utorok, 21. januára 2014

Zomrel básnik a komiksový scenárista Juraj ŠÍPOŠ (53)

Juraj ŠÍPOŠ sa narodil 17. novembra 1959 v Martine, ako druhý syn v poradí. Jurko mal staršieho brata Ivana. Šípošovci sa v roku 1967 presťahovali zo Žiliny do Bratislavy. Otec Ivan  pracoval ako psychológ v SAV a matka Anna ako stredoškolský pedagóg. Detstvo prežil v Ružinove, kde ukončil základnú školskú dochádzku v roku 1975. Tu stretol manželku Ivetu, s ktorou sa v roku 1985 zosobášil. Po maturite na gymnáziu v Bratislave v roku 1979 pracoval ako operátor pri počítacích strojoch a o dva roky pôsobil v Austrálii. Po príchode do vlasti pracoval v rôznych funkciách, kde využíval znalosti z anglického jazyka. Posledným pôsobiskom bol Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, kde pracoval ako dokumentarista od roku 1987.

Venoval sa aj poézii a v roku 1986 debutoval básnickou zbierkou pod Južným krížom, ktorá vyšla vo Vydavateľstve Slovenský Spisovateľ, kde opísal svoje zážitky. Jurajovi potom vyšla poéma v kruhu Milovníkov poézie „Aperitív na modrej Planéte“. Prekladateľské skúsenosti využil v zenistických príbehoch „Myšlienky písané do Piesku v roku 1991 a tiež v preklade od ugantského básnika a esejistu Okota p Biteka – „Výčitky čiernych manželov“.

Okrem básnickej práci písal aj poviedky o budhizme, inklinoval k východným kultúram. Pracoval tiež aj pre komiksové magazíny, venoval problematike informačných technológii. Juraj zomrel nečakane 14. 10. 2013 vo večerných hodinách. Dotĺklo choré srdce, ktoré sa nečakane zastavilo... navždy...


Spomienka na začiatky 90-tych rokov, keď sme spoločne spoluvytvárali Draculovo oko...

...pár dní pred vianocami mi telefonicky oznámila pani Iveta, manželka Ďuriho Šípoša, že v októbri Juraj náhle a nečakane - vo veku 53 rokov - odišiel navždy...

Šokujúce a ťažko pochopiteľné!


Keď som rozbiehal Bublinky v roku 1989, okrem kresličov som sa snažil nakontaktovať aj autorov, spisovateľov, textárov - zväčša z radov sci-fistov. Ďuriho meno som prvýkrát objavil v Technických novinách, kde uverejňoval poviedky a mne tam vtedy vyšiel tiež jeden komiks. Tak sa začala naša komiksová spolupráca a z pohľadu „pracovitosti” bol určite naším (myslím tým bublinkárskym) najproduktívnejším spolutvorcom. Ja sám som podľa jeho poviedok nakreslil o.i. komiksy Telegram, Počítačový vírus, Much-much, Predpoveď, Biely duch, Ružovkasté mäso... Experimnet bublinka a Hlava nakreslil Attila Benko.

Po zániku Bubliniek moja spolupráca s Ďurim pokračovala a vyvrcholila prípravou čiernobielej komiksovej knihy DRACULOVO OKO. Nosným príbehom bolo 38-stránkové Draculovo oko (v roku 1993 vyšlo na pokračovanie v týždenníku Slovenská republika ) - ďalšie príbehy nakreslili iní komiksmani podľa už kedysi nakreslených príbehov. (...snáď sa nám s Upírovičom podarí samizdat niekde zohnať a ponúknuť aspoň teraz vo forme, ako sme ju kedysi pripravovali, na stránkach bublinkového komiksarchívu). Ako spomienku, ako prejav obdivu a úcty k vynikajúcemu človeku, kamarátovi, priateľovi... spisovateľovi.

Jeho príbehy nám odhaľujú tajomné, nepreskúmané svety plné mysticizmu, jeho príbehy sa nás snažia varovať pred svetom, kde počítačové technológie ovládnu človeka, jeho príbehy nás varujú... pred nami samými.

S hlbokou úctou a vďakou Jurajov „súpútnik” na jednej etape jeho umeleckej - komiksovej cesty

Fero Mráz