pondelok, 22. decembra 2008

HISTÓRIA SLOVENSKÉHO KOMIKSU II.

Ako prvé na meniacu sa situáciu reagovali samozrejme už existujúce časopisy. Komiks sa objavuje v TECHNICKÝCH NOVINÁCH, SMENA NA NEDEĽU celý rok 1988 uverejňuje domáce komiksy /Votrelec, Hviezdna myš, Tichá planéta kr. F. MRÁZ a RUUM, kr. J. MAXON), SVET SOCIALIZMU od roku 1989 až do zániku uverejňuje príbehy Železný človek, Podivná planéta, Volanie divočiny, Homunkulus, kr. F. MRÁZ, v časopise ŽIVOT sa objavuje Mesiac nad prostredným hrotom, tx. B. Kapolka, kr. F. MRÁZ a pirátske príbehy autora Antona HUDECA.

V tomto období zároveň ako huby po daždi vznikajú mnohé nové časopisy /a mnohé z nich po čase zanikajú/, avšak počas svojej krátkej existencie aspoň sporadicky dávajú komiksu zelenú. Aspoň skratkou niektoré z nich:

ECHO: Klaushouse, kr. DANGLÁR
POVEX: Záchranná akcia, kr. F. MRÁZ, Službička, kr. F. FIALA, Pomsta, kr. M. PILCEROVÁ
SME: Roger Krowiak, kr. DANGLÁR
MAXISUPER: Halo Pabera, kr. DANGLÁR
ŠIBAL: Predpoveď, Teseus, Komputerové zhltnutie, Čertov kvietok, Syn vlka, Perseus, kr. F. MRÁZ, Zlatý kaňon, kr. F. FIALA
OKO: Mullerdóm, kr. P. BRATSKÝ
KOŠICKÝ VEČER: Čierny kameň, kr. P. BRATSKÝ, Záhady starej kroniky, kr. J. LUPEČKA
SLOBODNÝ PIATOK: Halušky, kr. I. STRINKA

Najvýznamnejšou udalosťou po roku 1989 je však to, na čo priaznivci komiksu museli čakať celé desaťročia – objavuje sa množstvo výsostne komiksových časopisov a zošitkov, ktoré buďto preberajú zahraničnú tvorbu, alebo sa pokúšajú podporovať slovenských autorov a založiť tradíciu „slovenskej komiksovej školy“.

Podľa tohoto kritéria možno tieto publikačné aktivity zaradiť do troch základných skupín:

A. prevzaté komiksové zošitky zo zahraničnej tvorby /vydavateľstvá SEMIC-SLOVART, PANORAMA, SMENA, EGMONT, SEMIC MEDIA, TSC.../

B. komiksové zošitky domácej komiksovej tvorby /OSVETA, STREDOSLOVENSKÉ VYDAVATEĽSTVO, ČSTK – PRESSFOTO.../

C. komiksové časopisy a magazíny


A. Prevzaté komiksové zošitky

Jedná sa o komiksy s detskými hrdinami, príbehy ktorých poznajú naši čitatelia z televíznych obrazoviek: Teenage Mutant Hero Turtles, Včielka Maja, Mickey Mouse a Káčer Donald, Asterixove dobrodružstvá, Tom a Jerry, či Tin Tin. V tomto období však vyšlo i niekoľko čísel populárneho detského francúzskeho magazínu PIF, objavilo sa niekoľko zošitkov pre staršiu mládež ako napr. Záhadný Spider-Man, Conan Barbar, Tarzan sa vracia, jednorázové komiksové prepisy populárnych „filmových bômb“ ako Jurassic Park a Terminátor, výborný príbeh Ľudia a netvory poľského výtvarníka Boguslava Polcha, či ešte v roku 1998 vychádzajúce Akty X, výtvarne však iba podpriemerné. Žiaľ iba dvoch čísel sa dožili klasické príbehy Ripa Korbyho od Johna Prentica v predpokladanej edícii Galéria slávnych komiksov.

B. Komiksové zošitky domácej tvorby

Už v roku 1990 na novú situáciu urgentne reagovalo Stredoslovenské vydavateľstvo v Banskej Bystrici, ktoré viac ako rok vydávalo prepisy klasických dobrodružných príbehov v edícii KOMIKS:

STOPÁR, tx. J.F. Cooper, kr. F. MRÁZ
POSLEDNÝ MOHYKÁN 1, 2, tx. J.F. Cooper, kr. F. MRÁZ
TARZAN 1-8, tx. E.R. Burroughs, kr. F. FIALA
NA ZAČIATKU VEKOV, tx. R.F. Young, kr. F. MRÁZ

Vydavateľstvo OSVETA v Martine vsadilo na historické príbehy z Veľkej Moravy. Podľa scenárov Jozefa REPKU vytvoril F. MRÁZ dva zošitky GORAZDOV POSOL a ZBRAŇ PRE SVÄTOPLUKA.

Vo vydavateľstve WEB v roku 1991 vychádza politický satirický komiks NAD TATROU SA BLÝSKA textára Bulíka a kresliara Dušana BLAŽEKA.

ECHO vydáva DANGLÁROV KLAUSHAUSE ako samostatné jedno číslo časopisu.

