Rozhovor s Lukášom FREYTAGOM
Zatiaľ posledný zo skupiny autorov, ktorí sa spolupodieľajú na tvorbe životopisného komiksového eposu MÓRIC, Lukáš FREYTAG, si našiel čas na niekoľko všetečných otázok k jeho pôsobeniu na tomto rozsiahlom projekte.
Lukáš FREYTAG sa narodil 02.08. 1991 v Detve. V roku 2011 ukončil štúdium na Súkromnej umeleckej škole Hodruša - Hámre, študijný odbor propagačné výtvarníctvo. Bakalárske štúdium ukončil v roku 2015 na Akadémii umení v Banskej Bystrici, v ateliéri s názvom Grafika, priestor, synergia u doc. R. Bruna akad. mal. V roku 2013 študoval aj na University of Arts v Poznani v Poľsku. Magisterské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri voľnej a farebnej grafiky u doc. Vojtecha Kolenčíka ukončil v roku 2017. Posledné 4 roky pôsobí na Súkromnej škole umeleckého priemyslu animovanej tvorby v Bratislave, kde učí figurálnu kresbu. Medzi ostatné záľuby patrí literatúra, hra na gitare, či dobré filmy.
Ahoj, Lukáš. Som rád, že si si na mňa našiel trochu času. Si zatiaľ najnovší prírastok do kolektívu tvorcov komiksu MÓRIC - konkrétne štvrtý kresliar. V tvojom prípade ale začnem trochu netradične. Trochu pomimo. Ty si súčasťou tímu združenia POMIMO, ktoré vzniklo s veľmi ušľachtilým cieľom. Povieš nám o tom niečo?
Ahoj, Radovan, naopak ja ďakujem za takúto skvelú možnosť na interview. Čo sa týka občianskeho združenia POMIMO, to vzniklo už v roku 2014, ešte na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, ako komiksový projekt (zborník) - a ten vznikol (ako nám už napovedá názov) mimo hlavnú školskú semestrálnu prácu. Keďže komiks v tej dobe nebol - a myslím, že je to tak dodnes - na VŠVU medzi profesormi veľmi uznávané médium, bol veľký záujem o jeho vytvorenie medzi niektorými žiakmi. Tak vznikol prvý diel zborníka, v ktorom participovalo dokopy jedenásť autorov. V čase, keď sa konala výstava semestrálnych prác na škole, sa zborník stretol s veľkým záujmom od ostatných žiakov a dokonca aj niektorých pedagógov, čím sa stal až dodnes aktívnou záležitosťou.
Samotný koncept vytvoril komiksový kresliar a kolega Dávid Marcin. Keď som prišiel študovať magisterský stupeň na VŠVU, sa akurát rozbiehalo 3 číslo. Na podnet Dávida, ktorý ma oslovil, som prejavil trošku hlbší záujem o komiks a tak som prispel svojím prvý komiksom s názvom Mystery tour. Ten v sučastnej dobe už veľmi neprezentujem :). Do tímu Pomimo som sa začlenil až po škole v čase, keď sme začali robiť výtvarné kurzy pre žiakov zo stredných umeleckých škol, ale aj ďalších záujemcov o kresbu, ilustráciu či komiks.
To bola vyčerpávajúca odpoveď. Vyzerá to ale, že slabé zázemie pre tvorcov komiksu na Slovensku niekoho konečne trápi a rozhodol sa pre to aj niečo urobiť. Vydávate zborník z ktorého vyšlo už sedem čísiel (a pripravuje sa ôsme), propagujete tvorcov komiksu, snažíte sa ho zviditeľniť. Nie je divné, že sa na Slovensku komiks za desaťročia nedostal z tejto defenzívy? Veď len kúsok ďalej - vo vedľajších Čechách je to úplne inak - teším sa na dodávku historických komiksov Češi 1918 - 1992, TGM, Kronika bolševizmu a nacizmu ...
