Móric IV. - Konfederát (L. Dlhý, M. Schwarz, L. Freytag, V. Dudlák, M. Drgoňa)

Financie. Večná téma slovenského komiksu sa nevyhla ani MÓRICovi. Keď v septembri 2021 ohlásilo Združenie Mórica Beňovského, ktoré komiksovú ságu vydáva, crowdfundingovú kampaň na financovanie vydania 4. a 5. dielu MÓRICa, najprv ma zamrazilo. Znamenalo to, že ak by kampaň nevyšla, mohol byť s vydaním ďalších dielov komiksu problém. Našťastie fanúšikovia MÓRICa podržali (a možno tak trošku pomohlo aj Bublinkovské promovanie na sociálnych sieťach) a kampaň bola úspešne vyfinancovaná už 15 dní pred oficiálnym ukončením a vo výsledku dosiahla 141% stanovenej cieľovej sumy. S potešením sme preto všetci čakali, až vybojovaný štvrtý diel - KONFEDERÁT dorazí. A dorazil presne podľa sľubu - pred Vianocami 2021. Že sa k jeho recenzii dostávam až teraz je tak trochu moja vina, tak trochu za to môžu Vianoce, premiéra digitálne remastrovaného Beňovského v televízii a tiež množstvo komiksov, ktoré sa mi pod vianočným stromčekom nahromadili. 



Počet strán: 40
Väzba: brožovaná väzba
Rozmer: 255 x 165 mm
Jazyk: slovenský jazyk
ISBN: 978-80-973745-6-3
Rok vydania: 2021
Scenár: Vladimír Dudlák, Mário Drgoňa

Štvrtý zošit MÓRICA si (už od druhého dielu) zachováva rozsah 40 strán a je tradične vytlačený na kvalitnom lesklom papieri. Sivohnedej obálke kraľuje ilustrácia Lukáša Freytaga zobrazujúca MÓRICa s priateľom Wyndblathom pri prepade ľubovnianskeho hradu.

Príbeh samotný sa odohráva v rokoch 1768 až 1769, keď MÓRIC po úteku z väzenia na hrade Ľubovňa uteká do Krakova, kde sa zapojí do protiruského povstania Barskej konfederácie. Dej je rozdelený do štyroch úsekov, dva spracoval Laco Dlhý, a po jednom Lukáš Freytag a Martin Schwarz.

Päťstranový útek do Krakova nakreslill Laco Dlhý a je vidieť, že Laco si našiel svoj štýl a odvádza výbornú prácu. Striedanie dynamických scén nočného úniku koňmo s komornejšou rozpravou v hostinci je veľmi príjemné a aj keď má táto časť malý rozsah, číta sa výborne. Laco pracuje pekne aj s charaktermi postáv, jeho tváre majú výraz aj emócie, strieda rôzne uhly pohľadov, detaily aj celky. Rovnako jeho farebná paleta je vyvážená a je vidieť, že spolu s MÓRICom rastie aj Laco.

Útek do Krakova v podaní Laca Dlhého

Ďalší viditeľný a výrazný posun nastal u Lukáša Freytaga. Ten v treťom dieli ukázal svoj talent výborným čiernobielym podaním MÓRICovej ľubovnianskej anabázy. Tentokrát sa spolu s Beňovským vracia do Ľubovne aj Freytag a spolu nám servírujú akčné desaťstranové dobrodružstvo obsadenia hradu Ľubovna - no tentokrát už v plnej farbe. A farba im obom svedčí, o tom niet pochýb. Rozprávanie má spád a tak ako Laco, aj Lukáš využíva rôzne pohľady a uhly 'filmovej kamery'. Podobne ako u spomínaného seriálu Vivat Beňovský, v týchto fázach začína Móricov životný príbeh naberať na obrátkach a je to jasne cítiť aj z komiksového rozprávania. Beňovský sa vrhá z jedného dobrodružstva do druhého - po úspešnom dobytí hradu Ľubovňa dúfa, že sa zvíta s manželkou Zuzanou a malým synom Samuelom, no na rozkaz generála Pulaského sa musí presunúť do kláštora v Týnci.

Farebné ľubovnianske dobrodružstvo Lukáša Freytaga

Tu sa kormidla opäť chytá Laco Dlhý a pokračuje vo svojej spanilej jazde, tentokrát už ale bez pokojných scén s romantickou zasneženou krajinou. Epizóda v Týnci je plná vojenskej taktiky, nočných diverzných akcií a bojov. Jediné, čo by som vytkol sú nočné scény, ktoré v kresbe postrádajú ostrejší kontrast a mierne sa zlievajú. Kontúry postáv nasvietené mesačným svitom, prípadne fakľami by dali obrázkom väčšiu hĺbku - podobne ako interiérové scény pri svetle sviečok, kde tento efekt fungoval parádne.

Trochu tmavé a ploché poňatie nočnej scény ...
... oproti tomu pekne nasvietená a výrazná interiérová ...

