streda, 13. júla 2011

Rozhovor s Ľudovítom MIKULOM

Ani by mi nenapadlo, že krátko po mojom ‘rozhovore’ s Martinou Pilcerovou sa mi naskytne možnosť urobiť ďalší, tentokrát s Ľudovítom Mikulom, autorom famózneho Grovena. Vďaka kontaktu od Jofreho som sa na pána Mikulu obrátil najprv kvôli verifikácii práve zverejneného autorského profilu a s malou dušičkou som nadhodil tému rozhovoru. Vďakabohu, súhlasil a ja mám tú česť znovu ho osloviť – prvýkrát od roku 1994, kedy som ho v rámci stretnutia autorov vystavujúcich na Dňoch Comics požiadal o autogram.


Ľudovít Mikula

Dobrý deň, pán Mikula. Hneď v úvode by som sa Vám chcel poďakovať za ochotu a Váš čas. Pred dvadsiatimi rokmi ste boli súčasťou autorského tímu komiksákov, tvoriacich časopis BUBLINKY. Ako ste sa k tomuto tímu prepracovali?

V tých časoch začalo vychádzať veľa rôznych časopisov, ale väčšina z nich zanikla tak rýchlo ako začala. Časopis BUBLINKY som zaregistroval až keď vyšlo druhé číslo a keďže som poznal práce Fera Mráza z iných časopisov, dospel som k názoru, že títo ľudia to myslia vážne. Najviac sa mi však páčilo, že išlo vyložene o publikovanie domácich autorov. Napísal som do redakcie, priložil som k listu GROVENA a bolo to.

Po roku 1989 sa situácia okolo komiksu uvoľnila, začali vychádzať časopisy plné farebných obrázkov, textových bublín a najmä dobrodružstiev. Začala sa zlatá komiksová česko-slovenská horúčka. Ako spomínate na toto ‘porevolučné’ komiksové obdobie?

Nemyslím si, že to bola komiksová horúčka. Na Slovensku asi nikdy nebola komiksová horúčka a asi  sa to nedá povedať ani  o Čechách, aj keď Česi mali vždy lepšie komiksové zázemie ako my. Ja som mal, tak ako asi každý autor, veľkú radosť, že moje komiksy vôbec vyšli, no a ak ste k tomu dostali aj honorár, bola to tá najlepšia kombinácia. Dostať u nás honorár za komiks totiž vôbec nie je také samozrejmé.

Keď v BUBLINKÁCH 4/1991 vyšiel Váš Groven, bola to malá senzácia. V našich skromných komiksových podmienkach sa zrodil komiks európskych kvalít, ktorý si aj po dvadsiatich rokoch zachováva svoje neopísateľné čaro. Tak ako ma pri listovaní ešte teplých BUBLINIEK fascinovala dynamická kresba, aj po tak dlhej dobe pri digitalizácii zažltnutých stránok vystupuje nádherná farebnosť celého diela. Aké postupy používate pri tvorbe komiksu?

Nemám žiadne špeciálne postupy. Jednoduchý náčrt strany, kvôli správnemu rozmiestneniu obrázkov, textu, prípadne kvôli dynamike nejakej akcie. Potom už naostro ceruzka, kolorovanie anilínovými farbami, kontúrovanie, lettering a to je všetko. Raz som dostal otázku ako robím veľké farebné plochy. Odpoveď – RÝCHLO.

Bolo by asi veľmi zaujímavé sledovať Vás pri práci. Bol Groven skutočne len Váš druhý komiksový počin? Pripadá mi to až neuveriteľné, keď si uvedomujem s akou ľahkosťou a suverenitou ste si poradili s akčnými sekvenciami, komplexnými scenériami, či emóciami. Vaša kresba pôsobí absolútne profesionálne.

Komiks som začal kresliť už ako 7 – 8 ročný. Kreslený príbeh mi doslova učaroval a vymýšľanie rôznych dobrodružných zápletok ma neuveriteľne bavilo. Takže doma som mal vždy rozkreslený nejaký detský príbeh a niektorí spolužiaci boli mojimi čitateľmi a kritikou zároveň.

V bulletine k Dňom Comics z roku 1994 je pri Vašom profile uvedená ukážka komiksu ZADAR, no tento sa nenachádza vo Vašej komiksografii a zdá sa mi, že som o ňom ani nikde nepočul, prečo?

Tento komiks som kreslil pre potrebu výstavy ale nikdy som ho nedokončil. Vtedy sa všetko akosi začalo zamotávať a prestávalo fungovať. Pôvodne som mal v úmysle dokončiť ho a urobiť pravé slovenské fantasy, aby si čitatelia uvedomili, že máme veľmi bohatú minulosť s rôznymi božstvami a mytologickými príbehmi. Ak by som mal v ňom pokračovať, ako prvý by som zmenil názov, ktorý vznikol v úplnom zhone a s ktorým som nikdy nebol spokojný.

Škoda, ZADAR ma aj na tej jedinej stránke oslovil a myslím, že trochu slovanskej mytológie by nebolo na škodu. Zaujala ma aj ďalšia malá záhada – pätdesiatstranový komiksový epos Jánošík nebol dodnes vydaný, prečo? Jánošíkovské motívy sú u nás populárne, čo dokazujú aj dva komiksy, ktoré u nás vyšli. Stankovičov Jánošík však bol skôr veselou farebnou rozprávkou pre deti (podobne, ako môj obľúbený Vinnetou toho istého autora) a Danglárov zbojnícky príbeh zas spoločensko-politickou satirou (s erotickým nádychom). Prečo teda nie ten epický Mikulov?

