Rozhovor s Martinou PILCEROVOU

Keď som pripravoval na zverejnenie autorský komiksový profil Martiny Pilcerovej, napadlo ma, že ako aktívna výtvarníčka sa od čias zostavovania pôvodného textu (cca 1994) posunula inam a možno by stálo za to, osloviť ju. Vytiahol som si dopis, ktorý od nej mám, prehliadol som si pár repro-foto prác, ktoré mi poslala a v hlave mi začal vŕtať chrobák. Vďaka tomuto chrobákovi nakoniec vznikol nielen aktuálny (na rozdiel od väčšiny internetových zdrojov, ktoré viac-menej len kopírujú pôvodný text z Comicsarchívu) a samotnou Martinou verifikovaný profil, ale aj rozhovor s touto talentovanou (a krásnou) výtvarníčkou.

Martina Pilcerová, lady rytierskeho rádu Fantasy

Martinka, predovšetkým by som sa Ti chcel poďakovať za ochotu a Tvoj čas. Pri rozhovore s Tebou som sa dozvedel kopu zaujímavých vecí, jednu ale ešte neviem... Tvoje komiksy sprevádzali časopis BUBLINKY od jeho vzniku a vtláčali jeho stránkam nezameniteľnú pečať. Ako si sa Ty - vtedy sedemnásťročná slečna - dostala do kolektívu komiksákov ako Fero Mráz, či Vladimír 'Feďo' Fiala?

Bolo to celé také zložitejšie. Aj keď som maľovala od malička, najprv ma zaujalo písanie príbehov. Prvý nápad vznikol asi vďaka Hviezdnym vojnám. U nás sa nedali zohnať knihy, tak som začala nútiť spolužiakov a starkú, aby mi ich prekladali z maďarčiny a ja som si zapisovala preklad. Potom som dostala nápad napísať si vlastný príbeh, a tak v roku 1990 vznikli prvé počiatky môjho Nikiho, ktorý je v románovej podobe stále nedopísaný. A znovu kvôli Hviezdnym vojnám som natrafila na niečo pre mňa nové, totiž v relácii o Star Wars dávali ukážky nejakých amatérskych komiksov, tak som si hneď vyskúšala nejaký svoj vlastný. Kvôli poviedkam som kontaktovala spisovateľa Jána Feketeho, ktorý ma nasmeroval skôr tým komiksovým smerom a vďaka tomu som od mojej bývalej učiteľky výtvarnej výchovy dostala kontakt na Fera Mráza z vedľajšieho mesta. Fera moje práce zaujali, ale Bublinky vtedy ešte neexistovali, tak mi dal kontakty na rôzne noviny, kde som mala možnosť publikovať svoje čierno-biele prvotiny. Samozrejme išlo to veľmi ťažko, nie na každom mieste som sa stretla s pochopením. Bolo to prvého júla, keď som Ferovi odniesla ukázať 'Príhodu na Ome', vtedy nedokončenú a čierno-bielu, keď mi povedal že Bublinky asi predsa uzrú svetlo sveta. 21. júna som už mala 'Príhodu' dokončenú a tak to celé asi začalo. Feďa som tiež prvýkrát stretla u Mráza, v nasledujúcom septembri, keď spolu zapíjali uverejnenie Feďovho komiksu v Šibalovi. Potom som sa samozrejme nevedela dočkať prvých Bubliniek. Napokon mi ešte neorezanú verziu doniesol Fero až 3. decembra 1990. To sa teraz normálne hrabem vo svojich zápiskoch z tej doby. Na veľa podrobností sa už totiž nepamätám. Jediné, čo mi najsilnejšie utkvelo v pamäti bol fakt, že Fero bol pre mňa vtedy absolútným božstvom a inak ako pán Mráz som ho nevolala.

Tie tvoje zápisky by boli asi veľmi zaujímavé čítanie... Rovnako zaujímavá bola aj doba, kedy BUBLINKY vznikli - bola tak trochu divoká a mala svoje špecifiká. Keď sa obzrieš tých dvadsať rokov dozadu, čo sa Ti vybaví?