Posledná kapitola pojednáva o úteku z Kazane a o zajatí v Petrohrade. Túto si vzal na starosť nám už známy Martin Schwarz a predviedol ďalší svoj 'sépiový majsterštyk'. Nádherná hra svetla a tieňa (tu by sa trochu mohol inšpirovať Laco Dlhý - netreba veľa, aj málo dokáže urobiť zázraky) - autor perfektne nasvecuje detaily scény, upriamuje čitateľovu pozornosť kam treba. Suverénne a hrdo nám strieda epické historické exteriéry (detailné ulice Kazane, petrohradský prístav), aj komorné interiéry. Tváram postáv dal kopec emócií, mne osobne ulahodil trinástimi štúdiami rúk (samozrejme v rámci rozprávania príbehu, všetko malo svoj účel) - tuším si zvolil svoj trademark :). Fantastická práca, som zvedavý, ako by to dopadlo vo farbe. Z rozhovorov s výtvarníkmi viem, že majú istý rešpekt pred farbou, zároveň je aj časovo náročnejšia. Možno sa raz dočkáme aj Schwarzovej farby :)))).


Sépiová krása Martina Schwarza

Ako fanúšika histórie, vojenstva a vojenských uniforiem mi nedalo, aby som sa nepozrel bližšie na  vernosť historických rekvizít. Priznám sa, že som bol zo začiatku trochu skeptický, no ukázalo sa (nakoľko niesom zas až tak kovaný v poľských uniformách, musel som čo-to poštudovať - určite doporučujem článok Boj polského národa za svobodu, Barská konfederace 1768–1772 autora Edgara Pachtu, odkiaľ som čerpal niektoré obrázky), že chalani mali dobré podklady. 

Najprv mi celkom nesedlo opaskové púzdro na pištole, ktoré majú na obálke Móric aj s Wyndblathom. Po chvíli hľadania som však zistil, že presne také púzdra šľachtici v konfederačnom vojsku nosili. Možno trochu väčšie v porovnaní s veľkosťou pištolí, ale nosili.

Pár orientálnych pištolí s kresadlovými zámkami a vyšívané opaskové púzdro
Zdroj foto: Valka.cz, © Edgar Pachta

Drobné odchýlky som objavil v uniforme Mórica - v Lacovom podaní mu chýbajú zahnuté klopy na kurtke (kabátiku), naopak Lukáš ich má správne. Plechový žoržet na hrudi majú obidvaja, no obaja menší než v skutočnosti. Vyobrazenie Panny Márie na žoržete má Laco Dlhý, u Lukáša Freytaga chýba. Modro-biele uniformy barských vojakov v Týnci akoby tým originálnym z oka vypadli. U ruských uniform si niesom celkom istý - podľa mne dostupných materiálov sa tie vyobrazené používali až v rokoch 1786 - 1796 a v roku 1768, kedy sa dej komiksu odohráva, ešte nosili vojaci trojrohé klobúky a jednoduchšie kabátce... 

Uletel som trochu - ospravedlňujem sa - ale tieto veci ma bavia a som rád, že sa tvorcovia snažia dbať aj na takéto detaily.

Porovnanie vernosti uniform - vľavo L. Dlhý, uprostred L. Freytag, vpravo originál
Zdroj foto: Valka.cz, © Edgar Pachta

Porovnanie vernosti uniform - vľavo L. Dlhý, vpravo originál
Zdroj ilustrácie: Valka.cz, © Edgar Pachta

Porovnanie vernosti uniform - hore ruskí vojaci v komikse, dole vľavo uniforma z rokov 1763 - 1786, vpravo z rokov 1786 - 1796.
Zdroj ilustrácie: Google

Čo povedať záverom? Štvrtý diel MÓRICa pokračuje v nastúpenej línii - scénaristicky podchytené Vladom Dudlákom a Máriom Drgoňom, spracované na striedačku tromi výtvarníkmi Ladislavom Dlhým, Martinom Schwarzom a Lukášom Freytagom. Pre niekoho je tento prístup prekážkou a preferuje jednotné spracovanie jedným výtvarníkom, ja osobne s týmto problém nemám. Individuálne poňatie, odlišné výtvarné štýly a výrazové prostriedky na mňa pôsobia osviežujúco a príjemne. Veľmi rád by som videl znovu v tíme Matúša Szalontaia, no všetci páni tu zo seba dávajú maximum a výsledok za to stojí a rozhodne ho môžem len doporučiť. 

Všetky štyri časti komiksu MÓRIC si môžete za najvýhodnejšiu cenu zakúpiť priamo v e-shope Združenia Mórica Beňovského. Piaty diel, ktorého financovanie taktiež pokryla úspešná kampaň na StartLabe, by mal vyjsť v lete 2022.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

HISTÓRIA SLOVENSKÉHO KOMIKSU I.

Mayovky v česko-slovenskom komikse

BUBLINKY 01/1990