streda 16. januára 2008

HISTÓRIA SVETOVÉHO KOMIKSU I.

Mať rád komiksy to neznamená len každý mesiac navštíviť novinový stánok a minúť tam istú sumu. Chce to poznať minulosť a vývoj tohoto umenia. Preto som sa v spolupráci s Františkom MRÁZOM rozhodli uverejniť časť jeho publikácie KOMIKS - tvorba komiksu, história komiksu a jeho praktické využitie na vyučovacích hodinách výtvarnej výchovy (© Mgr. František MRÁZ 1998) . Autor súhlasil s uverejnením častí jeho publikácie na stránkach Komiksového arcíhvu, akékoľvek ďalšie použitie citovaných pasáží ja ZAKÁZANÉ bez súhlasu autora.

Komiks vo svete

Hoci súčasní historici tvrdia, že KOMIKS v roku 1996 oslávil svoju storočnicu, nie je to celkom pravda.
Príbehy, zobrazované pomocou obrázkov existovali už v starom Egypte na stenách kráľovských hrobov a chrámov, dokonca za najrannejších predchodcov komiksov sa považujú jaskynné nástenné maľby pravekého človeka. Kresleným rozprávaním je i sedemdesiat metrov dlhý a pol metra široký nástenný gobelín z Bayeux vo Francúzsku, zobrazujúci víťazné ťaženie Viliama Dobyvateľa.

Obrázkové príbehy „zľudoveli" až v sedemnástom storočí na plagátoch jarmočných spevákov. Nemožno nespomenúť ani ženevského lekára Rodolpha TOEPFFERA /1799-1846/, ktorý vytváral akési komické obrázkové romány, ktoré sám nazval ako „literatúra v obrázkoch." A napokon za „praotcov" komiksu možno považovať i anglických politických karikaturistov osemnásteho storočia Jamesa GILLRAYA a Georga CRUIKSHANXA, ktorí vymysleli pre komiks typickú bublinku s textami.

Moderná - resp. americká podoba kreslených seriálov ďakuje za svoj zrod komickým obrázkovým príbehom MAXA a MORITZA nemeckého autora Wilhelma BUSCHA. V Amerike boli preložené v roku 1870. Vydavateľ W. R. Hearst vyzval Rudolpha DIRKSA, nemeckého prisťahovalca, aby nakreslil niečo podobného. A tak 12. decembra 1897 debutoval v nedeľnej prílohe časopisu New York Journal kreslený príbeh KIDOVE TRAMPOTY. Hoci ešte autor nepoužíval bublinky, zaviedol úplne novú „reč znakov" - reč komiksu.

5. mája 1895 v prílohe časopisu New York World /vyd. Joseph Pulitzer/ debutoval so svojimi príbehmi ušatý nezbedník MIKE DUGAN autora RICHARDA FELTONA OUTCALTA, ktorý o deväť mesiacov neskôr - 16. februára 1896 - uviedol na scénu malého chlapíka v žltej nočnej košeli - YELLOW KIDA.

Dátum 16. FEBRUÁR 1896 je teda považovaný za OFICIÁLNY DÁTUM VZNIKU KOMIKSU.

KOMIKS sa zrodil v dobe, keď prívaly prisťahovalcov zaplavovali Ameriku a vďaka svojím chabým jazykovým znalostiam doslova hltali kreslené príbehy, ktorým rozumeli vďaka kresebnému doprovodu. V prvých desaťročiach to boli krátke smiešne príbehy blízke karikatúre - nazývali sa i FUNNIES - napodobňujúce Žltého Kida. V rokoch 1905-1914 kresli Američan Winsor McCAY seriál LITTLE NEMO, G. HERRIMAN v rokoch 1916-1944 KRAZY KATA a v tomto období sa zrodila celá plejáda im podobných, humorných hrdinov. Z filmového plátna na stránky novín sa dostávajú koncom dvadsiatych rokov i najslávnejšie postavy Walta DISNEYA /Mickey Mouse - 1929, Káčer Donald.../ či PEPEK NÁMORNÍK E. C. SEGARA.

Ďalším dôležitým dátumom na historickej ceste komiksu je 7. január 1929, kedy sa zhodou okolností v jeden deň objavili dva prvé DOBRODRUŽNÉ komiksy: TARZAN a BUDD ROGERS. Ich nástupom na komiksovú scénu sa pôvodné smiešne historky FUNNIES začali obsahovo deliť a komiks sa začína členiť na jednotlivé ŽÁNRE, ako už bolo spomenuté v úvode: teda na dobrodružné, detektívne, fantasy... atď.

Na scénu prichádza KLASICKÝ HRDINA - neporaziteľný „junák" bez bázne a hany.

Chester GOULD kreslí pre Chicago Tribune v roku 1931 /až do roku 1977/ slávneho detektíva DICKA TRACYHO, ktorý si v časoch hospodárskej krízy, prohibície a organizovaného zločinu okamžite získal srdcia miliónov čitateľov.

V roku 1934 Alex RAYMOND predstavuje medzihviezdneho lovca dobrodružstiev FLASHA GORDONA - od roku 1944 do roku 1951 ho oveľa horšie kreslili iní autori - od roku 1951 sa ho ujal Dan BARRY, ktorý znovu oživil jeho zhasínajúcu slávu.

Lee FALK a Ray MOORE v roku 1936 vytvorili exotického FANTÓMA - muža v maske, ktorý vychádza dodnes a o rok neskôr sa Harold FOSTER nezmazateľne zapíše do komiksovej histórie svojím príbehom PRINCE VALIANT, odohrávajúcom sa v stredoveku.

Napriek svojej výnimočnosti a vrodeným schopnostiam sú títo hrdinovia ešte vždy „ľuďmi" z mäsa a kostí.

Už je tu však rok 1938 a dvaja smoliari Jerry SPIEGEL a Joe SCHUSTER v časopise Action Comics vdýchnu život najslávnejšiemu zo slávnych hrdinov - prichádza SUPERMAN!

On odštartoval nástup celej série jemu podobných „superhrdinov", ktorí boli odrazom doby a krajiny, v ktorej sa zrodili a neraz slúžili na propagandistické účely v časoch vojny, či nástupu fašizmu v Európe.

Bob KANE kreslí nesmrteľného BATMANA, ktorý je v poslednom období opäť na vrchole svojej slávy vďaka novému prístupu súčasných výtvarných jedničiek, Will EISNER tvorí prvé príbehy „ducha" - SPIRIT, Joe SIMON a Jack KIRBY v roku 1941 stoja pri zrode KAPITÁNA AMERIKA.