirovali Hviezdne vojny. Sú vizuálne vnemy, ktoré sa ukladajú niekde v podvedomí a človek zabudne odkiaľ sa tam vzali, ale nejako si nájdu cestu von. Keď som nakukla do svojich starých zápiskov, 'Enuil' som začala robiť v novembri 1990 a nemal ešte názov. Dokonca tu mám spomenuté, že ho jedna moja spolužiačka (keďže aj ten som asi robila na hodinách v škole) nazvala "Tí pekní". A práve pozerám, že sme mali rozlúčku s gymnáziom pred maturami, z ktorej som musela odísť skôr, pretože Mráz si mal preň večer prísť a komiks ešte nebol hotový. To už bol máj 1991. Tento rok som s hrôzou zistila, že bol celý 'Enuil' inšpirovaný niečím iným! Keď som bola malá, videla som totiž jednu animovanú rozprávku z maďarského kanálu, takže som nerozumela o čom sa tam hovorí. Nevedela som ani jej názov, pamätala som si akurát posledný záber pred titulkami. A teraz sa mi vďaka tomu podarilo vypátrať na YouTube, že sa jedná o príbeh Les Maîtres Du Temps, ktorý vizuálne navrhoval sám Moebius. A bola som naozaj zhrozená, koľko elementov odtial prešlo do 'Enuilu' bez toho, aby som si to uvedomila, lebo z toho filmíka som si už nič nepamätala. Ak ma pamäť neklame, nemala som na komiks názov a narýchlo asi vznikol z mena mojej sestry Liany, čítaného odzadu a trochu pomeneného.Čo sa týka 'Nesmrteľnosti', tam by nemalo byť ani kus z Hviezdnych vojen, pretože to je komiks urobený práve podľa tej mojej fantasy poviedky, za ktorú som bola nominovaná – 'Krajina nekončiacich snov'. Existuje aj pokračovanie, 'Krajina pútnikov', ktorá bola o niekoľko rokov taktiež nominovaná. Mala som dokonca vymyslený aj tretí diel, ale ten sa mi už nechcelo napísať. Asi som proste stratila o danú tému záujem.

No vyzerá to, že sme hracími figúrkami našeho podvedomia. Máš Ty nejakú obľúbenú komiksovú postavu?

Hmmmm, to je ťažká otázka. Asi ani nie. Dokonca z nejakých nevysvetliteľných dôvodov neznášam filmy natočené podľa komiksov (... súhlas, toto som ochotný dať aj písomne... pozn. D.T.). Aj keď, teraz ma napadlo, jednu postavu mám. Počas mojich komiksových rokov sa ku mne dostali práce, ktoré ma ovplyvnili asi tak ako prvé plagáty od Valleja. Bola to totiž komiksová kniha 'El Mercenario' od Vicenta Segrella. Jeho príbehy ma uchvátili práve tým novým spracovaním, ktoré som ešte nevidela, celý komiks bol maľovaný olejovými farbami. Dodnes sa mi to zdá byť úžasné spracovanie. Komiks číslo dva, ktorý ma veľmi zaujal bola 'Večná vojna'. Veľmi dobrá kniha od Joe Haldemana, ktorá komiksovo spracoval Marvano. A s mojím číslom tri som sa stretla až niekedy v roku 2003, keď som pracovala pre Volkera Engela v LA. Volker mi požičal niekoľko kusov zo svojej komiksovej zbierky a to konkrétne príbehy zo spolupráce Jodorowskeho a Gimeneza, 'Kasta Metabarónov'. Z niektorých príbehov silne cítiť inšpiráciu 'Dunou' od Franka Herberta. Jodorowsky chcel pôvodne natočiť prvý film 'Duna', kde mal robiť návrhy práve Moebius a cisára mal dokonca hrať samotný Salvador Dali! Napokon však prišiel o miesto režiséra a 'Dunu' dostal do rúk David Lynch.

Ako sa Ti podarilo preraziť za hranice našej vlasti? Tvoríš pre herné systémy Magic: The Gathering a World Of Warcraft, ktoré sú celosvetovými fenoménmi a hráči neveriacky krútia hlavami keď zistia, že si začínala v BUBLINKÁCH.