STRAŠIDELNÝ HRAD textára a kresliara Ladislava CSURMU vydáva vydavateľstvo ČSTK-PRESSFOTO v roku 1989.

Košičan Jozef BORISZA vydáva vlastným nákladom adaptáciu VOTRELCA podľa románu A.D. Fostera v slovenskej i maďarskej mutácii.

Ako posledný komiksový zošitok z domácej tvorby je príbeh JÁNOŠÍK I., tx. Štrica a kresliara Petra STANKOVIČA, ktorý vyšiel za podpory mládež. odboru matice slovenskej v roku 1994. Odvtedy sa podobné aktivity na Slovensku nevyskytli...


C. Komiksové časopisy a magazíny

Najviac priestoru pre svoju tvorbu dostali slovenskí komiksoví autori v špeciálnych komiksových časopisoch, kde vychádzali ich príbehy buď na pokračovanie, alebo v ucelenej forme. Po roku 1989 sa na slovenskom trhu objavili nasledovné časopisy tohoto zamerania:

K.O.MIX, JUPÍÍÍK, MIX COMICS, UFF MAGAZÍN, COMICS FLEX, BUBLINKY.

Hoci všetky postupne zanikli, dali na svojich stránkach priestor na publikovanie novým tváram slovenskej komiksovej scény. Vzhľadom na ich prospešnú činnosť Vám tieto časopisy postupne predstavím na týchto WWW stránkach.

František MRÁZ: Stopár (Stredosl. vyd., 1990)

pondelok, 11. augusta 2008

HISTÓRIA SLOVENSKÉHO KOMIKSU I.

Vzhľadom na našu minulosť v spoločnom štáte s Čechmi možno začať i históriu nášho komiksu z tohoto pohľadu. Kým u nás boli STRIPY /obrázkové príbehy v pásikoch/ doménou vtedy vychádzajúcich satirických časopisov - ČERNOKŇAŽNÍK, KOCÚR, ŠIDLO.../, v Čechách zapustil komiks hlbšie korene a významne obohatil národnú kultúru. Do tvorby komiksov sa zapojili velikáni výtvarnej tvorby: Josef LADA: OSUDY DOBRÉHO VOJÁKA ŠVEJKA... /České slovo/, Ondřej SEKORA: Ferda Mravenec /Lidové noviny/, Bohumír ČERMÁK: SVORNÍ GAMBUSÍNI /Správný kluk/, Jan FISCHER: RYCHLÉ ŠÍPY od Jaroslava FOGLARA /Mladý hlasatel/, Jiří TRNKA: LOJZÍKOVA DOBRODRUŽSTVÍ /Mladý hlasatel/, Hermína TÝRLOVÁ: PUNŤA. Dodnes vychádzajúci ŠTVORLÍSTOK textára Miloša Stípla a kresliara Jaroslava NĚMEČKA či „zlatý fond" českého komiksu - desiatky komiksov Káju SAUDKA, „burianovské" komiksy Gustava KRUMA z časopisu Zápísník /Tarzan, Vinnetou/ a nespočetné množstvo komiksov, ktoré uverejňoval aj na Slovensku veľmi populárny mládežnícky magazín ABC (autori František KOBÍK, Miloš HLAVSA, Jiří PETRÁČEK a iní).

Ak do roku 1948 podľa mojich vedomostí na Slovensku žiadny významnejší komiksový autor netvoril, po tomto roku bol komiks zakázaný ako produkt zahnívajúcej kapitalistickej spoločnosti a jediná forma komiksu - STRIP - bol prípustný iba v humoristicko-satirickom časopise ROHÁČ /Božena PLOCHÁŇOVÁ, Viktor KUBAL/.

Prvým SKUTOČNE výsostne KOMIKSOVÝM autorom na Slovenska sa stal Jozef SCHEK /vl. menom Babuschek/, ktorý na komiksovú scénu vstúpil v roku 1947 cez stránky humoristického časopisu ŠIDLO kresleným príbehom POLICAJT A ZLODEJ. Naša verejnosť ho pozná predovšetkým ako autora „nesmrteľného" JOŽINKA, ktorý v rokoch 1965 - 1988 vychádzal v časopise ROHÁČ a stal sa najdlhšie uverejňovaným komiksom u nás. J. SCHEK však bol i vynikajúcim realistickým kresliarom, čo dokázal v mnohých seriáloch, uverejnených v Čechách v rokoch 1965 - 1969 /ZAJATEC, tx. Langpaul, SRUB U ZLATÉHO KLÍČE, tx. Bernard, POKLAD V BÍLÉM ÚDOLÍ, tx. Hrnčíř, PRÁZDNINY U ZŘÍCENÉ TVRZE, tx, Stegbauer/ či komiksoch, uverejnených v časopise ELEKTRÓN v rokoch 1973 - 1987: STRETNUTIE V PÚŠTI, tx. Rozochovatskij, POSLEDNÁ HODINA, tx. A.Clark, ZELENÁ SMRŤ, tx. E.Crichton, CESTA SLEPÝCH VTÁKOV, tx. L.Souček, RUNA RIDER, tx. L.Souček, SLNEČNÉ JAZERO, tx. L.Souček, VČERA, DNES, ZAJTRA, tx. J.Veis, PO STOPÁCH ČASU, tx. J.Veis, NÁVRAT DO ZAJTRAJŠKA, tx. R.Heinlein, BOL RAZ JEDEN DOMČEK, tx. R. Heinlein - /scenáre k týmto prepisom literárnych diel píše Kamila Stašková/.

