streda 16. januára 2008

HISTÓRIA SVETOVÉHO KOMIKSU I.

Mať rád komiksy to neznamená len každý mesiac navštíviť novinový stánok a minúť tam istú sumu. Chce to poznať minulosť a vývoj tohoto umenia. Preto som sa v spolupráci s Františkom MRÁZOM rozhodli uverejniť časť jeho publikácie KOMIKS - tvorba komiksu, história komiksu a jeho praktické využitie na vyučovacích hodinách výtvarnej výchovy (© Mgr. František MRÁZ 1998) . Autor súhlasil s uverejnením častí jeho publikácie na stránkach Komiksového arcíhvu, akékoľvek ďalšie použitie citovaných pasáží ja ZAKÁZANÉ bez súhlasu autora.

Komiks vo svete

Hoci súčasní historici tvrdia, že KOMIKS v roku 1996 oslávil svoju storočnicu, nie je to celkom pravda.
Príbehy, zobrazované pomocou obrázkov existovali už v starom Egypte na stenách kráľovských hrobov a chrámov, dokonca za najrannejších predchodcov komiksov sa považujú jaskynné nástenné maľby pravekého človeka. Kresleným rozprávaním je i sedemdesiat metrov dlhý a pol metra široký nástenný gobelín z Bayeux vo Francúzsku, zobrazujúci víťazné ťaženie Viliama Dobyvateľa.

Obrázkové príbehy „zľudoveli" až v sedemnástom storočí na plagátoch jarmočných spevákov. Nemožno nespomenúť ani ženevského lekára Rodolpha TOEPFFERA /1799-1846/, ktorý vytváral akési komické obrázkové romány, ktoré sám nazval ako „literatúra v obrázkoch." A napokon za „praotcov" komiksu možno považovať i anglických politických karikaturistov osemnásteho storočia Jamesa GILLRAYA a Georga CRUIKSHANXA, ktorí vymysleli pre komiks typickú bublinku s textami.

Moderná - resp. americká podoba kreslených seriálov ďakuje za svoj zrod komickým obrázkovým príbehom MAXA a MORITZA nemeckého autora Wilhelma BUSCHA. V Amerike boli preložené v roku 1870. Vydavateľ W. R. Hearst vyzval Rudolpha DIRKSA, nemeckého prisťahovalca, aby nakreslil niečo podobného. A tak 12. decembra 1897 debutoval v nedeľnej prílohe časopisu New York Journal kreslený príbeh KIDOVE TRAMPOTY. Hoci ešte autor nepoužíval bublinky, zaviedol úplne novú „reč znakov" - reč komiksu.

5. mája 1895 v prílohe časopisu New York World /vyd. Joseph Pulitzer/ debutoval so svojimi príbehmi ušatý nezbedník MIKE DUGAN autora RICHARDA FELTONA OUTCALTA, ktorý o deväť mesiacov neskôr - 16. februára 1896 - uviedol na scénu malého chlapíka v žltej nočnej košeli - YELLOW KIDA.

Dátum 16. FEBRUÁR 1896 je teda považovaný za OFICIÁLNY DÁTUM VZNIKU KOMIKSU.

KOMIKS sa zrodil v dobe, keď prívaly prisťahovalcov zaplavovali Ameriku a vďaka svojím chabým jazykovým znalostiam doslova hltali kreslené príbehy, ktorým rozumeli vďaka kresebnému doprovodu. V prvých desaťročiach to boli krátke smiešne príbehy blízke karikatúre - nazývali sa i FUNNIES - napodobňujúce Žltého Kida. V rokoch 1905-1914 kresli Američan Winsor McCAY seriál LITTLE NEMO, G. HERRIMAN v rokoch 1916-1944 KRAZY KATA a v tomto období sa zrodila celá plejáda im podobných, humorných hrdinov. Z filmového plátna na stránky novín sa dostávajú koncom dvadsiatych rokov i najslávnejšie postavy Walta DISNEYA /Mickey Mouse - 1929, Káčer Donald.../ či PEPEK NÁMORNÍK E. C. SEGARA.

Ďalším dôležitým dátumom na historickej ceste komiksu je 7. január 1929, kedy sa zhodou okolností v jeden deň objavili dva prvé DOBRODRUŽNÉ komiksy: TARZAN a BUDD ROGERS. Ich nástupom na komiksovú scénu sa pôvodné smiešne historky FUNNIES začali obsahovo deliť a komiks sa začína členiť na jednotlivé ŽÁNRE, ako už bolo spomenuté v úvode: teda na dobrodružné, detektívne, fantasy... atď.

Na scénu prichádza KLASICKÝ HRDINA - neporaziteľný „junák" bez bázne a hany.

Chester GOULD kreslí pre Chicago Tribune v roku 1931 /až do roku 1977/ slávneho detektíva DICKA TRACYHO, ktorý si v časoch hospodárskej krízy, prohibície a organizovaného zločinu okamžite získal srdcia miliónov čitateľov.