Vystihli by to tri slová:  pomaly, ťažko a postupne. Niekoľko rokov trvalo, kým som sa dostala na obálky českých kníh a časopisov. Začala som cestovať na svetové stretnutia sci-fi a fantasy, a postupne som nazbierala kontakty, kde som musela v podstate znovu začínať od nuly. Vydavatelia sa všeobecne boja používať neznámych autorov, takže presadzovanie je o drine a o kontaktoch. Často aj o práci zadarmo. Na Worldcone v Chicagu som raz stretla G.R.R. Martina a ukázala som mu svoje portfólio. Na to stretnutie som aj zabudla, ked mi po nejakom roku prišla prvá zakázka pre hráčsku firmu Fantasy Flight Games. Georgova 'Hra o tróny' bola v tom čase dosť neznáma, ale začala vychádzať kartová hra podľa jeho kníh. Už som mala za sebou nejaké zahraničné objednávky, ale pre karty som ešte vtedy nerobila. Hru o tróny mám od začiatku rada a neskôr som okrem kariet urobila množstvo knižných obálok k tejto téme, od českých prekladov, po nemecké zberateľské hardbackové verzie, až po výtvarné albumy, z ktorých druhý práve vyšiel v USA taktiež od Fantasy Flight Games, načasovaný presne pred premiérou seriálu 'Game of  Thrones', ktorá bude teraz v apríli.Odtiaľ som sa postupne dostala k 'Magic the Gathering' a k 'Warcraftu'. Ale tento prechod trval samozrejme dlhšie ako sa môže zdať.

Tvoj maliarsky štýl prešiel od čias BUBLINIEK znateľným vývojom. Kreslíš svoje práce na počítači, alebo klasickými prostriedkami - ceruzkou a štetcom na papier?

Aj tak, aj tak. Skice robím takmer výlučne v počítači, dá sa s jednotlivými elementami lepšie a hlavne rýchlejšie manipulovať. Bolo obdobie, keď som robila výlučne v počítači, nejaké tri roky asi, ale vrátila som sa ku klasike, pretože mám pocit, že mi ten výrazový prvok, ktorý akrylové farby poskytujú, lepšie vyhovuje. Maľovala som aj olejovými farbami, majú však jednu dôležitú chybu, dlho schnú. A to je dosť nevýhodné, keď si všetko nechávate na poslednú chvíľu, a potom to proste nemôžete strčiť pod scanner. Takže väčšinou sú to pre mňa dnes akrylové farby a ešte nejaké úpravy v počítači po nascanovaní.

Viem, že sa snažíš okrem kreslenia aj písať. Predpokladám, že si si sama písavala scenáre ku komiksom (tak som to robil ja - až ma na chvíľu viac uchvátilo písanie, než kreslenie). Ako to vyzerá s Tvojím románom? O čom bude? A kedy bude?

Môj román 'Niki' je taká moja enigma, ktorá ma prenasleduje celý život. O čom bude? On už v podstate niekoľko rokov je. Mám ho totiž dopodrobna vymyslený a napísaný je v scenárovej verzii. Románová verzia musí, chudina, dosť čakať, pretože mám v jednom kuse plné ruky maľovania na objednávky a neviem sa k nemu dostať. Ja nedokážem pracovať tak, že napríklad 6 hodín budem maľovať obálku, potom prepnem mozog a začnem písať po zvyšok dňa. Väčšinou pracujem návalovo, s akousi posadnutosťou. Keď robím na maľbe, žijem len v tej maľbe, nedokážem sa prepnúť inam a potom sa zas vrátiť späť k maľovaniu. Takže väčšinou píšem až na jar, keď ubudne roboty pre vydavateľov, a potom sa do toho ponorím napríklad na celé dva mesiace v kuse. Všetko, čo po mne niekto iný chce, na mňa pôsobí ako vyrušenie z môjho sveta. Preto vážne neviem povedať kedy bude.

Ja osobne sa na knižku teším už teraz, rovnako ako na ilustrácie. Určite si ju prídem dať osobne podpísať. Teraz si ale trošku prihrejem polievočku - čo si myslíš o projekte elektronicky listovateľných vydaní BUBLINIEK? Stojí za to sprístupňovať dnes už takmer mŕtvu pôvodnú komiksovú tvorbu tým neskôr narodeným?

Ja si myslím, že všetko, čo môže inšpirovať nových ľudí, ktorí sa chcú vydať podobným smerom, má určite význam, aj keď mne pripadajú moje staré práce teraz smiešne a zlé. Ale ak to mladým ľuďom pomôže k vytvoreniu niečoho nového a lepšieho, ak pochopia koľko je za tým námahy a nadšenia a budú ochotní takú prácu na nové výtvory vynaložiť, určite to má potom význam.

Martinka, ďakujem za rozhovor! Želám Ti mnoho osobných i profesionálnych úspechov, pevnú ruku a snáď nám niekedy bude umožnené zhliadnuť aj nejaký Tvoj nový komiks...

Pre BUBLINKY sa s lady Martinou Pilcerovou zhováral Dark Tower.