Tvorbu Jozefa SCHEKA možno jednoznačne považovať za základ SLOVENSKÉHO KOMIKSU.

Božena PLOCHÁŇOVÁ, podobne ako J. Schek, dlhé roky kreslila do Roháča svoje príbehy na pokračovanie BILL A MARY, ale obrovskú prácu odviedla i pre detské časopisy /VČIELKA, SLNIEČKO, OHNÍK/, pre ktoré nakreslila množstvo detských komiksov s typicky detskými hrdinami.

Na lepšie komiksové časy sa začalo blýskať v roku 1969 dôsledkom zmenenej politickej klímy. Komiksy - zväčša prebraté zo zahraničia - sa začínajú objavovať v periodikách a prvýkrát vstupuje na slovenskú komiksovú scénu KOMIKSOVÝ ZOŠIT! Vydavateľstvo OBZOR vydáva v rýchlom slede za sebou päť zošitkov, ktoré síce grafickou úpravou obálky vôbec nepripomínajú komiks, ale prvé lastovičky boli na svete. /I.SEBÖK: SMRTIACI LÚČ tx. A.Tolstoj, KAT A LÁSKA tx. M.Jókai, MEDZI VLKMI tx. Ď.Michailov, E. ZORAD: LEKÁR Z JÁVY tx. A.Dumas st., DRÁMA NA POĽOVAČKE tx. A.P. Čechov/ - všetky sú uvádzané ako „román v obrazoch".

V tom istom roku vydáva VSS Bratislava v juhoslovanskej licencii tri zošitky edície SERIÁL - ilustrované príbehy: TARZAN, BUFFALO BILL a TRI MALÉ PRASIATKA, ktoré už i formálnou úpravou sú skutočnými komiksovými zošitkami. Žiaľ, to boli v tejto oblasti i posledné pokusy - na ďalšie vydavateľské počiny bolo treba čakať ďalších dvadsať rokov.

Podobná situácia je i v časopisoch. Mnohé z nich začnú v tomto období uverejňovať komiksy na pokračovanie avšak po nástupe neslávnej „normalizácie" tieto aktivity nenávratne miznú. Možno tu spomenúť predovšetkým SMENU /slávny RIP KORBY či CISCO KID, ale priestor dostal napr. i Dušan JUNEK z domácich autorov/, BESEDU - MODESTY BLAISE, SVET SOCIALIZMU - neskôr iba SVET - detské disneyovky, ROZHLAS A TELEVÍZIA - STOPÁR, SMER - prebraté príbehy z francúzskeho PIFa atď.

Po týchto dvoch-troch rokoch nastáva opäť útlm, a hoci sa komiksy jednorázovo objavujú ešte v niektorých periodikách /FILM A DIVADLO: STUDŇA od tx. M.Ščepku a K. Saudka, TECHNICKÉ NOVINY – opäť K.Saudek, SVET SOCIALIZMU - E. Zorád/, opúšťajú komiksy definitívne stránky novín a sú trpené „našťastie" aspoň v detských časopisoch - aj to iba pod názvom KRESLENÝ SERIÁL - slovo KOMIKS Je predsa synonymum pre kapitalizmus.

Až do konca osemdesiatych rokov teda existuje na Slovensku komiks iba v časopise KAMARÁT, ELEKTRÓN, PRÚD - ak nepočítame časopisy pre najmenších čitateľov ako OHNÍK, ZORNIČKA, VČIELKA a pod.

Od roku 1968 sa nástupcom zaniknutých Pionierskych novín stáva nový časopis KAMARÁT, ktorý dáva komiksu zelenú a tak sa k jeho tvorbe dostáva konečne širší okruh domácich autorov, i keď niektoré komiksy sú preberané i zo zahraničnej tvorby /PIF, DOBRODRUŽSTVO MASKOVANÉHO PILOTA/.
V roku 1971 /IV. ročník/ sa objavujú dve nové postavičky - KAMKO a KAMKA od Pavla MORAVČÍKA, ktoré sa v nasledujúcich rokoch nezmazateľne zapíšu do dejín nielen časopisu Kamarát, ale i do dejín slovenského komiksu. Niekoľko rokov kreslí P. MORAVČÍK príbehy dvoch postavičiek /podľa lit. predlôh viacerých autorov: M. Vítěz, L. Szabó, P.Glocko/ ktorých príbehy postupne obohacuje o množstvo nových postáv /dedko, babka, robot atď./ a ktoré vo svojich príbehoch riešia nielen aktuálne problémy mladých /voľba povolania, ochrana prírody, lyžiarsky výcvik.../, ale postupne sa stretávajú s množstvom vymyslených, literárnych i skutočných postáv /Fantomas, kapitán Nemo, Jánošík/, vstupujú do deja známych literárnych príbehov /Zbojnícka mladosť, Malá morská víla, Dva roky prázdnin, Gulliverove cesty, Sherlock Holmes, Poviedky z Aljašky, Traja mušketieri - poučné je, že podľa deja majú čitatelia určiť meno spisovateľka/, bojujú proti robotom, splavujú Váh a dostanú sa dokonca vďaka pomoci Pána Tau do praveku.