Bol to pre mňa jedinečný spôsob, ako niečo vytvárať, publikovať a ešte pritom za to dostať aj peniaze, pretože od malička mi bolo vysvetľované, že výtvarníctvom sa živiť nedá. A ja mám veľký osobný problém so slovným spojením "nedá sa". Cítim pri ňom vždy silnú potrebu dokazovať opak. Niekedy to znamenalo dôjsť až na pokraj svojich síl, ako napríklad v mojom opakovanom posielaní prihlášky na VŠVU. Písať som neprestala a onedlho sa dostavili aj prvé úspechy, keď som bola nominovaná za najlepšiu fantasy poviedku za Čechy a Slovensko. Volala sa 'Krajina nekončiacich snov'. Celé to obdobie som bola nabitá tvorivou energiou, bolo to ako žiť v nejakom tranze. Vrhala som sa do toho sveta fantázie o to viac, o čo sa mi nedarilo v iných smeroch, hlavne mám na mysli neustály kolotoč talentových prijímačiek na rôzne umelecké školy. Komiks a umelecká tvorba pedagógom proste nešla dokopy. Ešte k tomu mixnutá science fiction, to už asi vnímali ako Sodomu a Gomoru. 

Hovoríš mi z duše, podobné pocity som kedysi dávno zažíval aj ja. Vráťme sa ale ku komiksom. Ja osobne preferujem domácu komiksovú tvorbu so všetkým, čo k nej patrí (vrátane jej nedokonalostí) pred vyumelkovanou americkou. Ovplyvnil Teba niekto z vtedajších slovenských komiksákov, alebo si mala zahraničný vzor? 

Často som začínala z absolútnej nuly. Ja som zahraničné komiksy nepoznala, jediné čo sa ku mne donieslo boli plagáty od Borisa Valleja, ktoré sa v tom čase predávali v novinových stánkoch. Už od malička som chcela byť ilustrátorka, nie komiksárka a tie plagáty ma inšpirovali pokúsiť sa dostať tam, kde som byť túžila, totiž na obálkach kníh. V Bublinkách sa mi občas naskytla príležitosť urobiť jednorázovú maľbu do galérie Bubliniek, ale cesta ku skutočným knihám bola ešte veľmi dlhá a útrapná. Mojími jedinými vzormi boli v tých časoch asi výlučne naši autori, a hlavne ľudia uverejňujúci svoje práce v Bublinkách. Bol to pre mňa taký tvorivý raj a peklo zároveň. Stretla som rôznych ľudí od fachu, a tí ľudia mali aj rôzne názory, nevynímajúc tie typu: "Moja, ty tu čo pohľadávaš? Prečo sa pekne nevrátiš ku kuchynskej linke?" Prvýkrát som sa totiž stretla so silnou diskrimináciou kvôli môjmu veku aj pohlaviu a v tom čase som to dosť zle znášala. Bolo to pre mňa niečo nové a dosť nepochopiteľné. Našli sa ľudia ktorí sa ma pokúšali presvedčiť, že sci-fi a komiks sa mi nemôžu páčiť, akoby mali pocit, že sa len na niečo hrám. Dnes mi je to jedno, podobných ľudí proste ignorujem a nezaoberám sa nimi. Robím si to, k čomu mám najbližšie a keď to niekto nie je schopný pochopiť, tak je to jeho problém.

V pamäti mi utkvel Tvoj čiernobiely "nemý" komiks 'Planéta' (vyšiel v BUBLINKÁCH 2/1991). Ako vznikol?