 

PILCEROVÁ, Martina

Narodila sa 14. marca 1973 v Lučenci. Po absolvovaní Gymnázia B. S. Timravy vyštudovala Vysokú školú výtvarných umení v Bratislave v ateliéri KR.E.S.BA (Kreatívne experimentálne štúdio Bratislava) u prof. Vladímra Popoviča. Medzitým navštevovala vybrané predmety z animácie na Vysokej škole muzických umení v Bratislave. Kresleniu komiksov sa začala venovať od roku 1989. K jej obľúbenému zánru patrí sci-fi a fantasy, v minulosti aj western. Pokúšala sa aj písať (v posledných rokoch pracuje na vlastnom sci-fi románe, ktorý by chcela sama ilustrovať). Martina sa stala rytierom rádu FANTASY s titulom LADY za svoju nomináciu v súťaži 'O najlepšiu fantasy poviedku 1991 a 2000' za poviedku 'Krajina nekončiacich snov' a pokračovanie 'Krajina pútnikov'. Nenechá si ujsť ani dobrý vedecko-fantastický film, osobitne ju zaujala trilógia Hviezdne vojny, Pán prsteňov a Hra o tróny od Georga R.R. Martina, ku ktorej už urobila veľký počet ilustrácií k rôznym prekladom a hrám.

Ilustrácia ku Hre o tróny od Georga R.R. Martina

Ako výtvarníčka sa venovala najmä maľovaniu obálok časopisov, hier a kníh, ako napríklad: Ikarie, Dech Draka, Nemesis, Fantázia, české vydanie Magazínu Science Fiction & Fantasy, Odyssey (Londýn), Albedo (Írsko), Alien Contact (Berlín), SFQA Bulletin (USA). Pracovala pre vydavateľstvá Netopejr, Talpress (CZ), Argument Verlag (D), Audible (D), Fanpro (D), Bibliopolis (Spain), Wesleyan University Press (USA), Prime Books (USA), Berkley Books (USA), BeWrite Books (UK), Audible (D), Edition Phantasia (D), FoxAcre Press (USA), Subterranean Press (USA), . Vytvorila obal a 22 kariet pre hru ARÉNA (Altar, CZ), ďalej pracovala pre Manticore Productions Ltd., kde maľovala obálky a ilustrácie pre hru na hrdinov Waste World. Pre talentovanú výtvarníčku nezostali zavreté ani dvere filmových štúdií - Martina je autorkou koncepčných návrhov pre nemeckú spoločnosť Red Beat Pirctures a hollywoodsku spoločnosť Uncharted Territory. Medzi hráčskou verejnosťou je Martina známa ako autorka ilustrácií zberateľských kartových hier Magic: The Gathering a World Of Warcraft (a rovnako známa je aj jej závislosť na on-line verzii poslednej spomínanej hry).

Martina je stelesnením slovenského sna - viackrát vyhrala cenu 'Najlepší výtvarník roka' a cenu 'Istron' za najlepšieho výtvarníka fantastiky na Slovensku, neskôr v Bostone 'Cenu Jacka Gaughana' pre najperspektívnejšieho umelca, najleší európsky sci-fi výtvarník 2010 a mnoho ďalších. Jej práce sa objavili na viacerých významných výstavách, vrátane Euroconu, World Fantasy Convention a mnohých Worldconov (Glasgow, Londýn, Los Angeles, San Antonio, Baltimore, Chicago, Dortmund, Gdynia, San Jose, San Diego) a zúčastňuje sa mnohých autogramiád, organizovaných hráčskou firmou Wizards of the Coast. Len komiksu sa, bohužiaľ, v dnešnej dobe už nevenuje...

Ďalšie informácie o Martine môžete nájsť na jej oficiálnej (a podľa jej vlastných slov snáď v dohľadnej dobe aj zaktualizovanej) stránke: http://www.martina.sk.

Komiksografia Martiny PILCEROVEJ:

1990
1. IQ-test - D. Bilenkin, 9 s., ČB
2. Synovia kráľov - M. Pilcerová, 9 s., FB
3. Príhoda na Ome - D. Bilenkin, 5 s., FB
4. Pestrofarebnosť Hermesu - J. Fekete, 4 s., FB
5. Pomsta - I. Fiľová, 7 s., ČB
6. Už sú tu mimozemšťania - I. Fiľová, 14 s., ČB

1991
7. Planéta - M. Pilcerová, 4 s., ČB
8. Nepredvídaná minulosť - I. Fiľová, 6 s., FB
9. Enuil - M. Pilcerová, 13 s., FB
10. Nesmrteľnosť - M. Pilcerová, 7 s., FB

1992
11. Vrah na základni MX 713 - M. Pilcerová, 4 s., ČB
12. Dcéra Sahaakamu - M. Pilcerová, 9 s., FB