Ďalšou významnou autorskou dvojicou, ktorej príbehy na niekoľko ročníkov zaplnili stránky Kamaráta je scenáristka Valéria Takáčová a kresliar Ladislav CSURMA. V XV. ročníku /1983-84/ uverejňujú seriál ROMANOVE DOBRODRUŽNÉ PRÍBEHY, o rok neskôr sci-fi seriál FANTASTICKÉ PRÍBEHY SIEDMICH KAMARÁTOV, potom PRÁZDNINY S0 STARÝM OTCOM. Aj ako autor textu sa objavuje L. CSURMA v seriáli TAJOMSTVO STARÉHO DOMU /po roku 1989 vyšlo v samostatnom zošitku/, v XVIII. ročníku táto autorská dvojica prichádza s prepisom príbehu PIPI DLHÁ PANČUCHA podľa A. Lindgrenovej.

Časopis ELEKTRÓN v rokoch 1973 - 1990 dáva okrem Jozefa Scheka priestor i ďalším komiksovým autorom:

1975 - GRIÁDA - kr. Aleš VYJIDÁK, tx. A.Kolpakov, sc. L. Marešová
1976 - TRETIA DRUŽINA kr. a tx. Jozef TRABALKA, FORMULA 1 - kr. Peter CHUDÝ, tx. L. Marešová
1988-89 - TAJOMSTVO HIPPOKRATOVHO KORALU kr. Marián ORAVEC, tx. R.Hawkey
1990 - NONSTOP kr. Marián ORAVEC, tx. B.W.Aldiss

Podobne ako koniec šesťdesiatych rokov, i koniec osemdesiatych rokov znamená pre komiks na Slovensku kvalitatívny skok vpred a nastáva oživenie záujmu o komiks. Zásluhu na tom má „závan reformných vetrov" z Gorbačovovej prestavby vo vtedajšom ZSSR po roku 1985 a napokon i hlboké politické zmeny po - novembri 1989.

Jozef SCHEK - Jazero

streda, 30. júla 2008

HISTÓRIA SVETOVÉHO KOMIKSU III. (dokončenie)

Priestor na publikovanie v ňom dostali Enki BILAL / Partie de Chasse, La Foire aux Importales /, José ORTIZ /autor vesmírnych podrazákov Burtona a Cyba/, Milo MANARA /El Click 1-2/, Paolo Eleutieri SERPIERI /Druuna/, Juan GIMENEZ /Question de Tiempo/, Vincent SEGERLLES /Mercenario /, Simon BISLEY /Bodycount, Melting Pot/...


A ako hodnotia posledné roky vývoja moderného komiksu najväčší špecialisti od našich západných susedov - Jiří Pavlovský a Štěpán Kopřiva, ktorí sa komiksu pravidelne venujú na stránkach českých časopisov IKARIE, SCORE a CREW:

Prvou kresliarskou superhviezdou moderného komiksu bol Jack KIRBY, ktorý zažiaril začiatkom šesťdesiatych rokov. Tento muž spolu so Stanom LEEM spoluvytvoril temer celý marvelácky heroický panteon: Captaina Americu, Silver Surfera, Incredible Hulka a tímovky Fantastic Four, Avenegers či X-Men /jediný veterán Marvellu, na podobu ktorého nemal Kirby žiadny vplyv bol Spider-Man, ktorého designoval Steve DITKO/.

Začiatkom sedemdesiatych rokov nastúpila nová generácia, pre ktorú boli typickí autori ako John ROMITA či John BUSCEMA, ktorí sčasti prevzali Kirbyho klientelu a sčasti vyrukovali s vlastnými projektami /Punisher, Wolverine/.

V priebehu osemdesiatych rokov sa zjavil sólista Frank MILLER, ktorý svojím prelomovým komiksbookom Batman: The Dark Knight Returns tiež rázne zamiešal poňatím klasického komiksu. Miller je však jedným z tých sebestačných šťastlivcov /podobne ako SEGERELLES/, ktorí si samí píšu scenáre, takže svoj výtvarný štýl nemusia nikomu prispôsobovať. Z ďalších „multikresliarov" sú to napr. Mike MIGNOLA alebo Erik LARSEN.

Roky deväťdesiate sa nesú v znamení dvoch čelných predstaviteľov nakladateľstva IMAGE: ornamentálneho Todda McFARLANEA /Spawn/ a morzeovkovite sekaného Jimma LEEHO /WildC.A.T.S./, ktorým sa prispôsobil celý komiksový svet, včítane konzervatívneho Marvelu. To samozrejme neznamená, že by úplne zmizli osobnosti s vlastným originálnym rukopisom. Okrem Franka Millera, ktorý sa v deväťdesiatych rokoch vrhol na čiernobiely siluetový štýl /séria Sin City/, je to napr. nestarnúci Richard CORBEN /DEN/ so svojou „bacuľatou", fotografickou kresbou, monumentálne detailný Geoff DARROW /Hard BOILED/, precízny olejomaliar Alex ROSS /Kingdom Come/, ostro hranatý Mike MIGNOLA /Hellboy/, monštrózne plastický Dermot POWER /Sláine/ či krvavo masívny Simon BISLEY /Bodycount, Lobo/.