Ano, momentálne realizujeme ôsme číslo zborníku, na tému 'Rituál'. Tentokrát sme sa rozhodli pre open call, takže prispieť môže naozaj ktokoľvek. POMIMO sa snažíme zviditeľňovať už prostredníctvom rôznych komiksových podujatí a festivalov ako bol Comic Salon v Bratislave, BB Con v Banskej Bystrci, či Unicon v Trnave, kde prostredníctvom artis alley zborník popragujeme. Nedávno sme tiež mali výstavu celého 7 čísla v Artotéke mestskej knižnici v Bratislave, počas ktorej sme urobili dva komiksové workshopy. Všetkými týmito akciami získavame ako čitateľov, tak aj tvorcov komiksu. Okrem toho ja, Martin Schwarz, Dávid Marcin a Martin Engler pôsobíme na stredných a vysokých školách kde taktiež podsúvame komiks mladšej generácii.
Pri tom poslednom dotaze by som povedal, že Slovensko je malá krajina v súvislosti v časovým vývojom komiksu na to, aby sa viac etabloval. Od začiatku 90 rokov do ich prvej polovice tu bolo zlaté obdobie komiksu. Potom prišlo akési vzduchoprázdno a komiks riešila fakt len malá časť výtvarníkov pre vlastné potešenie. V krajinách ako je Česko či Poľsko, je komiks rokmi budovaný cez festivaly, časopisy, či odborné štúdiá ako rovnocenný literárny žáner a z časového hľadiska je ten vývoj oveľa dlhší. Slovensku stále chýba akási súdržnosť medzi jednotlivými výtvarníkmi a scenáristami. Myslím, že práve tam je dôvod prečo sa rozbieha tak pomaly. Okrem toho je komiks na Slovensku stále vnímaný ako médium určené najmä pre deti a mládež. Pojem ako 'Komiksový román', ktorý je svojím obsahom a formou literárnym žánrom určeným pre dospelé publikum, je u nás stále niečím neznámym v širšom okruhu spoločnosti. Ale myslím si, že na to, aby sa niečo etablovalo musí vzniknúť kvantum komiksov, z ktorých bude zhruba polovica spĺňať nejaký kvalitatívny štandard - či už po stránke výtvarnej, alebo príbehovej. Z toho časom vznikne širšia platforma pre toho médium. Chce to teda čas.
No pevne verím, že sa toho dožijem :). Keď sa na Slovensku snaží niekto vydať komiks musí mať buď vlastné peniaze, alebo skúsiť osloviť fanúšikov prostredníctvom crowdfundingu. Takto vznikol v roku 2020 komiks Dobrodružstvá Štefánika, teraz beží kampaň na vyfinancovanie štvrtého a piateho dielu MÓRICA. Myslíš, že by aktivita združení ako POMIMO mohla tento stav zmeniť?
Je to všetko otázka času, motivácie a trpezlivosti nás z POMIMO a samozrejme aj všetkých kresliarov, čo nám pomáhajú tento projekt zvidieľnovať. Okrem vydávania samotného zborníka, je tam dôležitá otázka spolupráce s rôznymi inštitúciami a festivalmi prostrednícvtom rôznych workshopov a prednášok.
Projekt Štefánik má silný koncept skrz samotný príbeh a jeho hrdinu. Z toho dôvodu je tam asi väčšia šanca na nejaké získanie podpory. Podobne je to aj s Móricom, ktorý okrem toho ako občianske združenie funguje dosť dlho a celkový projekt okrem komiksu tvorí rada dokumentov a rôznych vedeckých prác dokumentujúcich jeho historické pôsobenie, čím sa tiež komiks samotný dostane ľahsie k svojmu publiku.
Budem sa tešiť na ďalšie kroky tímu POMIMO. Poďme ale k MÓRICOVI. Ty si naskočil na rozbehnutý vlak až po vydaní prvých dvoch častí v roku 2019 a 2020, alebo si začal s autorom projektu Vladimírom Dudlákom zo Združenia Mórica Beňovského spolupracovať už skôr?
Naskočil som už na rozbehnutý vlak. Keď Martin Schwarz začal pracovať na jedničke, danú vec ukazoval už v procese. Hneď ma zaujalo to, že v každom časopise figuruje viacero ilustrátorov.