1993
13. Kompúterové zhltnutie - J. Šípoš, 5 s., ČB

Nedokončené
14. Daybreak


Ukážka prác Martiny Pilcerovej - po kliknutí na obrázok sa zobrazí galéria


Tento profil a informácie v ňom boli aktualizované a overené samotnou Martinou, takže ku dátumu publikovania by všetky údaje v ňom zverejnené mali byť aktuálne a korektné

nedeľa 10. apríla 2011

BUBLINKY 04/1991

Štvrté číslo BUBLINIEK s letopočtom 1991 postráda príhovor čitateľom, no prichádza s iným ťažkým kalibrom. Okrem už rozbehnutého Mugera Atilla Benku, či famózneho Syna lovca medveďov od Mráza sa objavuje nový talent slovenskej komiksovej scény - Ľudo Mikula. Jeho prvotina Groven - Hviezdny pútnik nastavuje latku rozbiehajúceho sa časopisu pekelne vysoko. Mikulova špecifická vyzretá kresba, kvalitná hra s kompozíciou i komiksovými výrazovými prostriedkami, podporená jasnými farbami sa stanú ďalším trademarkom BUBLINIEK. Vynikajúci celok podtrhuje skvelo nakreslený plagát Van Damma a vystrihovačka karatistov z Krvavého športu s novinkou - spoločenskou hrou. V tejto podobe už bol časopis neprehliadnuteľný a vstupuje do svojho zlatého obdobia.

BUBLINKY 4/1991 (obsah)

Groven - Hviezdny pútnik (Ľ. Mikula), 1. časť
Muger (R. Kipling, A. Benko), 2. časť
Syn lovca medveďov (K. May, F. Mráz), 2. časť
Mária Spelteriniová (E. Günther, J. Uhel)


Plagát: Jean-Claude Van Damme (maľba, M. Pisoň)
Vystrihovačka + hra: Paprierový šport (F. Mráz)


Kliknutím na obrázok sa otvorí konkrétne číslo BUBLINIEK v novom okne ako listovacia e-publikácia. Listovať stránkami je možné uchopením rohov stránok, či kliknutím na šípky po stranách, alebo na malé šípky v dolnom riadku. Pre zobrazenie celej stránky stačí na ňu dvakrát kliknúť. V prípade, že sa Vám nezobrazí prostredie e-publikácie, zrejme nemáte nainštalovaný Adobe Flash Player. Kliknutím SEM si ho nainštalujete.

streda 23. marca 2011

BUBLINKY 03/1991

Namiesto obsahu.

Chlapci a dievčatá, prešiel ďalší mesiac a my sa opäť spolu stretávame na stránkach BUBLINIEK. Iste ste zvedaví, čo sme pre vás pripravili. My zas čakáme, čo poviete na dnešný obsah. Tak teda...

Konečne trochu optimizmu a nádeje v úvodníku nového čísla BUBLINIEK. A ono sa to prejavuje aj na obsahu - Benko rozbieha nový dobrodružný príbeh podľa Kiplinga, Kubát s Matějkom prinášajú horrorovú  (a vynikajúcu) jednohubku podľa A. C. Doyla, Mráz exceluje s Mayovým Synom lovca medveďov a prvýkrát sa zjavuje Komiks čitateľov... Aby toho nebolo málo, Feďo Fiala pripravil vystrihovačku Robina Hooda a Ivan Bystriansky ju doplnil o pekný plagát. Nárez ako má byť... BUBLINKY získavajú na sile...

BUBLINKY 3/1991 (obsah)

Muger (R. Kipling, A. Benko), 1. časť
Tommy (A.C. Doyle, A. Matějka, I. Kubát)
Syn lovca medveďov (K. May, F. Mráz), 1. časť
MiniBublinky - komiks čitateľov:
Jerryho návrat (J. Kolla)
a ďalšie


Plagát: Robin Hood (maľba, I. Bystriansky)
Vystrihovačka: Robin Hood (F. Fiala)


Kliknutím na obrázok sa otvorí konkrétne číslo BUBLINIEK v novom okne ako listovacia e-publikácia. Listovať stránkami je možné uchopením rohov stránok, či kliknutím na šípky po stranách, alebo na malé šípky v dolnom riadku. Pre zobrazenie celej stránky stačí na ňu dvakrát kliknúť. V prípade, že sa Vám nezobrazí prostredie e-publikácie, zrejme nemáte nainštalovaný Adobe Flash Player. Kliknutím SEM si ho nainštalujete.

nedeľa 27. februára 2011

Archív BUBLINIEK kompletný

Vďaka Jofremu De Oroszovi máme archív BUBLINIEK kompletný (doplnená vystrihovačka Batmana z čísla 1/1990, zadné strany plagátu z čísla 2/1990 a vystrihovačka Indiana Jonesa z čísla 2/1991). Veľká vďaka!

BUBLINKY 02/1991

Milí priatelia BUBLINIEK!

Keby bola nemocnica pre časopisy, tak všetci naši priaznivci by našli v januári 1991 naše BUBLINKY ležať na oddelení pre najviac ohrozených pacientov. Ba dalo by sa hovoriť aj o klinickej smrti! Dnes však môžeme s istou dávkou obozretnosti konštatovať, že sme mimo akútneho nebezpečenstva, a že sme prežili...