Každá doba mala jednoducho „svojho" kresliara, ktorý diktoval trend. Žiadny z nich však nebol izolovaný, mladá generácia superhviezd sa opiera o práce starých majstrov podobne, ako i v iných druhoch umenia.

...štvorlístok, ktorý v súčasnosti udáva v comicsovej tvorbe tón na celosvetovej scéne sa ukrýva v týchto štyroch menách Todd McFARLANE, Jim LEE, Rob LIEFELD a Marc SILVESTRI /Darkness/

Jiří Pavlovský, Štěpán Kopřiva

SCORE, 48 / 1997

Aké je teda postavenie komiksu v súčasnom svete?
Formálne možno nájsť komiks temer všade a dostáva sa čitateľovi všetkými možnými formami.

V DENNÍKOCH A ČASOPISOCH vo forme

  • STRIPOV /pásik, obsahujúci cca 3-5 obrázkov, buď komického charakteru s GAGOM - vyvrcholením, alebo dlhší príbeh, rozdelený na množstvo pokračovaní /legendárny RIP KORBY, vychádzajúci v roku 1968 aj v Smene/

  • CELOSTRÁNKOVÝCH uzavretých príbehov alebo príbehov na pokračovanie


KOMIKSOVÉ MAGAZÍNY /Comics Journal/ - vychádzajú v nich viaceré príbehy na pokračovanie

KOMIKSOVÉ ZOŠITY /Comics Book/ - ucelené príbehy v jednom zošitku

K0MIKSOVÉ ALBUMY – rozsiahlejšie uzavreté príbehy obvykle formátu A 4 s rozsahom strán od 48 - 100 a viac /s kvalitnou väzbou, určené pre zberateľov/

KOMIKS prenikol do všetkých oblastí spoločenského života a už dávno nieje určený iba pre „pologramotných vyvrheľov", hltajúcich prostoduché príbehy. Vo svete už dávno komiks neplní iba úlohu zábavy - formou komiksov sú spracované všetky možné učebnice a vďaka nim si žiaci osvojujú vedomostí z rôznych vedných odborov /napr. ukážkovou je činnosť ELI - Európskeho jazykového inštitútu, ktorý vydáva jazykové učebnice formou komiksov dokonca ešte i v latinčine/.

V Japonsku prežíva komiks svoj BOOM - ročne tam vydávajú takmer 2 miliardy časopisov a kníh s kreslenými seriálmi, ktoré majú často 300-400 strán a predstavujú 30% celej polygrafickej produkcie. Formou komiksov vydávajú dokonca, i ekonomické a hospodárske príručky a encyklopédie.

V USA vychádza ročne asi 250 titulov v celkovom náklade 50 miliónov kusov, vo Francúzsku číta komiksy pravidelne 20 miliónov čitateľov, v Taliansku 35 miliónov.

KOMIKS prenikol dokonca i do politiky. Buď politické témy autori spracúvajú zaobalené do dobrodružných príbehov /albumy CHRISTIANA a BILALA: Krížová cesta zabudnutých, Kamenná loď, Mesto, ktoré neexistovalo, Spiaci rozum a Hon/, alebo priamo slúžia politickej propagande /taliansky Komunistický manifest autora Ro MARCENARA, či v celom svete vysoko cenený komiks MYŠ - HISTÓRIA JEDNÉHO PREŽITIA amerického autora židovského pôvodu Arta SPIEGELMANA, zobrazujúceho holokaust počas II. svetovej vojny /vyšiel v knižnej podobe i v Čechách/. Komiksovo bola nespočetnekrát spracovaná BIBLIA i KORÁN.


V súčasnosti plnia komiksy nielen novinové stánky a špecializované predajne, ale I oficiálne múzeá a galérie na celom svete. Priaznivci, autori i vydavatelia sa stretávajú na kongresoch. Najslávnejší a určíte najväčší je ten vo francúzskom ANGOULÉME, kde sa nachádza komiksové múzeum i komiksová škola, zatiaľ jediná na svete.

Svedčí to o pozornosti, ktorú komiksom vo frankobelgickej oblasti venujú. Za dalšle veľmoci možno považovať Španielsko a Taliansko, kde v meste LUCCA usporadúvajú ďalší významný festival. V susednom Nemecku sa raz za dva roky koná Salón komiksu v meste ERLANGEN.

/J. Maxon, Smena/


KOMIKS prenikol do filmu - v posledných desiatich rokoch nakrútili podľa komiksových príbehov množstvo úspešných výpravných filmov /Superman, Sudca Dredd, Pomstiteľ, Batman, Dick Tracy Spawn, X-Men, či chystaný Spider-Man/, naopak: hrdinovia z filmového plátna sa stávajú hrdinami kreslených príbehov /Indiana Jones, Votrelec, Jurský park.../ Komiksoví hrdinovia úspešne napĺňajú vrecká výrobcom hračiek, darčekových predmetov, tričiek.

Komiks tvorí úplne samozrejmú súčasť kultúry už nielen „západných kapitalistických krajín".