Okrem toto je super že takáto komiksová adaptácia Mórica Beňovského funguje ako edukatívny nástroj pre mladých a samozrejme do veľkej miery pôsobí na vývoj slovenského komiksu. Musím povedať že práca na treťom dieli bola viac než obohacujúca a budem rád keď zotrvám čo najdlhšie.
Ukážka z komiksu MÓRIC III. - Zuzana
Mal si pred týmto projektom nejaký vzťah ku postave grófa Beňovského?
Vnímal som ho ako súčasť našej a zárovň svetovej histórie. Poznal som ho predovšetkým ako cestovateľa, dobrodruha, kolonizátora, rakúsko-uhorského vojaka, veliteľa poľskej armády a nakoniec aj kráľa Madagaskaru. V čase, keď som ale začal pracovať na treťom diele, som bol nútený si naštudovať viac historických faktov a súvislostí. Najmä o bárskej konfederácii, aby som sa vedel vizálne-atmosfericky adaptovať do konkrétnej doby. Beňovského samozrejme aj vnímam prostredníctvom filmovej adaptácie Vivat Beňovský.
Ako sa ti kreslí takýto historický komiks s kopou dobových kostýmov, historických lokalít a konkrétnych historických postáv?
Je to v podstate moje prvá seriózna skúsenosť s historickým komiksom. Okrem toho ešte možno krátky komiks do 7 čísla POMIMO - 'Musoliniho Pýcha', ale to sa s týmto asi nedá velmi porovnať :). Práca na Móricovi je super v tom, že je tam kopec mantinelov - ako sú historické kostýmy, uniformy, veľa koní v pohybe, koče, dobové interiéry atď. Je to akoby vedecká práca, dohľadávať si referencie o tom a tom, načítať si aj historické súvislosti, aby som vedel na základe toho kontextu navodiť konkrétnu situáciu.
Komiks o Beňovskom je od začiatku smerovaný najmä mladšieho čitateľa s cieľom zoznámiť ho s touto zaujímavou historickou postavou a snáď vzbudiť hrdosť na to, že je pôvodom zo Slovenska. Aj napriek tomu (alebo práve preto) je dobré, aby boli miesta a postavy v komikse verné skutočnosti a komiks sa tak možno mohol stať didaktickou pomôckou na hodinách dejepisu.
To je nepochybne pravda. Preto si myslím, že takýchto projektov by malo byť viacej. Na druhej strane vzniká povedomie o tom, že komiks pojme oveľa viac žánrov, ako len tínedžerské tématiky. Už som dokonca dostal echo, že komiks sa stal súčasťou prednášok na fakulte histórie v Banskej Bystrici. Je teda super, že niečo také ako historický komiks s edukatívnym potenciálom môže naozaj fungovať.
Autentickosť príbehového celku je nepochybne dodržiavaná prostredníctvom tímu historikov, ktorí sa podieľajú na tvorbe scenára. Na druhej strane aj my, výtvarníci, sa snažíme narábať s obrovským množstvom referencií, aby zobrazované prostredia a postavy boli čo najhodnovernejšie.
Tak to sa Vám rozhodne darí. Ako vnímaš koncepciu celej komiksovej ságy, najmä poskytnutie priestoru viacerým autorom, rozprávanie viacerými výtvarnými štýlmi - a to aj v rámci jedného zošita? Je to dobrá koncepcia, alebo je to skôr nutnosť kvôli paralelnej práci viacerých autorov a možnosti dostať tak jednotlivé zošity rýchlejšie k čitateľovi?
Myslím, že je to veľmi pestrý a rozmanitý projekt, najmä čo sa týka rôznorodosti štýlov jednotlivých komiksov. Keď jeden časopis obsiahnu traja ilustrátori, je nutné aby pracovali tímovo. Týka sa to najmä zachovania podobnosti hlavných postáv a jednotlivých priestorov, aby to nezainteresovaný divák vedel čo najlepšie prečítať. Diverzita štýlov v kresbe aj vo farebnosti ponúka každému čitateľovi možnosť, aby sa stotožnil s tým, čo mu je blízke. Keď sa zachovajú jednotlivé príbehové a charakterove pravidlá, takáto kompilácia funguje výborne.