Nie  veľmi optimistické konštatovanie však dávalo tušiť pomalú stabilizáciu časopisu na československom trhu a predznamenáva rozmach autorskej základne i kvality obsahu BUBLINIEK. To všetko malo však ešte len prísť, napriek tomu tak ako vtedy - aj dnes prečítajme si nové číslo BUBLINIEK a nechajme sa prekvapiť, čo nám budúcnosť prinesie...

BUBLINKY 2/1991 (obsah)

Tajomstvo neviditeľnosti (J. Fekete, F. Mráz)
Robin Hood (F. Fiala), 1. a 2. epizóda
Planéta (M. Pilcerová)
Maugli (R. Kipling, A. Benko), dokončenie

Plagát: Indiana Jones (maľba, I. Bystriansky)
Vystrihovačka: Indiana Jones (F. Mráz)


Kliknutím na obrázok sa otvorí konkrétne číslo BUBLINIEK v novom okne ako listovacia e-publikácia. Listovať stránkami je možné uchopením rohov stránok, či kliknutím na šípky po stranách, alebo na malé šípky v dolnom riadku. Pre zobrazenie celej stránky stačí na ňu dvakrát kliknúť. V prípade, že sa Vám nezobrazí prostredie e-publikácie, zrejme nemáte nainštalovaný Adobe Flash Player. Kliknutím SEM si ho nainštalujete.

Ďakujem užívateľovi Jofremu za pomoc pri kompletizácii tohoto čísla BUBLINIEK.

nedeľa 23. januára 2011

BUBLINKY 01/1991

Hoci sme mali v pláne vydať v roku 1990 tri čísla nášho časopisu, veľa problémov mimo našej redakcie zavinilo, že sme napokon zostali pri číslach dvoch, aj to trošku oneskorených. Tak sa stalo i to, že náš druhý ročník 1991 začíname s určitým časovým sklzom, ktorý sa však pokúsime v priebehu roka dohnať. Nemenej nás, tvorcov BUBLINIEK, mrzí, že nové podmienky tržnej ekonomiky v našom polygrafickom priemysle (ceny papiera, tlačiarenských prác i dane z obratu) nás prinútili zvýšiť cenu aspoň minimálne na súčasných 15 Kčs. Oveľa radšej spolu s Vami uvítame deň, keď podľa kapitánov našej ekonomiky budeme môcť ceny posúvať i smerom opačným. Veríme však, že napriek tomu s nami vytrváte i naďalej a s BUBLINKAMI v rukách sa prebijeme do krajšieho zajtrajška.

To boli slová, s ktorými sa redakcia BUBLINIEK prihovárala svojim čitateľom na začiatku roka 1991, v prvom čísle ročníka. Napriek tomu (a možno práve preto), že 'kapitáni našej ekonomiky' svojim slovám nikdy nedostáli, zabudnime na negatívne dopady nášho vývoja a začítajte sa do ďalšieho čísla legendárnych BULBINIEK, kde na Vás čakajú starí známi, i úplne noví hrdinova pôvodných česko-slovenských komiksov a kde dobro vždy zvíťazí nad zlom....

BUBLINKY 1/1991 (obsah)

Storm I. (J. Takáč, F. Mráz), dokončenie
Nie na prvý pohľad (G. Slováková, F. Fiala), dokončenie
Králíci z NASA (J. Michalička, D. Růžička)
Maugli (R. Kipling, A. Benko), 3. časť

Plagát: Conan (maľba, I. Bystriansky)
Vystrihovačka: Conan (F. Mráz)


Kliknutím na obrázok sa otvorí konkrétne číslo BUBLINIEK v novom okne ako listovacia e-publikácia. Listovať stránkami je možné uchopením rohov stránok, či kliknutím na šípky po stranách, alebo na malé šípky v dolnom riadku. Pre zobrazenie celej stránky stačí na ňu dvakrát kliknúť. V prípade, že sa Vám nezobrazí prostredie e-publikácie, zrejme nemáte nainštalovaný Adobe Flash Player. Kliknutím SEM si ho nainštalujete.

sobota 8. januára 2011

Mayovky v česko-slovenskom komikse

Vinnetou, náčelník Apačov a Old Shatterhand, jeho biely brat - mená, ktoré boli idolmi celých generácií a navždy sa zapísali do ich sŕdc. Učili ich, že aj v dobách násilia a útlaku len priateľstvo a zmysel pre spravodlivosť sú tie jediné hodnoty, za ktoré sa oplatí bojovať. Od detstva som ich príbehy miloval a dodnes sa snažím, aby aj moje deti ctili tie isté hodnoty. Stále mám pred očami deň, keď ma otec prvýkrát chcel vziať do kina na Vinnetoua (bol to druhý diel - Červený gentleman) a pre nedostatok miesta musel presviedčať biletárku, že on film už videl, ale chce naň vziať syna. Nakoniec sme sa dovnútra dostali a film obaja videli. Síce sme sedeli na jednom sedadle - ja na otcových kolenách, ale zážitok mám zaručene doživotný.