Ten vznikol tak trošku zložito. Keď pozeram do svojich "múdrych zápiskov" (... a zase tie zápisky, nepožičiaš? pozn. D.T.), začala som ju robiť 25. júna, teda ešte pred Bublinkami. Môj úmysel bol poslať ju do sci-fi časopisu Ikarie v Prahe. Komiks sa volal 'Cizí planeta', mimochodom. Bohužiaľ, onedlho sa mi originál (ktorý mal vtedy len dve strany) vrátil s vysvetlením, že je nezrozumiteľný. Ale že ak súhlasím, uverejnia jeho časti ako ilustrácie k nejakému textu. To som im nedovolila a odpísala som im, že aj mne pripadá nezrozumiteľný nimi uverejnený komiks 'Príhoda na moste' od Káju Saudka. Aby vám bolo jasné, až potom som zistila kto je Kája Saudek! V októbri som ukázala 'Planétu' Ferovi Mrázovi. Bolo to presne vtedy, keď som u neho stretla prvýkrát Feďa Fialu. Fero mi kázal dorobiť ešte jednu stranu a chcel to uverejniť v Bublinkách. Tú som mu neskôr dodala v októbri a tak uzrela svetlo sveta.

Dej komiksu 'Nepredvídaná minulosť' sa zaoberá časovým paradoxom - archeológ objaví pri vykopávkach denník svojho syna, ktorý prežije svoj nadchádzajúci život v minulosti. Podobný motív bol neskôr s obľubou spracovaný v kinematografii napr. aj v nemeckom filme 'Ježišovo Video' (Das Jesus Video, 2002). Ako sa Ti pracovalo s takouto (pre Teba zrejme) netradičnou témou - bez iných planét, raketoplánov a mimozemšťanov?

Rýchlo som si nevedela spomenúť, ktorý komiks to bol. V podstate všetky práce som začala realizovať, keď som ešte chodila na gymnázium a väčšinu poviedok a výtvorov som často výmýšľala práve cez vyučovanie pod lavicou. Mala som tam svoju spriaznenú dušu Ivetu Fiľovú. Obe sme si vymýšľali príbehy a poviedky a vzájomne sme si ich čítali. Neskôr sme vytvorili spoločné komiksy, kde ona napísala príbeh a ja som spracovala vizuálnu časť. Začalo to krátkymi minikomiksami do miestnych Novohradských novín. Nepredvídaná minulosť bola ďalším takýmto spoločným projektom. Pamätám sa, že som ho kreslila trošku iným štýlom ako som zvykla dovtedy. Ten dotyčný nemecký film nepoznám a vtedy som ho poznať ani nemohla, keďže sa písal rok 1990... Ale u mňa to už tak chodí, rada robím na veciach o ktorých neviem nič. Aj ked som napísala prvú fantasy poviedku, žiadne fantasy som dovtedy vlastne nečítala. Priťahuje ma často iba to, čo je mnou nepreskúmané a je to pre mňa nové. Keď sa niečo opakuje, znamená to pre mňa utrpenie, preto som väčšinou vždy odmietala niečo prerábať, prípadne odznovu premaľovať. To si neviem predstaviť, robiť nejakú konkrétnu maľbu dvakrát.

Hviezdne Vojny patria medzi tvoje obľúbené filmy. Zdá sa mi to, alebo v 'Enuile' a 'Nesmrteľnosti' cítim inšpiráciu vizuálom Lucasovej ságy? Nechcela si robiť komiks o Star Wars (Jožo Borisza si splnil sen a nakreslil a vydal trojdielnu sériu Votrelec)?

Netuším, nakoľko ma inšpirovali Hviezdne vojny. Sú vizuálne vnemy, ktoré sa ukladajú niekde v podvedomí a človek zabudne odkiaľ sa tam vzali, ale nejako si nájdu cestu von. Keď som nakukla do svojich starých zápiskov, 'Enuil' som začala robiť v novembri 1990 a nemal ešte názov. Dokonca tu mám spomenuté, že ho jedna moja spolužiačka (keďže aj ten som asi robila na hodinách v škole) nazvala "Tí pekní". A práve pozerám, že sme mali rozlúčku s gymnáziom pred maturami, z ktorej som musela odísť skôr, pretože Mráz si mal preň večer prísť a komiks ešte nebol hotový. To už bol máj 1991. Tento rok som s hrôzou zistila, že bol celý 'Enuil' inšpirovaný niečím iným! Keď som bola malá, videla som totiž jednu animovanú rozprávku z maďarského kanálu, takže som nerozumela o čom sa tam hovorí. Nevedela som ani jej názov, pamätala som si akurát posledný záber pred titulkami. A teraz sa mi vďaka tomu podarilo vypátrať na YouTube, že sa jedná o príbeh Les Maîtres Du Temps, ktorý vizuálne navrhoval sám Moebius. A bola som naozaj zhrozená, koľko elementov odtial prešlo do 'Enuilu' bez toho, aby som si to uvedomila, lebo z toho filmíka som si už nič nepamätala. Ak ma pamäť neklame, nemala som na komiks názov a narýchlo asi vznikol z mena mojej sestry Liany, čítaného odzadu a trochu pomeneného.Čo sa týka 'Nesmrteľnosti', tam by nemalo byť ani kus z Hviezdnych vojen, pretože to je komiks urobený práve podľa tej mojej fantasy poviedky, za ktorú som bola nominovaná – 'Krajina nekončiacich snov'. Existuje aj pokračovanie, 'Krajina pútnikov', ktorá bola o niekoľko rokov taktiež nominovaná. Mala som dokonca vymyslený aj tretí diel, ale ten sa mi už nechcelo napísať. Asi som proste stratila o danú tému záujem.