Funguje, súhlasím. Túto otázku (alebo podobnú :)) som položil aj Martinovi Schwarzovi - prečo čiernobiely komiks? Dramaturgický zámer, umelecká licencia? V prvom dieli to bol Schwarzov flashback s Mórocovými rodičmi, v ďalších dieloch sú to ale hlavné dejové línie. Nie je to trochu mätúce? Nechcel by si mať aj svoj part vo farbe?
Niesi prvý a predpokladám, že ani posledný, kto sa ma pýta na túto otázku :).
No aby som bol úprimný tak je to pre mňa 'safe zóna'. Stále si hovorím, že už tento komiks spravím vo farbe no nakoniec sú to tri tóny (čierna, biela a šedá). Pri aktuálnom štvrtom dieli som si už povedal, že bude vo farbe, som ale sám zvedavý, ako sa to zmení a kam sa to vôbec dostane. Vždy si uvedomujem, že moje šedo-čiernobiele komiksy nemajú dostatočnú atmošku skrz rôzne druhy osvetlenia, interiéru, exteriéru, vyjadrenie dňa či noci. Dúfam, že vo farbe sa mi to podarí ten pocit výraznejšie navodiť.
K druhému dotazu je pravda, že ak vezmem do úvahy tú čiernobielu polohu v rámci všetkých 3 dielov, môže to byť trošku mätúce. Keď si prečítam 2 – 3 diel, príde mi to vyložene ako zmena štýlu.
No ja si naopak myslím, že ani čiernobiele podanie tvojmu MÓRICOVI neuberá na atmosfére, či čitateľnosti. Ale na farby sa vyslovene teším.
Aký je Tvoj pracovný postup pri MÓRICOVI? Aké nástroje používaš? A sú pre teba samotné nástroje niečím dôležité? Alebo predstavujú len prostriedok pre vyjadrenie tvojich vízií?
V procese kresby začínam vždy hrubou skicou, kde si určím prvotný storytelling, aby som vedel čo sa na konkrétnej strane nachádza. Neskôr si viac rozkreslím jednotlivé panely, určím si konkrétnejšiu kameru, prostredie a postavy. Častokrát sa mi ale stáva, že pri tejto fáze jeden panel prekreslím aj natrikrát, najmä, keď ide o dramatickejšie pohľady. Prekresľovanie vnímam ako vec, na ktorej sa vždy niečo nové naučím. V tom je dobré kresliť naozaj pomalšie a sofistikovanejšie akoby s predstavou čo tam bude ešte pred tým, než to nakreslím. Ďalším dôležitým faktorom je, že keď kreslím scénu obsahujúcu niekoľko postáv v pohybe odetých do uniforiem s kopou detailov, som nútený zjednodušiť a vybrať to najpodstatnješie. Myslím, že v tom spočíva funkčnosť a podstata kresby. Aspoň v komikse.
Čo sa týka nástrojov, tie sú pre mňa skôr tým prostriedkom. Používam tablet s obrazovkou a photoshop. Samozrejme, že kreslím aj analógovo, no časového hľadiska momentálne využívam viac digitál. Mám ale v pláne si dať od neho pauzu a skúsiť vytvoriť aj ručne kreslený komiks.
Tvoj štýl je čistý, vyzretý, veľmi dobre sa číta. Perfektne zvládnuté komiksové výrazové prostriedky, dynamická ‘filmová kamera’. Ako som už spomenul v recenzii, vizuálne mi pripomína starých dobrých komiksákov z čias ABC, najmä Miloša Nováka, no všetko podané moderným, vizuálne príťažlivým spôsobom. Kto sú Tvoje komiksové vzory, ktoré ťa ovplyvnili v Tvojej tvorbe?
Čo sa týka tej kamery, robím si takú zásobu prinscreenov z filmov. Jednotlivými zábermi sa najviac inšpirujem keď vymýšľam konkrétnejšiu kameru pri tvorbe panelov. Viem, že najviac ich mám narobených zo seriálu Breaking Bad :).