Stanislav Lajda - Vinnetou (Bublinky, 1991)Stanislav Lajda - Vinnetou (Bublinky, 1991)


Rovnako doživotná je aj moja predstava o dokonalých Vianociach - nesmie chýbať rozžiarený vianočný stromček, vôňa kapustnice so sladkou domácou vianočkou s mandľami a v televízii príbehy Karla Maya. Filové spracovania legendárnych mayoviek tu snáď poznajú všetci, nie všetci ale vedia, že tento fenomén vnikol aj do oblasti česko-slovenského (snáď mi to čitatelia prepáčia, ale vo svojej podstate som federalista) komiksu. A o ňom - komiksovom Vinnetouovi Vám chcem porozprávať...


Vinnetou, 1964-66
K. May, G. Krum, Zápisník
neskôr súborná kniha diela Gustava Kruma, BB Art 2002

Tento prvý komiksový Vinnetou je zhodou okolností aj jediný, ktorý ma - vzhľadom na dobu svojho vzniku - 'obišiel' (v rokoch 1964-66 som nefiguroval ani v tých najodvážnejších plánoch mojich rodičov). Jeho existenciu mi pripomína len niekoľko skenovaných stránok a beznádejne vypredaná kniha Krumových komiksov z dielne BBart z roku 2002. Napriek tomu, že Krum bol skvelým ilustrátorom Mayových kníh, komiksovému Vinnetouovi akoby chýbala šťava, je statický, absentuje tu použitie klasického komiksového prvku - bubliny pre reč postáv, a aj napriek farebnému prevedeniu (a možno práve kvôli nemu) je kresba nevýrazná. V porovnaní s neskoršími Krumovými čiernobielymi (a nádhernými) komiksami Kapitán Blood (1970) a Král Madagaskaru (1975-76) vyznieva Vinnetou ako chudobnejší príbuzný.

Gustav Krum - Vinnetou (Zápisník 1964-66)Gustav Krum - Vinnetou (Zápisník 1964-66)


Winnetou, 1990
K. May, P. Stankovič, Kamarát 1990/1991
42 s. A4, FB

Z úplne iného súdka je Vinnetou maliara Petra Stankoviča - nádherne čiernobiely (nie z pohľadu obrázkov, ale charakterov), detsky hravý a zrozumiteľný, no i napriek tomu si zachováva epickú šírku rozprávaných dobrodružstiev. Hlavnou nosnou osou je rozprávanie prvého dielu príbehu o stretnutí vysťahovaleckého greenhorna a apačského náčelníka, ktorého sa drží prekvapivo dobre (až na malé odchýlky ovplyvnené filmovým spracovaním - Shatterhand vezme Vinnetouovi pri jeho oslobodení prívesok s medvedím pazúrom namiesto prameňa vlasov) a zaberá až 31 stán z celého príbehu. Zvyšných 11 strán je akýmsi mixom motívov druhého a tretieho dielu filmových mayoviek - prepadnutie kolóny a zhodenie viny na Apačov za pomoci nastrčeného zraneného 'kolonistu', ukrytie sa indiánov v jaskyni, vyjednávanie a následné zastrelenie Vinnetoua pred vchodom do jaskyne. Tento seriál prostredníctvom Stankovičovej kresby využíva dostupné komiksové výrazové prvky, hru s farbami a preto patrí medzi moje najobľúbenejšie napriek tomu, že v záverečnej tretine seriálu sa autori z neznámych dôvodov ponáhľali a ako scenár, tak kresby šili horúcou ihlou.

Peter Stankovič - Winnetou (Kamarát 1990/1991)Peter Stankovič - Winnetou (Kamarát 1990/1991)


Syn lovca medveďov, 1991
K. May, F. Mráz, Bublinky 03-05/1991
15 s. A4, FB + 1 s. A4 vystrihovačka