V roku 1934 Alex RAYMOND predstavuje medzihviezdneho lovca dobrodružstiev FLASHA GORDONA - od roku 1944 do roku 1951 ho oveľa horšie kreslili iní autori - od roku 1951 sa ho ujal Dan BARRY, ktorý znovu oživil jeho zhasínajúcu slávu.

Lee FALK a Ray MOORE v roku 1936 vytvorili exotického FANTÓMA - muža v maske, ktorý vychádza dodnes a o rok neskôr sa Harold FOSTER nezmazateľne zapíše do komiksovej histórie svojím príbehom PRINCE VALIANT, odohrávajúcom sa v stredoveku.

Napriek svojej výnimočnosti a vrodeným schopnostiam sú títo hrdinovia ešte vždy „ľuďmi" z mäsa a kostí.

Už je tu však rok 1938 a dvaja smoliari Jerry SPIEGEL a Joe SCHUSTER v časopise Action Comics vdýchnu život najslávnejšiemu zo slávnych hrdinov - prichádza SUPERMAN!

On odštartoval nástup celej série jemu podobných „superhrdinov", ktorí boli odrazom doby a krajiny, v ktorej sa zrodili a neraz slúžili na propagandistické účely v časoch vojny, či nástupu fašizmu v Európe.

Bob KANE kreslí nesmrteľného BATMANA, ktorý je v poslednom období opäť na vrchole svojej slávy vďaka novému prístupu súčasných výtvarných jedničiek, Will EISNER tvorí prvé príbehy „ducha" - SPIRIT, Joe SIMON a Jack KIRBY v roku 1941 stoja pri zrode KAPITÁNA AMERIKA.

nedeľa 13. januára 2008

Príhovor

"Dovidenia v lepších komiksových časoch, priatelia..."

S týmito slovami sa s komiksovou verejnosťou lúčil za redakciu časopisu Bublinky jeho šéfredaktor a zároveň jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej komiksovej tvorby - František Mráz. To bolo v roku 1993. Roky 1993, 1994 a 1995 sa stali symbolmi slovenského komiksu vďaka trom ročníkom Celoslovenských dní comics - národnej súťažnej prehliadky komiksu. Som hrdý na to, že som sa týchto výstav mohol zúčastniť aj ja a tak som ešte zažil tú nádhernú atmosféru komiksového opojenia a ošiaľu. To boli bohužiaľ aj posledné výraznejšie počiny v tejto oblasti a následne na to pôvodný slovenský komiks odumrel. Znechutený týmto vývojom som sa pustil teda inou cestou. Dnes sa však moja cesta a cesta slovenského komiksu znova preťali a ja cítim, že budem môcť svoj dlh komiksu splatiť. Netvrdím, že by sa časy zlepšili, na Slovensku je stále komiksové mŕtvo (ak nerátame pár pokusov, ktoré väčšinou netrvali dlho), rozmach internetu u nás mi však dáva šancu, že slovenský komiks ožije aspoň v takejto forme. Tento komiksový archív má za úlohu postupne mapovať dnes už mĺkve vody slovenského komiksu a dokázať, že pôvodný slovenský komiks bol naozaj na svetovej úrovni a stojí za to, aby opäť povstal.

Preto by som vás chcel vyzvať, ak máte akékoľvek materiály, ktoré by mali byť uverejnené na tomto servri: či už sú to profily autorov, zoznamy komiksov, rozpísané dejové línie komiksov, charakteristiky postáv, neváhajte a dajte mi vedieť. Rád informácie zverejním.

Komiks archív (znova) začína...

František Mráz: STORM III., 1992

Keď v roku 1990 začína vychádzať slovenský komiksový časopis Bublinky, snáď najpríjemnejším prekvapením (okrem samotného faktu, že sa časopis so zameraním na pôvodný slovenský komiks vôbec objavil) bol hlavný komiks STORM od Františka MRÁZa. Mráz nie je v danom obore žiadnym nováčikom, ide o jeho v poradí už dvadsiaty prvý komiksový počin. Nezameniteľná technika, kresby s jasným rukopisom autora patria medzi to najlepšie na slovenskej komiksovej scéne.

Projekt KOMIKS ARCHÍV bol prvýkrát oficiálne prezentovaný 22. septembra 1999, na prednáške o komikse, na pôde Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, pod záštitou Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave.

Následne bol rozbehnutý ako statické fan-stránky, kde boli postupne napĺňané najmä obrázky z jednotlivých komiksov a profily najvýraznejších autorov. Vzhľadom na nedostatok času aktualizácie postupne ustali (podobne ako tvorba slovenského komiksu :))). Z tejto hibernácie sa archív pomaly preberá prostredníctvom tohoto blogu, pretože mám neustále pocit, že tu tá zašlá atmosféra pôvodného slovenského komiksu chýba a že je to veľká škoda. Takže dúfam, že sa mi aspoň takýmto spôsobom podarí oživiť spiace čaro NÁŠHO komiksu...