Paolo Eleutieri SERPIERI - Druuna

nedeľa, 18. mája 2008

HISTÓRIA SVETOVÉHO KOMIKSU II. (pokračovanie)

Aby sa nezabudlo ani na Európu - belgičan Georges HERGÉ už v roku 1929 vytvoril TINTINA a jeho priateľa kapitána Haddocka, ktorí vychádzajú dodnes vo vysokých nákladoch na celom svete - dokonca dva diely vyšli i v slovenčine. Paradoxom je, že práve v čase, keď komiks nastúpil na svoju cestu slávy svetom, v krajine jeho vzniku, v USA, sa nad komiksom sťahujú mračná. V roku 1954 vydáva newyorský psychiater Dr. Frederic Wertham knihu „Zvádzanie nevinných" a dokazuje v nej, aký neblahý vplyv na ľudskú dušu má čítanie komiksov. Následkom je všeobecná hystéria a zavedie cenzúry komiksov kódexom, ktorý sa nazýval COMICS CODE OF AMERICA.
Ako príklad uvádzam „neporušiteľné desatoro" vydavateľstva Premium:

  1. Účel nesvätí prostriedky. Hrdinovia nesmú ľubovoľne porušovať zákony morálky, aj keby to robili pre dobro sveta.
  2. Príbeh nesmie obsahovať podnety pre zločinnosť detí.
  3. Zločin sa nevypláca. Každý zločin musí byť potrestaný.
  4. Vyhýbajte sa dráždivým kresbám.
  5. Nezosmiešňujte úrady a štátnych úradníkov.
  6. Hrdinovia nesmú byť bezprostrednou príčinou smrti zločincov.
  7. Vyhýbajte sa scénam mučenia.
  8. Nepoužívajte hrôzostrašné scény a scény mučenia.
  9. Vyhýbajte sa zobrazovaniu hrdinov ako polobohov.
  10. Vyhýbajte sa braniu mena Božieho nadarmo z nepoužívajte nadávky, odvolené od mena Božieho.

Komiks v Amerike sa i vďaka týmto obmedzeniam dostáva na vedľajšiu koľaj, mladí talentovaní autori odchádzajú do „undegroundu" a odmietajú sa prispôsobiť týmto umelým normám. Chcú robiť komiks pre dospelých, komiks bez predpisov. Hranice komiksu treba posunúť ďalej a najpriaznivejšiu atmosféru nachádza KOMIKS v Európe - vo Francúzsku.


V roku 1961 vyšli prvé príbehy najslávnejšieho Gala - malého ASTERIXA /René GOSCINY a Albert UDERZO/ a prekvapivo, i keď sa tvári navonok ako hrdina pre deti - získava si srdcia najmä, mladých ľudí a dospelých čitateľov. V tom istom roku bol v Paríži založený CLUB DES AMIS DE LA BANDE DESSINÉE /Klub priateľov kreslených seriálov/.

Jean-Claude FOREST v roku 1962 vytvoril BARBARELLU, kozmickú „dobrodružku" a otvoril tak cestu pre nový komiks, komiks pre dospelých, a hoci sa voči tejto medzihviezdnej zvodkyni zdvihla vlna kritiky, vývoj už nebolo možné zastaviť - na komiksovú scénu vstupuje nový, MODERNÝ HRDINA.

V roku 1963 na stránkach londýnskeho časopisu Evening Standard prvýkrát hosťuje MODESTY BLAISE /ženská obdoba Jamesa Bonda - scenárista Peter O'DONNEL a kresliar Jim HOLDAWAY/, Marvel Comics Group v roku 1962 prichádza s pavúčím mužom - SPIDERMANOM Stana LEEHO, Hugo PRATT začína v roku 1967 kresliť dobrodružstvá námorníka CORTA MALTÉSA.

V tom istom roku - teda 1967 - sa komiks napriek všetkým neprajníkom dostáva do najsvätejšieho stánku umenia - do Louvru - a pod názvom BANDE DESSINÉE ET FIGURATION NARRATIVE putuje tri roky po všetkých veľkých výstavných sálach európskych veľkomiest.

A taktovku vývoja drží v rukách ešte stále Francúzsko. Po roku 1970 šéfredaktor magazínu PILOTE René Gosciny síce dáva priestor novým talentom a komiksovej avantgarde, títo však postupne odchádzajú a v roku 1975 autori Philippe DRUILLET, Jean Giraud alias MOEBIUS a Jean-Pierre DIONET zakladajú nový kultový komiksový časopis - legendárny MÉTAL HURLANT.

Časopis má taký úspech, že už o dva roky vzniká jeho anglická verzia HEAVY METAL, nemecký SCHWERMETAL, škandinávsky TOTAL METAL.

HEAVY METAL dosiahol svoj vrchol začiatkom osemdesiatych rokov a spolupracoval v tom čase so špičkami svetovej komiksovej scény: MOEBIUS /Arzach, Long Tomorrow/, Bernie WRIGHTSON /Swamp Thing, Batman, Aliens/, Richard CORBEN / DEN, Bloodstar/. Po obrovskom úspechu nastal však v čase komiksovej krízy pád a náklad časopisu nezadržateľne začal klesať.