Keď v roku 1990 začal vychádzať nový česko-slovenký komiksový časopis BUBLINKY, bolo len otázkou času, kedy sa na jeho stránkach objavia i jedni z najobľúbenejších knižných a filmových hrdinov - Vinnetou a Old Shatterhand. A nebolo žiadnym prekvapením, že sa tejto úlohy zhostil vtedajší šéfredaktor BUBLINIEK, slovenská komiksová i ilustrátorská hviedza - František Mráz, ktorý mal už s indiánskou tematikou skúsenosti - v roku 1990 mu v Stredoslovenskom vydavateľstve v Banskej Bystrici vyšli komiksové zošity na motívy románov J.F. Coopera: Stopár (14 s. A4, FB) a Posledný mohykán (2x 14 s. A4, FB). Vždy som mal slabosť pre Mrázov kresliarsky štýl, schopnosť využívať komiksové prostriedky na rozprávanie, či gradáciu deja, jeho hru s farbami, či svetlom a tieňom, no a keď kreslil Shatterhanda s Vinnetouom, ktorí ako by z oka vypadli tým filmovým, nebolo viac treba. Servíroval všetkým komiksuchtivým čitateľom pravú nefalšovanú mayovku so všetkými atribútmi, ktoré ku nej patrili a navyše ako pridanú hodnotu pripojil aj krásnu vystrihovačku hlavných postáv - ako bolo v BUBLINKÁCH zvykom. Zrazu sme (v čase, kedy video malo doma len pár vyvolených) mali doma vinnetouovku, ktorú sme si mohli 'pustiť' kedykoľvek sa nám zachcelo a na poličke vedľa kníh stáli hrdinovia nášho detstva čoby papierové figúrky. Fantastické, ako málo nám stačilo, aby sme boli dokonale šťastní.

František Mráz - Syn lovca medveďov (Bublinky, 1991)


Petrolejový princ
K. May/Matějka, Ája, Kometa 20-26/1991
48 s. A4, FB

Komiksový časopis KOMETA začal výchádzať už v roku 1989 a keď v roku 1992 skončil, mal na svojom konte 36 regulérnych čísel, špeciálny Magazín Komety a na svojich stránkach dvakrát ponúkol príbehy Karla Maya. Prvým z nich bol Petrolejový princ autorskej dvojice Matějka a Ája, ktorý sa dejovo drží knižnej predlohy, výtvarne je však veľmi svojský - kresba je jednoduchá, schematická, rovnako aj koloring. Aj napriek jednoduchosti je komiks dobre čitateľný a hlavní hrdinovia sú opäť podobní tým filmovým. Komiks nepostráda ani základné komiksové výrazové prvky, ako je gradovanie deja pomocou umiestnenia okienok, onomatopoje, či zvýraznenia konkrétnych objektov.

Ája - Petrolejový princ (Kometa, 1991)Ája - Petrolejový princ (Kometa, 1991)


Vinnetou, 1992
K. May, J. Zvolský, Kometa 34-35/1992
60 s. A4, FB

Druhou 'kometovou' mayovkou je komiksový epos Vinnetou autora Jiřího Zvolského, ktorý na 60 stranách rozvíja veľmi pekne nakreslený prvý diel Vinnetoua. Autor sa striktne snaží držať knižnej predlohy, čo sa mu aj darí. Jeho hrdinovia napriek tomu ostávaju svojskí a vonkajšia podoba s filmovým spracovaním tu absentuje. Malými nedostatkami Zvolského Vinnetoua je slabšia práca s komiksovými výrazovými prostriedkami (prapodivné delenie strán do geometricky skosených rámčekov, statická akcia...) a zle čitateľný lettering (písmo). Veľké celostránkové ilustrácie prispievajú k celkovej atraktivite diela.

Jiří Zvolský - Vinnetou (Kometa, 1992)Jiří Zvolský - Vinnetou (Kometa, 1992)


Winnetou, 1992
K. May, S. Lajda, Bublinky 01/1992
2 s. A4, FB + 1 s. A4 vystrihovačka

V prvom čísle ročníka 1992 pridal ku obľúbeným špecialitám BUBLINIEK (plagát a vystrihovačka, tematické albumy, komiks čitateľov - kde začínali viacerí neskôr úspešní komiksáci) kresliar Stano Lajda tzv. FilmStory komiks, čo bol vpodstate príbeh filmu vyrozprávaný formou kreslených scén s doprovodným textom. Vďaka tomu sme dostali do ruky prvý príbeh Vinnetoua, pozostávajúci zo záberov, ktoré sme ako čiernobiele pohľadnice kupovali za nekresťanské peniaze na strelniciach a púťach (aby nás o ne v zápätí okradli pouliční bitkári). Tentokrát ale v plnej farbe a s kvalitnými, takmer fotorealistickými kresbami, na viac ako jeden a pol strany, plus veľký doplnkový obrázok Vinnetoua so Striebornou puškou. Komiksovo samozrejme dielo zaostáva a už z prvých riadkov je jasné, že sa drží striktne filmového rozprávania, ale bol to ten pravý Vinnetou, ktorého sme milovali - takže sme mu tieto nedostatky s radosťou prepáčili. Okrem toho bol FilmStory doplnený o informáciu o hercoch v hlavných úlohách a vystrihovačku s krásnymi postavičkami Klekí-Petru, Inču-Čunu s Nšo-Či, Tanguu, Santera a Trojlístka.