No ak by som mal vymenovať všetky vzory, ktoré ma nejakým spôsobom ovplyvnili, asi by to bol príliš dlhý zoznam :). Každopádne medzi tých hlavných by som zaradil klasikov ako Alberto Breccia, neskôr z americkej mainstreamovej školy Joe Kubert, Frank Frazetta, Dave Gibbons či Bernie Wrigston. Neskôr určite Brian Bolland, Mike McMahon či Raphael Garres - najmä cez komiks Slaine. Zo súčasnejších je to určite Matieu Marcos Mestre, Raplh Meyer, Jacek Mihalsky, Sean Phillips, Karel Osoha, Paul Gastine.
Pozerám, že máš prehľad, takže predpokladám, že si aktívny komiksový konzument. Tak trochu odbočím - aké komiksy by si doporučil určite si prečítať?
Komiks sa snažím čítať popri beletrii celkom pravidelne. Čo ma oslovilo naposledy je súčastný western je 'Hrobár' od Ralpha Meyera, potom 'Až do posledního' od Paula Gastineho, 'Kill or by Killed', ktorý kreslil Sean Phillips a napísal Ad Brubaker, super neo noir. Z historických komiksov mam rád klasiku od Joe Kuberta 'Fax zo Sarajeva', 'Dong Xoai' či novšiu vec 'Svoboda' na tému česko-slovenskej legie. 'Trail of Steel' od Mestreho, je zasadený do roku 1441 a rozpráva temný príbeh otca so synom počas cesty v Španielsku, rozhodne vrelo doporučujem. Z horroru je to určite 'A Child Dream' od Katsuhira Otoma či 'Long Dream' od Junji Ito. A ďalšie.
Tak to je slušná nálož inšpirácie, vrátim sa ale k MÓRICOVI. V príbehu máš kopec portrétov, inšpiruješ sa konkrétnymi postavami? Napríklad major Elstermann, veliteľ hradu Stará Ľubovňa akoby z oka vypadol Dušanovi Blaškovičovi (ktorý si okrem iného zahral aj v televíznom seriáli Vivat Beňovský).
Asi sa tým pádom naozaj podobal :). Hej prišiel mi, že by to bol vhodný adept na tú postavu, tak som si urobil zo pár záberov zo seriálu Vivat Beňovského a osvojil si jeho podobizeň.
Hehehe, tak som trafil. No jasne, podobal sa. Budeš aj ďalej pokračovať v práci na MÓRICOVI?
Určite áno. Celý projekt je beh na dlhú trať. Veľkou motiváciou je - ako som už spomínal - samotný progres v kresbe. Tak dúfam, že to bude posun vpred a nie vzad :). Okrem toho sa veľmi teším na to, že ako ilustrátori zvizualizujeme celý život grófa Mórica Beňovského, ktorý je z historického hľadiska osobnosťou svetoveho formátu. Veľmi si toho vážim, že mi Vlado dal tú možnost podieľať sa na tomto projekte.
Aké iné komiksové chuťovky pre nás chystáš? Niečo, čo môžeš prezradiť aj bez toho, aby si ma potom musel odpratať :)))
Okrem Mórica nemám žiadne podobné zákazky momentálne vo výhľade. V rámci svojej tvorby mám v pláne skomiksovať (fantastický výraz! pozn. autora) surreálne poviedky, ktoré napísala moja priateľka, :). Myslím, že sa dajú veľmi dobre vizuálne poňať a ponúkajú mi možnosť konečne začať pracovať ručne a tie aj s farbou. Na druhej strane sa teším, že budem konečne robiť aj niečo čo nie je zákazka.
No tak to vyzerá na zaujímavé nápady! Ešte raz veľká vďaka za Tvoj čas a teším sa nové kúsky z tvojho pera / ceruzky / štetca / tabletu :)
Ja ďakujem tebe za super rozhovor. Dúfam že ťa moje nasledujúce komiksy nesklamú.
Pre BUBLINKY sa s Martinom SCHWARZOM zhováral Dark Tower.
Komentáre
Zverejnenie komentára