FIALA, Feďo

Narodil sa 16. júna 1954 v Trstenej. V roku 1956 sa jeho rodičia presťahovali do Žiliny, kde aj vyrastal. Ako sám tvrdí, srdcom je Žilinčanom. Už od základnej školy bolo jeho koníčkom nielen plávanie, ale aj kreslenie. Počas gymnázia chodil do Ľudovej školy umenia, kde sa zoznámil a spriatelil s Ferkom MRÁZom. Ich priateľstvo a spolupráca trvajú dodnes. Po skončení gymnázia sa hlásil na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, no pre nedostatok akejkoľvek protekcie na to potrebnej ho neprijali. Ako náhradu šiel študovať matematiku a výtvarnú výchovu na Pedagogickú fakultu do Banskej Bystrice, kde k jeho koníčkom pribudlo aj horolezectvo. Matematiku ani výtvarnú výchovu nikdy neučil. Výtvarné umenie sa ale napokon pre jeho záujem akosi celkom prirodzene stalo aj jeho trvalým poslaním. Ako výtvarník patrí k svojráznym a osobitým typom ľudí, ktorí sa neradi dávajú spútavať alebo obmedzovať akýmikoľvek konvenciami. Nie je členom žiadnej umeleckej skupiny a ani nehľadá generačných súputníkov. V podstate sa riadi pravidlami, ktoré si stanovil sám a považuje ich za správne. Je šťastím, že Feďo svoju nezávislosť a slobodnú myseľ dokáže plne využiť v umeleckej tvorbe. Dalo by sa povedať, že o jeho tvorbe by bolo asi zmysluplnejšie viesť diskusiu, než monológ, ale aj tak sa môže opisom trochu priblížiť.

Feďo Fiala je svojím zameraním takmer výhradne figuralista. V uplynulých rokoch prevažoval jeho záujem o maľbu a kresbu pastelových portrétov. V technike suchého pastelu dosiahol zručnosť skutočného majstra. Popri dokonalej vizuálnej podobe dokáže preniesť do obrazu, celkom prirodzene akoby to bola samozrejmosť, aj individuálny výraz, charakter, či povedali by sme, aj povahové rysy. Akoby sa obyčajný portrét pre Feďa Fialu stával prostriedkom pre komunikáciu medzi ním a „svetom“. Popri početných vynikajúcich portrétoch, často na objednávku, kedy maľuje či kreslí „obyčajných ľudí“, ktorých často ani osobne nepozná, vytvára väčšie a zložitejšie kompozície portrétov slávnych ľudí, ktorí ho zaujali alebo, hoci ich nikdy nestretol, sú mu niečím blízki. V takýchto väčších obrazoch sa výrazne prejavuje jeho osobitý zmysel pre humor a iróniu. Práve tieto dve črty treba osobitne vyzdvihnúť. Ironizovať dokáže veci vážne aj menej vážne, niekedy vtipne, inokedy až sarkasticky. Ale napríklad seriózny a dokonalý portrét umelcovej mamy dokazuje, že vie byť aj vážny. V iných obrazoch, ako je Stanislav Rasputin, Einstein, či Ťažké svedomie opičieho samca – je každému jasné, že autor týchto diel má neuveriteľný nadhľad nad sebou i nad druhými. Z jeho vlastného autoportrétu so štetcom v zuboch je zrejmé, že sa síce berie vážne, ale nie až tak príliš. Snaží sa byť dokonalý v detailoch i v celkovej kompozícii a darí sa mu to. Na obrazoch často využíva i písaný text na lepšie priblíženie svojich zámerov a myšlienkových pochodov. Väčšinou to celkový výraz diela ešte viac pritvrdí.

V poslednom období sa začal Feďo Fiala viac venovať hĺbkotlačovej grafike a svojmu zdokonaľovaniu sa v grafických technikách venuje náležitú pozornosť. Aj v nich je originálny a jeho realizmus si nachádza cestu až k surrealistickým víziám. Niekedy svoje grafické dielka rozvinie do obrazu s kombinovanou technikou suchého pastelu. Akoby mal stále potrebu veci zdokonaľovať a vylepšovať. A to, že sa neustále zdokonaľuje môžeme vidieť na celom jeho diele.

Komiksografia Feďa FIALU:

1990
1. Tarzan (8 zošitových vydaní) - E.R. Burroughs, 8x15 s., FB A4
2. Nie na prvý pohľad - F. Fiala, 16 s., FB A4
3. Robin Hood - 1&2 epizóda - F. Fiala, 10 s., FB A4

1991
4. Joe Indiánolapka - F. Fiala, 1 s., FB A4

1992
5. Robin Hood - F. Fiala, 28 s., FB A4
6. Čiernobiele domino - M. Fialová, 6 s., FB A4
7. Zlatý kaňon - J. London, 8 s., ČB A5
8. Splatiť svoj dlh - F. Fiala, 12 s., FB A4
9. Chyba Mata Parsona - F. Fiala, 6 s., FB A4

Nedokončené
Yeti - F. Fiala podľa poviedky S. Lajdu, ČB A4

Ukážka prác Feďa Fialu - po kliknutí na obrázok sa zobrazí galéria

Ak máte akékoľvek doplňujúce informácie o tomto autorovi, či jeho komiksoch, ktoré tu nie sú uverejnené, napíšte mi!