Situácia sa zmenila, keď do kresla šéfredaktora zasadol Kevin EASTMAN, tvorca legendárnych Teenage Mutant Ninja Turtles. Z mesačníka vytvoril dvojmesačník, rozšíril počet strán, vylúčil príbehy na pokračovanie a do tvorby časopisu zatiahol svetovú komiksovú elitu. Náklad začal opäť stúpať a v súčasnosti je časopis jedným z najúspešnejších komiksových magazínov na svete.

Asterix a Obelix

streda, 16. januára 2008

HISTÓRIA SVETOVÉHO KOMIKSU I.

Mať rád komiksy to neznamená len každý mesiac navštíviť novinový stánok a minúť tam istú sumu. Chce to poznať minulosť a vývoj tohoto umenia. Preto som sa v spolupráci s Františkom MRÁZOM rozhodli uverejniť časť jeho publikácie KOMIKS - tvorba komiksu, história komiksu a jeho praktické využitie na vyučovacích hodinách výtvarnej výchovy (© Mgr. František MRÁZ 1998) . Autor súhlasil s uverejnením častí jeho publikácie na stránkach Komiksového arcíhvu, akékoľvek ďalšie použitie citovaných pasáží ja ZAKÁZANÉ bez súhlasu autora.

Komiks vo svete

Hoci súčasní historici tvrdia, že KOMIKS v roku 1996 oslávil svoju storočnicu, nie je to celkom pravda.
Príbehy, zobrazované pomocou obrázkov existovali už v starom Egypte na stenách kráľovských hrobov a chrámov, dokonca za najrannejších predchodcov komiksov sa považujú jaskynné nástenné maľby pravekého človeka. Kresleným rozprávaním je i sedemdesiat metrov dlhý a pol metra široký nástenný gobelín z Bayeux vo Francúzsku, zobrazujúci víťazné ťaženie Viliama Dobyvateľa.

Obrázkové príbehy „zľudoveli" až v sedemnástom storočí na plagátoch jarmočných spevákov. Nemožno nespomenúť ani ženevského lekára Rodolpha TOEPFFERA /1799-1846/, ktorý vytváral akési komické obrázkové romány, ktoré sám nazval ako „literatúra v obrázkoch." A napokon za „praotcov" komiksu možno považovať i anglických politických karikaturistov osemnásteho storočia Jamesa GILLRAYA a Georga CRUIKSHANXA, ktorí vymysleli pre komiks typickú bublinku s textami.

Moderná - resp. americká podoba kreslených seriálov ďakuje za svoj zrod komickým obrázkovým príbehom MAXA a MORITZA nemeckého autora Wilhelma BUSCHA. V Amerike boli preložené v roku 1870. Vydavateľ W. R. Hearst vyzval Rudolpha DIRKSA, nemeckého prisťahovalca, aby nakreslil niečo podobného. A tak 12. decembra 1897 debutoval v nedeľnej prílohe časopisu New York Journal kreslený príbeh KIDOVE TRAMPOTY. Hoci ešte autor nepoužíval bublinky, zaviedol úplne novú „reč znakov" - reč komiksu.

5. mája 1895 v prílohe časopisu New York World /vyd. Joseph Pulitzer/ debutoval so svojimi príbehmi ušatý nezbedník MIKE DUGAN autora RICHARDA FELTONA OUTCALTA, ktorý o deväť mesiacov neskôr - 16. februára 1896 - uviedol na scénu malého chlapíka v žltej nočnej košeli - YELLOW KIDA.

Dátum 16. FEBRUÁR 1896 je teda považovaný za OFICIÁLNY DÁTUM VZNIKU KOMIKSU.

KOMIKS sa zrodil v dobe, keď prívaly prisťahovalcov zaplavovali Ameriku a vďaka svojím chabým jazykovým znalostiam doslova hltali kreslené príbehy, ktorým rozumeli vďaka kresebnému doprovodu. V prvých desaťročiach to boli krátke smiešne príbehy blízke karikatúre - nazývali sa i FUNNIES - napodobňujúce Žltého Kida. V rokoch 1905-1914 kresli Američan Winsor McCAY seriál LITTLE NEMO, G. HERRIMAN v rokoch 1916-1944 KRAZY KATA a v tomto období sa zrodila celá plejáda im podobných, humorných hrdinov. Z filmového plátna na stránky novín sa dostávajú koncom dvadsiatych rokov i najslávnejšie postavy Walta DISNEYA /Mickey Mouse - 1929, Káčer Donald.../ či PEPEK NÁMORNÍK E. C. SEGARA.

Ďalším dôležitým dátumom na historickej ceste komiksu je 7. január 1929, kedy sa zhodou okolností v jeden deň objavili dva prvé DOBRODRUŽNÉ komiksy: TARZAN a BUDD ROGERS. Ich nástupom na komiksovú scénu sa pôvodné smiešne historky FUNNIES začali obsahovo deliť a komiks sa začína členiť na jednotlivé ŽÁNRE, ako už bolo spomenuté v úvode: teda na dobrodružné, detektívne, fantasy... atď.

Na scénu prichádza KLASICKÝ HRDINA - neporaziteľný „junák" bez bázne a hany.