No vyzerá to, že sme hracími figúrkami našeho podvedomia. Máš Ty nejakú obľúbenú komiksovú postavu?

Hmmmm, to je ťažká otázka. Asi ani nie. Dokonca z nejakých nevysvetliteľných dôvodov neznášam filmy natočené podľa komiksov (... súhlas, toto som ochotný dať aj písomne... pozn. D.T.). Aj keď, teraz ma napadlo, jednu postavu mám. Počas mojich komiksových rokov sa ku mne dostali práce, ktoré ma ovplyvnili asi tak ako prvé plagáty od Valleja. Bola to totiž komiksová kniha 'El Mercenario' od Vicenta Segrella. Jeho príbehy ma uchvátili práve tým novým spracovaním, ktoré som ešte nevidela, celý komiks bol maľovaný olejovými farbami. Dodnes sa mi to zdá byť úžasné spracovanie. Komiks číslo dva, ktorý ma veľmi zaujal bola 'Večná vojna'. Veľmi dobrá kniha od Joe Haldemana, ktorá komiksovo spracoval Marvano. A s mojím číslom tri som sa stretla až niekedy v roku 2003, keď som pracovala pre Volkera Engela v LA. Volker mi požičal niekoľko kusov zo svojej komiksovej zbierky a to konkrétne príbehy zo spolupráce Jodorowskeho a Gimeneza, 'Kasta Metabarónov'. Z niektorých príbehov silne cítiť inšpiráciu 'Dunou' od Franka Herberta. Jodorowsky chcel pôvodne natočiť prvý film 'Duna', kde mal robiť návrhy práve Moebius a cisára mal dokonca hrať samotný Salvador Dali! Napokon však prišiel o miesto režiséra a 'Dunu' dostal do rúk David Lynch.

Ako sa Ti podarilo preraziť za hranice našej vlasti? Tvoríš pre herné systémy Magic: The Gathering a World Of Warcraft, ktoré sú celosvetovými fenoménmi a hráči neveriacky krútia hlavami keď zistia, že si začínala v BUBLINKÁCH.

Vystihli by to tri slová:  pomaly, ťažko a postupne. Niekoľko rokov trvalo, kým som sa dostala na obálky českých kníh a časopisov. Začala som cestovať na svetové stretnutia sci-fi a fantasy, a postupne som nazbierala kontakty, kde som musela v podstate znovu začínať od nuly. Vydavatelia sa všeobecne boja používať neznámych autorov, takže presadzovanie je o drine a o kontaktoch. Často aj o práci zadarmo. Na Worldcone v Chicagu som raz stretla G.R.R. Martina a ukázala som mu svoje portfólio. Na to stretnutie som aj zabudla, ked mi po nejakom roku prišla prvá zakázka pre hráčsku firmu Fantasy Flight Games. Georgova 'Hra o tróny' bola v tom čase dosť neznáma, ale začala vychádzať kartová hra podľa jeho kníh. Už som mala za sebou nejaké zahraničné objednávky, ale pre karty som ešte vtedy nerobila. Hru o tróny mám od začiatku rada a neskôr som okrem kariet urobila množstvo knižných obálok k tejto téme, od českých prekladov, po nemecké zberateľské hardbackové verzie, až po výtvarné albumy, z ktorých druhý práve vyšiel v USA taktiež od Fantasy Flight Games, načasovaný presne pred premiérou seriálu 'Game of  Thrones', ktorá bude teraz v apríli.Odtiaľ som sa postupne dostala k 'Magic the Gathering' a k 'Warcraftu'. Ale tento prechod trval samozrejme dlhšie ako sa môže zdať.