Stanislav Lajda - Winnetou (Bublinky, 1992)Stanislav Lajda - Winnetou (Bublinky, 1992)


Old Shatterhand, 1992
K. May, S. Lajda, Bublinky 04/1992
2 s. A4, FB + 1 s. A4 vystrihovačka

Druhý FilmStory komiks Stana Lajdu priniesol menej 'ohraný' filmový príbeh - Old Shatterhand (v tých časoch boli bežne známe a pravidelne reprízované tri diely Vinnetoua a Poklad na Striebornom jazere). Opäť krásne farebné kreslené reprodukcie kľúčových scén filmu, doplnené o takmer polstranový obrázok Old Shatterhanda s jeho legendárnou opakovačkou. Na bonusovej vystrihovačkovej stránke boli dokonale nakreslené postavičky Vinnetoua, Old Shatterhanda, apačského medicinmana, Veľkého Medveďa, Gunsticka Unclea, mladého Tujungu, chlapca Toma, kapitána Bradleyho a tiež Palomy Bielej Holubice. Informácia o hercoch tu chýba.

Stanislav Lajda - Old Shatterhand (Bublinky, 1992)Stanislav Lajda - Old Shatterhand (Bublinky, 1992)


Poklad na striebornom jazere, 1992
K. May, S. Lajda, Bublinky 06/1992
2 s. A4, FB + 1 s. A4 vystrihovačka

Úspešná mayovská séria FilmStory komiksov Stana Lajdu pokračovala aj v šiestom čísle BUBLINIEK, notoricky známym (napriek tomu neskutočne obľúbeným) príbehom Poklad na striebornom jazere. Dvojstrana s desiatimi nádhernými kresbami a veľkým detailom indiánskej mapy pokladu doplnila rozrastajúcu sa zbierku indiánskych komiksovo-filmových crossoverov :). Tentokrát nechýbal ani zoznam účinkujúcich hercov. Vystrihovačka priniesla ďalšie figúrky - tentokrát lorda Castlepoola s jeho vysneným Papiliom Polimestro Parinda, medicinmana Utahov, Ellen Patterson, Freda Engela, Cornela Brinkleyho, náčelníka Utahov Veľkého Vlka, Pattersona i časť zlatého pokladu.

Stanislav Lajda - Poklad na Striebornom jazere (Bublinky, 1992)


Winnetou - Červený gentleman, 1992
K. May, S. Lajda, Bublinky 08/1992
2 s. A4, FB + 1 s. A4 vystrihovačka

Nesklamal ani druhý diel ságy o náčelníkovi Apačov s podtitulom Červený gentleman. Ďalšia dvojstrana s ôsmymi ilustráciami a text rozprávajúci dej filmového spracovania Vinnetoua. Dvojstrane kraľuje kresba Ribanny s nádherne smutným výrazom v tvári. Zoznam účinkujúcich hercov je tu doplnený aj o doposiaľ chýbajúci herecký ansámbel z filmu Old Shatterhand. Bonusová vystrihovačka zahŕňa postavičky z druhého aj tretieho dielu filmového Vinnetoua - náčelníka Bieleho Byvola, Rýchleho Leoparda, Rollinsa, Davida Luku, Forestera, náčelníka Tah-Ša-Tungu, Ribanu i Merrila.

Stanislav Lajda - Winnetou - Červený gentleman (Bublinky, 1992)


Winnetou - Posledný výstrel, 1992
K. May, S. Lajda, Bublinky 10/1992
2 s. A4, FB + 1 s. A4 vystrihovačka

Všetko dobré sa raz skončí a tak sa v desiatom čísle ročníka 1992 BUBLINIEK objavil posledný FilmStory komiks s tematikou filmových mayoviek - Posledný výstrel. Posledná bola aj dvojstrana s prepracovanými kresbami a popisom dejovej línie filmu, nechýbala ani akčná sekvencia Vinnetouovho smrteľného zranenia podlým Rollinsom, ani stĺpček s hereckým obsadením a zoznamom publikovaných FilmStory mayoviek. Poslednými obrázkami bol Old Shatterhand skláňajúci sa nad umierajúcim náčelníkom Apačov a jeho Strieborná puška, čelenka a nôž. Posledná vystrihovačka obsahovala kone oboch pokrvných bratov, figúrky Apačov, totem a stany tee-pee, čím sa uzavrela najväčšia vystrihovačková séria.

Stanislav Lajda - Winnetou - Posledný výstrel (Bublinky, 1992)


Rokom 1992 začal aj pád éry česko-slovenského komiksového opojenia a postupne zanikli všetky pôvodné komiksové časopisy, do roku 1995 aj komiksové podujatia (Comics x5 1992, Comicsové Svety 1994, Slovenské Dni Comics 1993-1995) a tak po pár rokoch komiksovej slobody, nastúpilo obdobie komiksového temna - ktoré (až na pár individuálnych pokusov) trvá až dodnes...

Stanislav Lajda - Old Shatterhand (Bublinky, 1991)Stanislav Lajda - Old Shatterhand (Bublinky, 1991)