Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu 2008

HISTÓRIA SLOVENSKÉHO KOMIKSU II.

Obraz
Ako prvé na meniacu sa situáciu reagovali samozrejme už existujúce časopisy. Komiks sa objavuje v TECHNICKÝCH NOVINÁCH , SMENA NA NEDEĽU celý rok 1988 uverejňuje domáce komiksy /Votrelec, Hviezdna myš, Tichá planéta kr. F. MRÁZ a RUUM, kr. J. MAXON ), SVET SOCIALIZMU od roku 1989 až do zániku uverejňuje príbehy Železný človek, Podivná planéta, Volanie divočiny, Homunkulus, kr. F. MRÁZ , v časopise ŽIVOT sa objavuje Mesiac nad prostredným hrotom, tx. B. Kapolka, kr. F. MRÁZ a pirátske príbehy autora Antona HUDECA . V tomto období zároveň ako huby po daždi vznikajú mnohé nové časopisy /a mnohé z nich po čase zanikajú/, avšak počas svojej krátkej existencie aspoň sporadicky dávajú komiksu zelenú. Aspoň skratkou niektoré z nich: ECHO : Klaushouse, kr. DANGLÁR POVEX : Záchranná akcia, kr. F. MRÁZ , Službička, kr. F. FIALA , Pomsta, kr. M. PILCEROVÁ SME : Roger Krowiak, kr. DANGLÁR MAXISUPER : Halo Pabera, kr. DANGLÁR Š

HISTÓRIA SLOVENSKÉHO KOMIKSU I.

Obraz
Vzhľadom na našu minulosť v spoločnom štáte s Čechmi možno začať i históriu nášho komiksu z tohoto pohľadu. Kým u nás boli STRIPY /obrázkové príbehy v pásikoch/ doménou vtedy vychádzajúcich satirických časopisov - ČERNOKŇAŽNÍK, KOCÚR, ŠIDLO.../, v Čechách zapustil komiks hlbšie korene a významne obohatil národnú kultúru. Do tvorby komiksov sa zapojili velikáni výtvarnej tvorby: Josef LADA : OSUDY DOBRÉHO VOJÁKA ŠVEJKA... /České slovo/, Ondřej SEKORA : Ferda Mravenec /Lidové noviny/, Bohumír ČERMÁK : SVORNÍ GAMBUSÍNI /Správný kluk/, Jan FISCHER : RYCHLÉ ŠÍPY od Jaroslava FOGLARA /Mladý hlasatel/, Jiří TRNKA : LOJZÍKOVA DOBRODRUŽSTVÍ /Mladý hlasatel/, Hermína TÝRLOVÁ : PUNŤA. Dodnes vychádzajúci ŠTVORLÍSTOK textára Miloša Stípla a kresliara Jaroslava NĚMEČKA či „zlatý fond" českého komiksu - desiatky komiksov Káju SAUDKA , „burianovské" komiksy Gustava KRUMA z časopisu Zápísník /Tarzan, Vinnetou/ a nespočetné množstvo komiksov, ktoré uverejňov

HISTÓRIA SVETOVÉHO KOMIKSU III. (dokončenie)

Obraz
Priestor na publikovanie v ňom dostali Enki BILAL / Partie de Chasse, La Foire aux Importales /, José ORTIZ /autor vesmírnych podrazákov Burtona a Cyba/, Milo MANARA /El Click 1-2/, Paolo Eleutieri SERPIERI /Druuna/, Juan GIMENEZ /Question de Tiempo/, Vincent SEGERLLES /Mercenario /, Simon BISLEY /Bodycount, Melting Pot/... A ako hodnotia posledné roky vývoja moderného komiksu najväčší špecialisti od našich západných susedov - Jiří Pavlovský a Štěpán Kopřiva, ktorí sa komiksu pravidelne venujú na stránkach českých časopisov IKARIE, SCORE a CREW: Prvou kresliarskou superhviezdou moderného komiksu bol Jack KIRBY , ktorý zažiaril začiatkom šesťdesiatych rokov. Tento muž spolu so Stanom LEEM spoluvytvoril temer celý marvelácky heroický panteon: Captaina Americu, Silver Surfera, Incredible Hulka a tímovky Fantastic Four, Avenegers či X-Men /jediný veterán Marvellu, na podobu ktorého nemal Kirby žiadny vplyv bol Spider-Man, ktorého designoval

HISTÓRIA SVETOVÉHO KOMIKSU II. (pokračovanie)