Tvoj maliarsky štýl prešiel od čias BUBLINIEK znateľným vývojom. Kreslíš svoje práce na počítači, alebo klasickými prostriedkami - ceruzkou a štetcom na papier?

Aj tak, aj tak. Skice robím takmer výlučne v počítači, dá sa s jednotlivými elementami lepšie a hlavne rýchlejšie manipulovať. Bolo obdobie, keď som robila výlučne v počítači, nejaké tri roky asi, ale vrátila som sa ku klasike, pretože mám pocit, že mi ten výrazový prvok, ktorý akrylové farby poskytujú, lepšie vyhovuje. Maľovala som aj olejovými farbami, majú však jednu dôležitú chybu, dlho schnú. A to je dosť nevýhodné, keď si všetko nechávate na poslednú chvíľu, a potom to proste nemôžete strčiť pod scanner. Takže väčšinou sú to pre mňa dnes akrylové farby a ešte nejaké úpravy v počítači po nascanovaní.

Viem, že sa snažíš okrem kreslenia aj písať. Predpokladám, že si si sama písavala scenáre ku komiksom (tak som to robil ja - až ma na chvíľu viac uchvátilo písanie, než kreslenie). Ako to vyzerá s Tvojím románom? O čom bude? A kedy bude?

Môj román 'Niki' je taká moja enigma, ktorá ma prenasleduje celý život. O čom bude? On už v podstate niekoľko rokov je. Mám ho totiž dopodrobna vymyslený a napísaný je v scenárovej verzii. Románová verzia musí, chudina, dosť čakať, pretože mám v jednom kuse plné ruky maľovania na objednávky a neviem sa k nemu dostať. Ja nedokážem pracovať tak, že napríklad 6 hodín budem maľovať obálku, potom prepnem mozog a začnem písať po zvyšok dňa. Väčšinou pracujem návalovo, s akousi posadnutosťou. Keď robím na maľbe, žijem len v tej maľbe, nedokážem sa prepnúť inam a potom sa zas vrátiť späť k maľovaniu. Takže väčšinou píšem až na jar, keď ubudne roboty pre vydavateľov, a potom sa do toho ponorím napríklad na celé dva mesiace v kuse. Všetko, čo po mne niekto iný chce, na mňa pôsobí ako vyrušenie z môjho sveta. Preto vážne neviem povedať kedy bude.

Ja osobne sa na knižku teším už teraz, rovnako ako na ilustrácie. Určite si ju prídem dať osobne podpísať. Teraz si ale trošku prihrejem polievočku - čo si myslíš o projekte elektronicky listovateľných vydaní BUBLINIEK? Stojí za to sprístupňovať dnes už takmer mŕtvu pôvodnú komiksovú tvorbu tým neskôr narodeným?

Ja si myslím, že všetko, čo môže inšpirovať nových ľudí, ktorí sa chcú vydať podobným smerom, má určite význam, aj keď mne pripadajú moje staré práce teraz smiešne a zlé. Ale ak to mladým ľuďom pomôže k vytvoreniu niečoho nového a lepšieho, ak pochopia koľko je za tým námahy a nadšenia a budú ochotní takú prácu na nové výtvory vynaložiť, určite to má potom význam.

Martinka, ďakujem za rozhovor! Želám Ti mnoho osobných i profesionálnych úspechov, pevnú ruku a snáď nám niekedy bude umožnené zhliadnuť aj nejaký Tvoj nový komiks...

Pre BUBLINKY sa s lady Martinou Pilcerovou zhováral Dark Tower.