Chester GOULD kreslí pre Chicago Tribune v roku 1931 /až do roku 1977/ slávneho detektíva DICKA TRACYHO, ktorý si v časoch hospodárskej krízy, prohibície a organizovaného zločinu okamžite získal srdcia miliónov čitateľov.

V roku 1934 Alex RAYMOND predstavuje medzihviezdneho lovca dobrodružstiev FLASHA GORDONA - od roku 1944 do roku 1951 ho oveľa horšie kreslili iní autori - od roku 1951 sa ho ujal Dan BARRY, ktorý znovu oživil jeho zhasínajúcu slávu.

Lee FALK a Ray MOORE v roku 1936 vytvorili exotického FANTÓMA - muža v maske, ktorý vychádza dodnes a o rok neskôr sa Harold FOSTER nezmazateľne zapíše do komiksovej histórie svojím príbehom PRINCE VALIANT, odohrávajúcom sa v stredoveku.

Napriek svojej výnimočnosti a vrodeným schopnostiam sú títo hrdinovia ešte vždy „ľuďmi" z mäsa a kostí.

Už je tu však rok 1938 a dvaja smoliari Jerry SPIEGEL a Joe SCHUSTER v časopise Action Comics vdýchnu život najslávnejšiemu zo slávnych hrdinov - prichádza SUPERMAN!

On odštartoval nástup celej série jemu podobných „superhrdinov", ktorí boli odrazom doby a krajiny, v ktorej sa zrodili a neraz slúžili na propagandistické účely v časoch vojny, či nástupu fašizmu v Európe.

Bob KANE kreslí nesmrteľného BATMANA, ktorý je v poslednom období opäť na vrchole svojej slávy vďaka novému prístupu súčasných výtvarných jedničiek, Will EISNER tvorí prvé príbehy „ducha" - SPIRIT, Joe SIMON a Jack KIRBY v roku 1941 stoja pri zrode KAPITÁNA AMERIKA.

nedeľa, 13. januára 2008

Príhovor

"Dovidenia v lepších komiksových časoch, priatelia..."

S týmito slovami sa s komiksovou verejnosťou lúčil za redakciu časopisu Bublinky jeho šéfredaktor a zároveň jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej komiksovej tvorby - František Mráz. To bolo v roku 1993. Roky 1993, 1994 a 1995 sa stali symbolmi slovenského komiksu vďaka trom ročníkom Celoslovenských dní comics - národnej súťažnej prehliadky komiksu. Som hrdý na to, že som sa týchto výstav mohol zúčastniť aj ja a tak som ešte zažil tú nádhernú atmosféru komiksového opojenia a ošiaľu. To boli bohužiaľ aj posledné výraznejšie počiny v tejto oblasti a následne na to pôvodný slovenský komiks odumrel. Znechutený týmto vývojom som sa pustil teda inou cestou. Dnes sa však moja cesta a cesta slovenského komiksu znova preťali a ja cítim, že budem môcť svoj dlh komiksu splatiť. Netvrdím, že by sa časy zlepšili, na Slovensku je stále komiksové mŕtvo (ak nerátame pár pokusov, ktoré väčšinou netrvali dlho), rozmach internetu u nás mi však dáva šancu, že slovenský komiks ožije aspoň v takejto forme. Tento komiksový archív má za úlohu postupne mapovať dnes už mĺkve vody slovenského komiksu a dokázať, že pôvodný slovenský komiks bol naozaj na svetovej úrovni a stojí za to, aby opäť povstal.

Preto by som vás chcel vyzvať, ak máte akékoľvek materiály, ktoré by mali byť uverejnené na tomto servri: či už sú to profily autorov, zoznamy komiksov, rozpísané dejové línie komiksov, charakteristiky postáv, neváhajte a dajte mi vedieť. Rád informácie zverejním.

Komiks archív (znova) začína...

František Mráz: STORM III., 1992

Keď v roku 1990 začína vychádzať slovenský komiksový časopis Bublinky, snáď najpríjemnejším prekvapením (okrem samotného faktu, že sa časopis so zameraním na pôvodný slovenský komiks vôbec objavil) bol hlavný komiks STORM od Františka MRÁZa. Mráz nie je v danom obore žiadnym nováčikom, ide o jeho v poradí už dvadsiaty prvý komiksový počin. Nezameniteľná technika, kresby s jasným rukopisom autora patria medzi to najlepšie na slovenskej komiksovej scéne.

Projekt KOMIKS ARCHÍV bol prvýkrát oficiálne prezentovaný 22. septembra 1999, na prednáške o komikse, na pôde Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, pod záštitou Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave.

Následne bol rozbehnutý ako statické fan-stránky, kde boli postupne napĺňané najmä obrázky z jednotlivých komiksov a profily najvýraznejších autorov. Vzhľadom na nedostatok času aktualizácie postupne ustali (podobne ako tvorba slovenského komiksu :))). Z tejto hibernácie sa archív pomaly preberá prostredníctvom tohoto blogu, pretože mám neustále pocit, že tu tá zašlá atmosféra pôvodného slovenského komiksu chýba a že je to veľká škoda. Takže dúfam, že sa mi aspoň takýmto spôsobom podarí oživiť spiace čaro NÁŠHO komiksu...