Obraz
Aby sa nezabudlo ani na Európu - belgičan Georges HERGÉ už v roku 1929 vytvoril TINTINA a jeho priateľa kapitána Haddocka, ktorí vychádzajú dodnes vo vysokých nákladoch na celom svete - dokonca dva diely vyšli i v slovenčine. Paradoxom je, že práve v čase, keď komiks nastúpil na svoju cestu slávy svetom, v krajine jeho vzniku, v USA, sa nad komiksom sťahujú mračná. V roku 1954 vydáva newyorský psychiater Dr. Frederic Wertham knihu „Zvádzanie nevinných" a dokazuje v nej, aký neblahý vplyv na ľudskú dušu má čítanie komiksov. Následkom je všeobecná hystéria a zavedie cenzúry komiksov kódexom, ktorý sa nazýval COMICS CODE OF AMERICA . Ako príklad uvádzam „neporušiteľné desatoro" vydavateľstva Premium: Účel nesvätí prostriedky. Hrdinovia nesmú ľubovoľne porušovať zákony morálky, aj keby to robili pre dobro sveta. Príbeh nesmie obsahovať podnety pre zločinnosť detí. Zločin sa nevypláca. Každý zločin musí byť potrestaný. Vyhýbajte sa dráždivým kresbám. Nezosmiešňujte úrady a štát

HISTÓRIA SVETOVÉHO KOMIKSU I.

Obraz
Mať rád komiksy to neznamená len každý mesiac navštíviť novinový stánok a minúť tam istú sumu. Chce to poznať minulosť a vývoj tohoto umenia. Preto som sa v spolupráci s Františkom MRÁZOM rozhodli uverejniť časť jeho publikácie KOMIKS - tvorba komiksu, história komiksu a jeho praktické využitie na vyučovacích hodinách výtvarnej výchovy (© Mgr. František MRÁZ 1998) . Autor súhlasil s uverejnením častí jeho publikácie na stránkach Komiksového arcíhvu , akékoľvek ďalšie použitie citovaných pasáží ja ZAKÁZANÉ bez súhlasu autora. Komiks vo svete Hoci súčasní historici tvrdia, že KOMIKS v roku 1996 oslávil svoju storočnicu, nie je to celkom pravda. Príbehy, zobrazované pomocou obrázkov existovali už v starom Egypte na stenách kráľovských hrobov a chrámov, dokonca za najrannejších predchodcov komiksov sa považujú jaskynné nástenné maľby pravekého človeka. Kresleným rozprávaním je i sedemdesiat metrov dlhý a pol metra široký nástenný gobelín z Bayeux vo F

Príhovor

"Dovidenia v lepších komiksových časoch, priatelia..." S týmito slovami sa s komiksovou verejnosťou lúčil za redakciu časopisu Bublinky jeho šéfredaktor a zároveň jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej komiksovej tvorby - František Mráz . To bolo v roku 1993. Roky 1993, 1994 a 1995 sa stali symbolmi slovenského komiksu vďaka trom ročníkom Celoslovenských dní comics - národnej súťažnej prehliadky komiksu. Som hrdý na to, že som sa týchto výstav mohol zúčastniť aj ja a tak som ešte zažil tú nádhernú atmosféru komiksového opojenia a ošiaľu. To boli bohužiaľ aj posledné výraznejšie počiny v tejto oblasti a následne na to pôvodný slovenský komiks odumrel. Znechutený týmto vývojom som sa pustil teda inou cestou. Dnes sa však moja cesta a cesta slovenského komiksu znova preťali a ja cítim, že budem môcť svoj dlh komiksu splatiť. Netvrdím, že by sa časy zlepšili, na Slovensku je stále komiksové mŕtvo (ak nerátame pár pokusov, ktoré väčšinou netrvali dlho), rozmach internetu

Komiks archív (znova) začína...

Obraz
František Mráz: STORM III., 1992 Keď v roku 1990 začína vychádzať slovenský komiksový časopis Bublinky , snáď najpríjemnejším prekvapením (okrem samotného faktu, že sa časopis so zameraním na pôvodný slovenský komiks vôbec objavil) bol hlavný komiks STORM od Františka MRÁZ a. Mráz nie je v danom obore žiadnym nováčikom, ide o jeho v poradí už dvadsiaty prvý komiksový počin. Nezameniteľná technika, kresby s jasným rukopisom autora patria medzi to najlepšie na slovenskej komiksovej scéne. Projekt KOMIKS ARCHÍV bol prvýkrát oficiálne prezentovaný 22. septembra 1999 , na prednáške o komikse, na pôde Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, pod záštitou Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave. Následne bol rozbehnutý ako statické fan-stránky, kde boli postupne napĺňané najmä obrázky z jednotlivých komiksov a profily najvýraznejších autorov. Vzhľadom na nedostatok času aktualizácie postupne ustali (podobne ako tvorba slovenského komiksu :))). Z tejto hibernácie sa archív poma