Bol nakreslený na samom sklonku BUBLINKOVSKEJ éry a uvažovalo sa , že by mal vyjsť celý v prílohe BUBLINIEK formátu A5. Bohužiaľ už k tomu nedošlo. Potom nasledovalo niekoľko pokusov o jeho publikovanie s rôznymi prečudesnými postupmi. Dokonca mal ÚDAJNE vyjsť ako príloha k dejepisu základných škôl. Nakoniec však všetky pokusy stroskotali a ja po týchto skúsenostiach som ho odložil do šuplíka. Uvidíme, či nie navždy.

Pevne verím, že NAVŽDY to nebude. Pre zahraničnú súťaž ste nanovo prerobili ‘Kryštál kráľa Prixia’, v čom je iný oproti verzii z BUBLINIEK? A ako ste na súťaži dopadli?

Je prerobený na 8 strán v angličtine a myslím si, že je nakreslený už dospelejšou rukou. Na vymýšľanie úplne nového príbehu som vtedy nemal veľmi čas. Poslal som ho na súťaž do Španielska, ale výsledok som sa nikdy nedozvedel.

Vaša komiksová séria Deus Ex Machina v sebe zahŕňa aj prepracované a skrátené čiernobiele verzie pôvodných farebných komiksov z BUBLINIEK. Čo Vás k tomu viedlo?

Dva prerobené príbehy sa mi dejovo vždy páčili a do série DEUS EX MACHINA veľmi dobre zapadali. Naopak s kresbami som už taký spokojný nebol a preto som ich chcel urobiť ešte raz  s trochu dospelejšou kresbou, podobne ako v prípade KRYŠTÁLU KRÁĽA PRIXIA.

... a podarili sa Vám na jednotku. Vo svojich komiksoch ste spracovali tie najrôznorodejšie témy – od sci-fi, cez kriminálku, western až po klasickú romantickú legendu. Ktorá tematika je Vám najbližšia?

Ani jedna z týchto tém mi nie je cudzia aj keď k sci-fi mám asi najbližšie. Ale ani tak sa nedá povedať, že by som tento žáner uprednostňoval. Pre mňa je najdôležitejší silný príbeh. Ako som už niekde spomínal – skryté posolstvá, prekvapivé zvraty, náhle prekvapenia, nečakané rozuzlenia – to sú atribúty ktoré mám rád a ktoré rád kreslím.

... a my si ich zase radi vychutnávame vo Vašich prácach. Okrem kreslenia patrila k Vašim koníčkom aj hudba - sám ste boli aktívny hudobník, pôsobili ste v hudobnej skupine Baba Jaga. Premietali ste niekedy svoju hudobnú záľubu do komiksu (alebo naopak :))?

Ani nie. Sú to dva svety, ktoré majú veľa spoločného, ale existujú paralelne. Preto som nikdy nevedel odpovedať na otázku, čo by som robil radšej.

Po dvadsiatich rokoch sú snahy obnoviť vydávanie slovenského pôvodného komiksu a nadviazať na tradíciu BUBLINIEK aspo\ elektronickou publikáciou, kde by ste mali patriť k ťažiskovým autorom. Aký je to pocit pokúsiť sa vstúpiť druhýkrát do tej istej rieky?

Myslím si, že tu úslovie o tej istej rieke neplatí. Veľmi málo sa vídam s ostatnými autormi, ktorí kedysi kreslili v BUBLINKÁCH. O to viac sa teším, keď sa pri nejakej príležitosti môžeme stretnúť. Neviem, či aj oni majú rovnaké pocity, ale ja som presvedčený, že sme už naveky spojení jedným neviditeľným lanom, ktoré sa volá COMICS.

Kúsok toho lana mám asi uložený niekde v archívnych boxoch so starými BUBLINKAMI. Našťastie. Mám pocit, že ste jeden z mála pôvodných autorov BUBLINIEK, ktorý ešte nestratil o tvorbu komiksu záujem. Prezradíte mi, čo zaujímavého chystáte?

Nejaké nápady mám, ale tie by som si zatiaľ nechal pre seba. Nijako sa s ich realizáciou neponáhľam, pretože momentálne je na Slovensku komiksový bod mrazu. Ale možno je to iba ticho pred komiksovou búrkou.

Tú komiksovú búrku si viem živo predstaviť a dokázal by som si ju adekvátne vychutnať. A určite nielen ja. Snáď sa podarí... Jedna obligátna otázka - iste viete, že na svojom blogu dávam fanúšikom slovenského a českého komiksu možnosť zalistovať si v dnes už historických číslach BUBLINIEK. Čo si o tom myslíte? Má zmysel oživovať tieto dnes už prachom zapadnuté stránky papiera? A ako sa Vám pozdáva ‘listovacia’ elektronická forma čoby prezentačné médium pre komiksovú tvorbu?

Som rád, že komiks existuje v akejkoľvek forme, ak samozrejme rešpektuje autorské práva, lebo aj autor je len človek, a buďme úprimní, človek, na ktorého sa často zabúda.

Pán Mikula, ďakujem Vám veľmi pekne za rozhovor. Prajem Vám veľa tvorivého nadšenia, úspechy v osobnom i profesionálnom živote a  mnoho vydaných komiksov.

Pre BUBLINKY sa s Ľudovítom Mikulom zhováral Dark Tower.